Ekonomika spoločenstva

Za podnikaním môžu byť vyššie ciele, nie iba zisk. Pomoc v spoločenstve nemusí byť o peniazoch

Mária Čalfová , foto: súkromný archív M.Č.

Medzi nami sú ľudia, ktorí sa delia o to, čo zarobia, s tými, ktorí to potrebujú. Deliť sa nemusíme len so ziskom, a ak niekomu pomôžeme, nerobíme to preto, aby nám to dotyčný vrátil.

Mária Čalfová žije v súlade s tým, čomu verí a o čom je presvedčená. To som si uvedomila hneď v úvode nášho rozhovoru cez Skype. Jednak preto, že každá sme boli na opačnej strany republiky, Mária v Košiciach, kde žije so svojimi štyrmi deťmi a manželom, a ja v Bratislave. Zároveň nám súčasná situácia neumožnila sa inak stretnúť. Trošku ľutujem, lebo určite by som ju chcela spoznať osobne. Nič to, tak nabudúce.

Rozhovor sme plánovali pár dní, chceli sme sa podrobnejšie pozrieť na myšlienku Ekonomiky spoločenstva (ES) a zmysel tejto komunity. Zámerne hovoríme o komunite, lebo v konečnom dôsledku je to všetko o ľuďoch, o ich presvedčení, zmýšľaní, o túžbe deliť sa o to, čo človek má, a nielen hnať sa za ziskom. Niekedy sú to peniaze, inokedy zas skúsenosti, nápady, rady. Občas si človek myslí, že nemá už čo ponúknuť, pretože má prázdnu peňaženku. Ak sa totiž povie podeliť sa, automaticky nám ako prvé napadne, že sa tým myslia peniaze.

Deliť sa totiž môžeme so všetkým, je za tým oveľa viac. Stále vieme dať niečo zo seba, aj keď len malú časť, napríklad motivovať toho druhého. Súčasťou Ekonomiky spoločenstva je tak nielen finančná pomoc či podpora a poradenstvo medzi sebou, ale aj vytváranie nových príležitostí a pracovných miest. Súčasne sa myslí na tých najslabších, najzraniteľnejších a v neposlednom rade na mladých ľudí, ktorých treba medzi sebou prepájať.

O všetkých týchto veciach ma Mária Čalfová presvedčila počas rozhovoru. Nemusela ma presviedčať, stačilo ju počúvať, ako so zanietením hovorí napríklad o svojich skúsenostiach z Brazílie, kam spolu s manželom a dvomi malými deťmi odišli pred pár rokmi. Na Slovensku nechali rodinu, priateľov, prácu, predali majetok, všetko išlo do úzadia, aby na vlastnej koži skúsili urobiť niečo pre miestnu komunitu. Svoje rozhodnutie nikdy neoľutovali. Domov sa vrátili silnejší a s novým poznaním. Ako sama hovorí, u nich doma sa delí život pred Brazíliou a po Brazílii. A oba životy boli krásne, ten po Brazílii však dostal iný rozmer.

V Afrike zasa mohla vidieť miestnych podnikateľov, ktorí zo dňa na deň bojujú o biznis. Hovorí sa, že cestovanie človeka obohatí na duchu, u Majky to platí možno aj dvojnásobne. Ak niekto túži vycestovať ako dobrovoľník do vzdialených krajín a otáľa, bojí sa a neverí, že sa to môže podariť, musí si jednoducho prečítať nasledujúce riadky. Presvedčí sa, že všetko sa dá, aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať inak.

Naši čitatelia majú možnosť si o Ekonomike spoločenstva prečítať na našom webe prostredníctvom rozhovorov, príbehov či rôznych článkov. Povedzme si na úvod niečo viac o samotnom pojme. Čo pre laika znamená a pre koho je toto spoločenstvo určené?

Ekonomika spoločenstva má v sebe dve slová. Plný názov projektu, respektíve myšlienky, je Ekonomika spoločenstva v slobode.

Zjednotenie hlavy, srdca a rúk. Nikto ma do toho nemôže nútiť.

Ekonomika sa týka verejného života, nášho hospodárstva a je to istá prax. Spoločenstvo sú zas ľudia, podnikatelia a všetci aktéri, ktorí chcú meniť verejný život prostredníctvom ekonomiky. Vytvárať spoločenstvá na akejkoľvek úrovni.

A prečo v slobode? Je to určitý životný štýl, voľba. Zjednotenie hlavy, srdca a rúk. Nikto ma do toho nemôže nútiť. Je to slobodné rozhodnutie každého človeka a zároveň je to určitý záväzok – sám voči sebe byť verný tomu, pre čo som sa rozhodol.

Celý tento projekt však nejako musel vzniknúť. Aký bol prvý impulz?

V roku 1991 letela zakladateľka Hnutia fokoláre Chiara Lubichová do Brazílie. Z lietadla bolo jasne vidieť obrovské rozdiely medzi chudobnými štvrťami favelas a mrakodrapmi, a ten pohľad ju natoľko zasiahol, že tento vnútorný výkrik ju pohol ku konkrétnym činom.

Niekoľkoročná skúsenosť členov hnutia s kultúrou dávania – prax, pri ktorej sa vyrovnávajú rozdiely medzi bohatými a chudobnými – ju priviedla k myšlienke: prečo nežiť kultúru dávania na celospoločenskej úrovni? Vyzvať firmy, mladých a schopných ľudí, ktorí chcú podnikať, aby rozmýšľali nad tým, že podnikať možno nielen s vidinou zisku, ale aby zisk bol aj prostriedok na delenie, dávanie.

blank
São Paulo a tzv. favelas, foto: Súkromný archív M. Č.

Ako máme rozumieť tomu deleniu?

Myšlienka spred 30 rokov spočívala v tom, že človek bude v rámci podnikania pripravený sa so ziskom podeliť. Hovorila o tom, že sa môže zisk deliť na tri časti. Jedna tretina zisku by išla na podporu firmy, druhá na propagáciu tejto novej myšlienky – či už vo forme stretnutí, formácií alebo kurzov pre mladých, ktorí by sa chceli venovať takémuto podnikaniu – a tretia časť by bola určená na rôzne projekty pre chudobných po celom svete.

blank
Mária Čalfová , foto: súkromný archív M.Č.

V priebehu 30 rokov prechádzal projekt ES rôznymi fázami. Na začiatku počet firiem podporujúcich túto myšlienku rástol. Vzbudilo to obrovský záujem a entuziazmus. Samozrejme, po nejakom čase, povedzme po desiatich rokoch, prišla kríza. Niektoré firmy boli nútené ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, čo sa, samozrejme, prejavilo aj na podpore projektu ES.

Začal sa klásť dôraz na to, aby sa firmy stabilizovali. Táto druhá vlna projektu sa zamerala aj na vznik letných škôl pre mladých, ktorí si na tejto novej platftorme mohli odovzdávať svoje skúsenosti. Uvedomili sme si, že je veľmi dôležité komunikovať aj na medzinárodnej úrovni. Ukazoval sa tiež dôležitý aspekt ES, a to jej teoretické poznanie, prehlbovanie a štúdium. Začali sa písať prvé diplomové a doktorandské práce, pozývali sa experti zo sveta ekonómie, manažmentu a blízkych vedných disciplín.

Po toľkých rokoch sa muselo dať dokopy naozaj veľa ľudí. Z toho vyplývajú veľké stretnutia. Stretávate sa?

Po 20 rokoch sa konalo veľmi dôležité stretnutie v São Paule v Brazílii. Chceli sme sa vrátiť na miesto, kde to celé vzniklo. Hovoríme o roku 2011. O štyri roky neskôr sa uskutočnilo 12-dňové stretnutie v Nairobi v Afrike, ako krajine najviac zasiahnutej ekonomickou biedou a vojnami. Bola to príležitosť pre afrických podnikateľov konfrontovať svoje problémy, výzvy a podeliť sa aj o svoje úspechy s medzinárodnou komunitou podnikateľov z celého sveta doma, na africkej pôde. Súčasťou tejto aktivity bola aj letná škola pre mladých, zameraná na myšlienky ES.

Afričania sa rýchlo púšťajú do rôznych oblastí podnikania.

Štýl afrického podnikania je veľmi kreatívny, Afričania sa rýchlo púšťajú do rôznych oblastí podnikania. Jeden podnikateľ je vo veľmi krátkom čase schopný zmeniť zameranie svojho podnikania a prispôsobiť sa tak momentálnym podmienkam a požiadavkám trhu. Umožňuje im to aj miestna, niekedy veľmi benevolentná administratíva.

Afrika bola dlhé roky cieľom medzinárodnej pomoci, čo malo aj svoju negatívnu stránku. Niektorí rezignovali na svoj osobný boj s realitou a očakávali iba pomoc zvonka, a naopak, podporujúca strana si za svoju pomoc nárokovala možnosť takto ovplyvňovať verejné dianie na africkom kontinente. Touto našou iniciatívou sme chceli prispieť k zníženiu tohto negatívneho vplyvu, povzbudiť a nechať vyrásť miestnych podnikateľov. Podporiť ich v tom, že aj keď majú zdanlivo málo, stále môžu myslieť aj na svojho suseda.

blank
Veľké stretnutie v roku 2011. Foto: Súkromný archív M. Č.

Zmenilo sa niečo vtedy? Afrika má totiž tendenciu viac otvoriť ľuďom oči, možno si uvedomiť zopár vecí vo svojom živote a povzbudiť začať niečo nové.

Stretnutie mladých ľudí a podnikateľov na škole v Nairobi bolo inšpiráciou dvoch medzinárodných projektov, ktoré vznikli v marci 2016.

Počas workshopov sme mladých ľudí vyzvali, aby na jednu stranu A4 napísali svoj projekt a biznis plán. Následne tieto svoje projekty pripli na spoločný panel a zúčastnení podnikatelia si ich mohli prečítať, ohodnotiť či nadviazať spoluprácu priamo s autorom. Táto myšlienka bola pretavená do projektu „Economy of Communion International Incubating Network“ (EoC-IIN) – medzinárodnej siete podporujúcej vznik nových podnikov Ekonomiky spoločenstva.

Druhým projektom je „OPLA – Osservatorio sulla Poverta Leo Andringa“. Centrum OPLA je zamerané na výskum toho, ako 30-ročná realizácia myšlienky Ekonomiky spoločenstva napĺňa svoje poslanie a pomáha prispievať k zníženiu miery chudoby vo svete. Tento projekt je dlhodobý a komplexný.

Menilo to samotné smerovanie Ekonomiky spoločenstva?

Určite. Cieľom EoC-IIN bolo povzbudiť mladých začať podnikať a začať podnikať v duchu ES.

blank
Stretnutie Svätého Otca Františka s ES, foto: Edc-online.org

Dôležitým míľnikom pre medzinárodnú komunitu ES bolo pozvanie od Svätého Otca Františka na audienciu, ktorá sa uskutočnila začiatkom roka 2017. Prišlo 500 podnikateľov a aktérov ES z celého sveta, aby pápežovi Františkovi ponúkli skúsenosť ES vo svete.

Ten ich vyzval pokračovať v začatom diele a mať vždy, tak ako on, na zreteli marginalizovaných, biednych a núdznych ľudí. Jeho pontifikát má s ES rovnaké smerovanie.

Ekonomike spoločenstva dala zrod Chiara Lubichová, charizmatická žena 21. storočia, preto aj toto dielo má v svojom DNA „prorocké bunky“. ES by sa však nerozvíjala správnym smerom a nenapĺňala svoju misiu, ak by sa nespájala s podobnými projektmi, laickými i religióznymi hnutiami, organizáciami, ktorých centrom pozornosti je človek, zvlášť s citlivosťou na núdzneho človeka.

Pod názvom Prorocká ekonomika sa konalo medzinárodné a medzigeneračné stretnutie vyššie spomínaných komunít, spoločenstiev, entít. Na jednom pódiu sedeli svetovo uznávaní ekonómovia a otázky im kládli študenti základných a stredných škôl. Išlo o podujatie, o isté „EXPO“ zrealizovaných projektov vo svete, ktorých cieľom bol lepší život jednotlivcov, komunít, obcí, vzťah k životnému prostrediu.

Pakt, ktorým sa zaviažu, že vo svojom profesionálnom živote budú myslieť a pracovať pre dobro človeka, ľudí a planéty.

