Stĺpčeky

Dobré správy o našom bratstve…

​V nedávnom rozhovore s istým veriacim mužom ma zarazil jeho postoj, že ho ekumenizmus neoslovuje: „V našej päťtisícovej dedine máme asi 20 evanjelikov, ostatní sú katolíci a my ich, ani ekumenizmus nepotrebujeme.“ Pocítila som ľútosť nad jestvujúcou ľahostajnosťou k učeniu nášho Pána. Uvedomila som si potrebu viac sa modliť za jednotu kresťanov a viac svedčiť o pokroku v ekumenických vzťahoch.

​Ľudia, ktorí majú tú česť volať sa kresťanmi, lebo vyznávajú Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa, sú prítomní na všetkých kontinentoch. Je nás viac ako 2,5 miliardy, katolíkov je viac ako 1,3 miliardy. Túžia odovzdať svoju nádej v Božiu lásku v Kristovi všetkým ľuďom našej planéty. Tento misijný plán je tým reálnejší, čím viac svedčí o jednom Božom ľude, že sme bratia a sestry.
​O tom však smieme povedať dobré správy.

Prvá dobrá správa: Sme bratmi a sestrami vďaka spoločne prežívanej sviatosti znovuzrodenia, sviatosti krstu. Poliatím alebo ponorením a vo viere vyslovenou trojičnou formulou sa stávame kresťanmi, patríme Ježišovi.

Druhá dobrá správa: Kresťanov spája spoločná viera, vyjadrená v Apoštolskom a v Nicejsko-carihradskom vyznaní viery. V ekumenickom hnutí sa spoločné trojičné a kristologické dedičstvo stalo základom pre hľadanie zmierenia medzi rozdelenými kresťanskými spoločenstvami. Vyvíjalo sa cez založenie a sebareflexiu Svetovej rady cirkví a cez výsledky nasledujúceho Druhého vatikánskeho koncilu. Svetová rada cirkví sa predstavila ako spoločenstvo, ktoré sa snaží hľadať tú jednotu v Kristovi, ktorá nám už bola daná, a pripravovať cestu pre plnšie a hlbšie vyjadrenie tejto jednoty.“ Koncilová ekleziológia spoločenstva umožňuje kresťanom s vďakou prežívať povedomie, že sme Božím ľudom.
​Táto jednota vo vyznávaní viery nám ponúka počas liturgického roka množstvo príležitostí spoločne sláviť tajomstvo vtelenia Božieho Syna Ježiša Krista so všetkou tvorivosťou lásky; tajomstvo víťaznej Kristovej smrti na záchranu človeka a jeho slávneho zmŕtvychvstania v nádeji na večný život s Bohom; a aj tajomstvo zoslania Božieho Ducha na trvalé oživovanie jeho Cirkvi. On je prameň Božej lásky v srdciach všetkých kresťanov, zdroj sily, múdrosti a radosti.
​Tretia dobrá správa: Z tohto veľkého bohatstva máme všetci kresťania šancu žiť v Bohu posväteným životom ako jeden Boží ľud. Sprievodným znakom je vzájomná láska.

​Liturgia je základom každého cirkevného života. Pán Ježiš dáva svojim učeníkom na cestu dejinami k zavŕšeniu Božieho kráľovstva dary. O týchto daroch hovoria biblické texty: hlavným z týchto darov okrem krstu – sviatosti znovuzrodenia – je slávenie Eucharistie. Tu nie sme zatiaľ ešte zjednotení. Tu, v rozdelení, každá kresťanská cirkev a cirkevné spoločenstvo azda najviac rozvinuli svoju identitu. No podobne ako Ježiš pri Poslednej večeri sa slávenie Eucharistie všade obohacuje čítaním a výkladom Božieho slova a spoločenstvom vzájomnej lásky.

​Ako sa môžeme vzájomne obdarúvať týmto bohatstvom, keď ho ešte nemôžeme spoločne sláviť? Osobne som zažila krásne riešenie v nemeckom Ottmaringu, kde žije evanjelická komunita spoločného života a Hnutie fokoláre v úzkom spoločenstve s jedným spoločným chrámom. Tu každá komunita slávi svoju liturgiu, ale majú aj slávenia za spoločnej účasti. Na katolíckej eucharistickej liturgii evanjelickí bratia a sestry pristupujú v čase prijímania k oltáru s rukami založenými do kríža a dostanú požehnanie. Podobnú prax majú aj na evanjelickom slávení Večere Pánovej.

​Štvrtá dobrá správa: Kresťania po stáročia rozvinuli rôzne druhy ľudových pobožností, ktoré nie sú oficiálnou liturgiou. Majú však určitý biblický základ, či už je to modlitba ruženca alebo krížová cesta. Podobne piesne a modlitby, používané v bohoslužobnej praxi v protestantských cirkvách, majú prvky ľudovej zbožnosti. Katolícke a protestantské kancionály sa vždy ovplyvňovali a navzájom si preberali cenné piesne.

​Piata dobrá správa: Pri spoločných modlitbách kresťanov za jednotu, za prekonanie kultúrnych, sociologických a psychologických prekážok, za napredovanie teologických dialógov sa opierame o Ježišovo prisľúbenie, že on je uprostred svojich učeníkov, zjednotených v láske (Mt 18, 20). Potrebujeme veľa tvorivosti lásky aj ako jednotlivci, aj ako farnosti a cirkevné zbory, aby sme počas liturgického roka dokázali využiť príležitosti na spoločné modlitby. Môžu to byť ekumenické bohoslužby slova, s ktorými máme už bohaté skúsenosti v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov alebo Aliančného modlitbového týždňa. Môžu to byť návštevy skupín veriacich s kňazom na biblických hodinách v Katolíckej cirkvi alebo v Evanjelickej cirkvi a. v., na modlitbe vešpier alebo rozjímavého ruženca v katolíckej farnosti. Alebo účasť na nesviatostných bohoslužbách v druhých cirkvách na ich významné cirkevné dni.

​Šiesta dobrá správa: Všetci Kristovi učeníci, muži aj ženy, sme pozvaní žiť podľa svojej viery „činnej skrze lásku“ (porov. Gal 5, 6), s otvorenými očami na potreby sveta a konkrétnych ľudí. Tu je k dispozícii veľa tvorivej lásky v charite a diakonii, veľa plodov a veľa možností vzájomnej spolupráce kresťanov na spoločných sociálnych projektoch. Všetky diela Charity a Diakonie sú prejavom spolupatričnosti s trpiacim Kristom a sú tým vlastnou identitou kresťanov.
​Všetky tieto dobré správy vychádzajú z Ježišovho nového prikázania vzájomnej lásky. Majú preniknúť každého kresťana i naše spoločenstvá, rozširovať ekuménu a svedčiť o Božom kráľovstve.

Terézia Lenczová, v konzultácii s ThDr. Antonom Konečným, november 2020

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

​Odpustky v ekumenickom pohľade

Terézia Lenczová

Potrebujeme sa navzájom

Katarína Jančišinová

Návrat do normálu

Ignác Brosch

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies