Podcasty Spoločnosť

Výber NM: Slovensko si pripomenulo výročie Nežnej revolúcie záplavou kvetov

Foto: Facebook

Prinášame vám výber udalostí, ktoré sú ukážkou, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou: Predstavitelia Slovenska si pripomenuli 31. výročie Nežnej revolúcie

– Environmentálni aktivisti boli ocenení šéfom slovenského envirorezortu

– Nemecký nacista v roku 1938 obral židovského obchodníka o jeho obchod. Jeho vnuk sa v súčasnosti ospravedlnil potomkom obchodníka

– Nová zmluva medzi Japonskom a Austráliou podľa ich zástupcov posilnila ich vzťahy

 

Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou: Predstavitelia Slovenska si pripomína 31. výročie Nežnej revolúcie

V Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Lučenci, Kežmarku a ďalších miestach po Slovensku sa na námestiach zjavili tisícky kvetov. V Bratislave sa na Námestí SNP, Hodžovom námestí a Námestí slobody zjavili čísla 89 vytvorené z kvetov.

Na svedomí to má organizácia Za slušné Slovensko. Táto organizácia na sociálnej sieti vysvetlila symboliku tohto skutku a zároveň varovala pred vecami, ktoré považuje za novodobé hrozby pre slobodu a demokraciu: „Práve kvetmi odpovedali študenti v prvej línii protestujúcich na policajné obušky. Kvety nám zároveň pripomínajú krehkosť slobody a demokracie, ktorú je potrebné dennodenne chrániť. Chrániť ju však potrebujeme aj od lží, tých, ktorí sa pod rúškom demokracie snažia práve demokraciu pošliapať. Extrémizmus, ktorý mnohých nespokojných z vás dnes pozýva do ulíc, nikdy nedosiahne ideály novembra 1989. Neuverme mu, nevyberme si ho. Ak sa dostane k moci a bude silnieť, vráti nás do čias, keď jeho predstavitelia hádzali nepohodlných ľudí do väzení a pracovných táborov.“

Reagovali tak na protesty, ktoré sa konali vo viacerých miestach na Slovensku práve 17. novembra 2020 a na ktorých svoju účasť avizovalo viacero extrémistov.

Na výročie nezabudol ani premiér Slovenskej republiky Igor Matovič. Ten na sociálnej sieti napísal: „Nie, nebojme sa o november. Dnešný deň nie je jeho pohrebom, je len budíčkom. Budíčkom, aby sme si o to viac uvedomili, že jeho hodnoty musíme neustále chrániť a deťom vysvetľovať. Aby pochopili, že sloboda bez zodpovednosti je len ilúzia slobody. Aby pochopili, že sloboda bez zodpovednosti vedie k anarchii, ktorú dnes budeme vidieť v uliciach v bagandžiach mašírovať.

Minister Sulík pripomenul, že sloboda nie je niečo, čo môže vzniknúť a existovať bez nášho pričinenia: „Nič nám nepadne do náručia zadarmo. Ani abstraktné veci ako láska, uznanie a už tobôž nie sloboda. O všetko sa musíme pričiniť, odmakať si. Ľudia si to v 89-tom odmakali na námestiach, ale tam to nekončí. O slobodu a demokraciu sa musíme starať denno-denne, len tak si ju vieme zachovať.“

Denník N priniesol vyjadrenie členov Klubu 89, ktorí obzvlášť zdôrazňujú potrebu dialógu v našej spoločnosti: „Nedávno dala opäť väčšina mandát súčasnej vládnej moci, aby po 31 rokoch naplnila volanie po spravodlivom právnom štáte. Štáte, v ktorom si vrcholní predstavitelia exekutívy budú ctiť dialóg a nebudú svoju prepožičanú moc vykonávať v štýle ,je po voľbách, zvyknite si‘.

Preto v duchu ideí novembra 89, a to i v súčasnom krízovom období pandémie, pripomíname zvoleným zástupcom, že zápas so starým režimom sme vyhrali aj vďaka spolupráci, hľadaniu konsenzu a premosťovaniu ideologických, etnických i konfesionálnych delení v spoločnosti.

Naopak, účelová polarizácia spoločnosti s cieľom zvýšiť svoje politické preferencie je odklonom od ideálov a hodnôt novembra 89. Ich popretie vedie všade na svete k erózii demokracie, o ktorú sme sa v novembri 89 zasadili a ktorá neprežije bez cieľavedomej aktivity tak politických elít, ako aj občanov tejto krajiny.

Environmentálni aktivisti boli ocenení šéfom slovenského envirorezortu

Foto: Pixabay

Až do 17. novembra 1989 sme žili pod cudzou okupačnou mocou obkolesení železnou oponou, bez slobody slova a iných občianskych práv. Ak dnes žijeme slobodne, potom preto, že sme sa o zmenu pričinili. Zvláštnosťou slovenskej cesty k demokracii je, že tie skupinky odvážnych a aktívnych sa zbierali okolo zelených a ochranárskych tém. Dnešných laureátov považujem za ľudí, ktorí menia svet k lepšiemu. Oceňujem ich občiansku aktivitu, pozitívnu inšpiráciu a nezištné konanie v prospech verejného záujmu.“

Takto sa vyjadril slovenský šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽaNO) počas toho, ako na výročie Nežnej revolúcie udeľoval environmentálnym aktivistom Cenu ministra za životné prostredie za ochranu životného prostredia v občianskom sektore. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Ocenenia, ktoré boli udeľované v átriu ministerstva, dostalo 11 aktivistov. Patria medzi nich Marta Fandlová, Jakub Hrbáň, Natália Pažická, Zuzana Dudková, Michal Sabo a Jakub Filo z iniciatívy Klíma ťa potrebuje. O aktivitách tejto iniciatívy sme vás už informovali v staršom vydaní Výberu NM.

Medzi ďalších ocenených patria Juraj Lukáč zo združenia VLK, ktoré sa venuje ochrane lesov, Martina Paulíková zo Združenia Slatina a ocenenie dostali aj dvaja zástupcovia Nadácie Horský park, Mária Filková a Kamil Prochádzka. Odovzdala sa aj cena in memoriam, ktorú dostal Daniel Lešinský z OZ Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy.

Nemecký nacista v roku 1938 obral židovského obchodníka o jeho obchod. Jeho vnuk sa v súčasnosti ospravedlnil potomkom obchodníka

Thomas Edelmann sa narodil v Nemecku viac ako 25 rokov po tom, čo spojenecké vojská porazili Hitlerov nacistický režim. V súčasnosti sa však 49-ročný podnikateľ nečakane skontaktoval s izraelskou učiteľkou na dôchodku, aby sa jej ospravedlnil za činy svojho starého otca, s ktorým sa ani nikdy nestretol. O tomto skutku informovala televízia CNN.

Počas toho, ako Edelmann vyrastal, počúval fámy o histórii rodinného podniku a tušil, že ho predtým vlastnili Židia, ktorí ho boli nútení predať jeho dedkovi z otcovej strany, Wilhelmovi.

V posledných rokoch sa Thomas začal venovať rodokmeňu vlastnej rodiny a jeho skúmaniu. Narazil na nacistické daňové záznamy, ktoré potvrdzovali, že židovský podnikateľ Benjamin Heidelberger bol v roku 1938 po zavedení antisemitských zákonov nútený predať svoje železiarstvo v južnom Nemecku v Bad Mergentheime. Tieto zákony diskriminovali Židov tým, že umožnili konfiškáciu ich majetku.

Edelmann to spomenul v rozhovore so zamestnancom spoločnosti MyHeritage, ktorá sa venuje vytváraniu rodokmeňov. Zároveň vyšetrením tohto prípadu poveril výskumný tím tejto spoločnosti.

O dva týždne neskôr dostal Edelmann od tohto tímu telefonický hovor. Tím objavil viacero záznamov o živote Heidelbergera, medzi ktorými bol aj jeho náhrobný kameň v severnej časti Izraela. Zároveň sa prišlo na to, že tento muž má stále žijúcu vnučku.

Hanna Ehrenreich, 83-ročná učiteľka na dôchodku, vedela všetko o histórii podniku. Poznala ho dokonca až tak dobre, že jeho čiernobiela fotografia stále zdobí steny jej domu v Izraeli.

Edelmann, ktorý stratil kontakt so svojím otcom po tom, ako sa jeho rodičia rozviedli na začiatku sedemdesiatych rokov, vedel len málo o histórii svojej rodiny z otcovej strany a nemal nijaké spojenie s prosperujúcim maloobchodným reťazcom, ktorým sa postupne železiarstvo stalo. Aj keď samotný podnik už neexistuje, Edelmannova rodina stále vlastní budovu, v ktorej sídlil. Edelmann zaslal učiteľke na dôchodku prostredníctvom služby MyHeritage list v angličtine, pretože nevedel, že dokáže rozprávať po nemecky.

V liste napísal toto: „Verím, že keď moja rodina čiastočne môže za zlé veci, ktoré zažili vaši starí rodičia, je mojou povinnosťou prevziať za to zodpovednosť aspoň tak, že sa s vami skontaktujem, budem vás počúvať a tým sa učiť… Rozumiem tomu, že vy osobne nemusíte vidieť žiadny úžitok pre seba vyplývajúci z toho, že sa so mnou budete rozprávať, ale tým, že vás pochopím a budem môcť učiť svoje deti o dôsledkoch určitých historických rozhodnutí, im možno pomôže robiť v svojom neskoršom živote lepšie rozhodnutia. V súčasnosti je politická klíma v našej krajine toxická a antisemitizmus silnie. Chcem sa uistiť, že moja rodina už nikdy nebude zodpovedná za utláčanie iných ľudí, ale bude vždy stáť na strane tých slabších.“

Po doručení tohto listu sa Edelmann a Hanna skontaktovali a začali spolu pravidelne komunikovať. Hanna Edelmannovi ešte viac priblížila dejiny podniku a opísala mu to, ako sa jej rodina postupne dostala do Izraela.

Tento príbeh nám pripomína, že dialóg s ľuďmi, ktorí na vlastnej koži zažili nepríjemné momenty našej histórie, nám môže pomôcť v tom byť empatickejšími.

Nová zmluva medzi Japonskom a Austráliou podľa ich zástupcov posilnila ich vzťahy