Určite ste počuli, že sv. Otec pozýva mladých ekonómov, podnikateľov a mladých lídrov na stretnutie s ním, ktoré sa uskutoční 19. až 21. novembra v Assisi a program bude dostupný online. Bolo vybraných vyše 2 000 mladých ľudí z celého sveta a prešli kritériom veku (pod 35 rokov) a zamerania. Pápež chce s nimi podpísať pakt, ktorým sa zaviažu, že vo svojom profesionálnom živote budú myslieť a pracovať pre dobro človeka, ľudí a planéty.

Títo mladí ľudia vyše roka pracovali v pracovných skupinách, tzv. villages, zameraných na aktuálne socio-ekonomicko-politicko-kultúrne-environmentálne témy dnešnej doby, ktoré počas dní v Assisi budú odprezentované. Na organizáciu takejto iniciatívy požiadal pápež František Ekonomiku spoločenstva, aby sa stala jednou z organizátorov udalostí. Svet ES teraz žije touto prípravou a myšlienkami Františkovej ekonomiky, ktorej integrálnou súčasťou je aj ES.

Kto sa môže stať členom Ekonomiky spoločenstva?

Každý, kto sa stotožňuje s jej myšlienkou. Existuje určitá „identifikačná karta“  či „preukaz totožnosti“ s desiatimi bodmi. Je to však len pomôcka na to, aby sa vnímal rozmer tohto projektu zameraného na spoločenstvo a kultúru dávania.

Dobre, a ak sama teraz ako podnikateľka nemám a nemám sa z čoho  podeliť, dá sa naozaj žiť v zmysle tejto ekonomiky? A zvlášť dnes?

blank
Foto: Súkromný archív M. Č.

Ekonomika spoločenstva nie je len o tom, že podnikateľ sa delí o svoje zisky. Niekto môže podnikať a niekoľko rokov neprodukuje zisk, je to riziko a smerovanie podnikania. Dôležité v tomto projekte je spoločenstvo a kultúra dávania, ktoré si podnikateľ ES stále viac osvojuje.

Španieli majú silné spoločenstvo podnikateľov. Poľskí podnikatelia zase vyzbierali peniaze medzi sebou, aby mohli prispieť nejakej firme ES, ktorá prežíva vážnu krízu počas pandémie. Ide o postoj dávania, nielen o finančnú podporu. Postoj dávania nie je limitovaný na peniaze, zahŕňa v sebe radu, posilu, potešenie, spoločné znášanie a iné. Ten pocit, že niekto tu na teba myslí, môže ti dať nový začiatok, nové videnie, motiváciu. Opäť len poviem, že to nie je len o ziskoch.

Keď dávaš nejaký dar, nečakáš ho predsa naspäť.

Ak nejaký subjekt prijme finančnú pomoc od iného, zaväzuje ho to k niečomu?

Pre každého je to slobodné rozhodnutie, slobodne dáva, slobodne prijíma. Keď dávaš nejaký dar, nečakáš ho predsa naspäť.

Dnes čelíme naozaj ťažkým časom. Nielen v podnikaní, ale celkovo. Celý svet bojuje s pandémiou, spoločnosť sa rozdeľuje, ľudia sú nervózni. Zároveň cítiť negatívny vplyv na ekonomiku. Myslíš, že práve Ekonomika spoločenstva môže byť riešením a môže byť východiskom?

Ekonomika spoločenstva bola spomínaná už v encyklike Benedikta XVI. Caritas in veritate, ako občianska ekonomika alebo ekonomika spoločenstva, kde spoločenstvo aj podnikateľov, ktorých cieľom nie je samotný zisk, ale človek v celom procese, je dôležitým riešením, ale aj východiskom z krízy. Spoločenstvo je cesta.

Poďme teraz možno trošku k tebe a tvojmu príbehu. Ako si sa dostala k tomu, čo dnes robíš?

Ako 14-ročná som sa stretla vôbec prvý raz s Ekonomikou spoločenstva. Prelom prišiel počas vysokej školy, pretože som robila diplomovú prácu na tému Ekonomiky spoločenstva a to bol pre mňa dôležitý medzník aj po teoretickej stránke. Veľmi veľa mi dala tiež stáž v talianskej firme ES Consorzio Roberto Tassano. Neskôr som študovala v talianskej Pavii odbor „spolupráca a rozvoj“ a zamerala som sa na politiku Rozvojovej pomoci, ktorá v tom čase bola súčasťou kapitol – príprav na vstup Slovenska do EÚ.

blank
Mária Čalfová pracovala aj v pekárni. Foto: Súkromný archív M.Č.

S Marošom Čaučíkom sme v roku 2001 zakladali Platformu mimovládnych rozvojových organizácií, dnes pod názvom Ambrela. Stali sme sa partnerom pre Ministerstvo zahraničných vecí SR v oblasti rozvojovej politiky. Bola to veľmi pekná, moja už druhá pracovná skúsenosť po skúsenosti asistentky vtedajšieho podpredsedu vlády pre ekonomiku.

Po niekoľkých rokoch v Platforme MVRO sa moje dievčenské obdobie zmenilo na materské a neskôr sme s manželom a dvoma malými deťmi vycestovali do Brazílie. Do sídla zrodu ES.

Niekoľko mesiacov som pracovala v pekárni, v miestnej komunite, neskôr som bola súčasťou medzinárodného tímu na prípravu Medzinárodného kongresu ES, ktoré malo v tom roku osláviť svoje 20. narodeniny. Bola to pre mňa radosť a obrovská výzva zároveň byť súčasťou celej tej prípravy i udalosti osláv.

Po návrate domov z Brazílie som prijala ponuku stať sa členom Medzinárodnej komisie ES a zamerať sa na oblasť východnej Európy. Medzitým sa nám s manželom narodili ďalší dvaja synovia a súkromný život, práca i poslanie sa navzájom prelínali.

blank
Mária Čalfová strávila v Brazílii rok. Foto: Súkromný archív M. Č.

Čo povedalo vaše okolie pred cestou do Brazílie? Nevyvíjali na teba nátlak, že je riziko ísť s malými deťmi do zahraničia? Ísť vtedy štvorčlenná rodina takto do sveta chce odvahu.

Predali sme všetko, čo sme mali, byt, auto, manžel dal výpoveď v dobrej práci a víza nám stále neschválili.

Okolie to zobralo dobre. Manželovi rodičia nám najskôr neverili, že niekam naozaj ideme. Príprava na cestu nám trvala rok. V Bratislave v tom čase ešte nebola brazílska ambasáda, takže všetky dokumenty na víza a samotné víza sme žiadali vo Viedni. Toto bolo asi najťažšie obdobie.

Niekoľko ráz nám odmietli dať vízia a my sme sa pýtali, či sme sa nezmýlili v našom rozhodnutí. Akokoľvek, predali sme všetko, čo sme mali, byt, auto, manžel dal výpoveď v dobrej práci… a víza nám stále neschválili. (smiech)

Dali sme tomu ešte pár mesiacov. A podľa brazílskeho príslovia „Koniec dobrý, všetko dobré“ sme v júni 2010 víza dostali a 7. júla sme leteli do São Paula. Do roka a do dňa sme boli späť na Slovensku.

Keď ťa tak počúvam, asi nemáš problém si vziať kufor a vyraziť do sveta. Zopakovala by si si to?

Podľa toho, ako sa pýtaš, či zobrať rodinu a odísť, alebo ísť sama. Čo sa týka rodiny, dlho sme po návrate z Brazílie nemali vlastné bývanie.  Po narodení posledného syna Benjamína sme sa usadili aj my, ako rodina. Ktovie, či sa nám ako rodine ešte podarí niekam vycestovať. Nikam sa nechystáme, nemáme nič v pláne, veď sa ani nedá… ale ak bude zámer, sme všetci tomu naklonení.

Pokiaľ ide o mňa, tak aj hneď zajtra. Keďže v rámci východnej Európy riešim projekty a komunikujem s ľuďmi z tejto oblasti, niet nad osobné stretnutie, ale rešpektujem dobu. Páči sa mi myšlienka „Pracuj lokálne a mysli globálne“. V mojom prípade to môže byť aj otočené na „Pracuj globálne a mysli lokálne“.

blank
Mária počas svojej cesty v Brazílii. Foto: Súkromný archív M. Č.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Starostlivosť o ekosystémy si vyžaduje ďalekozrakosť. Kto hľadá rýchly zisk, toho nezaujíma ich zachovanie

Martina Baumann

Pápež František: Bez zmeny životného štýlu, modelov výroby a zavedených štruktúr nezmeníme nič

Martina Baumann

Vplyv globálneho otepľovania vidieť všade. Najviac zraňuje tých najchudobnejších

Martina Baumann

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies