Rodina

Rodičia pozor! Najvyššiu hladinu úzkosti a depresie z pandémie majú študenti

Foto: Pixabay

Od marca sa naše životy v mnohých smeroch zmenili. Obmedzili sa sociálne kontakty, stretnutia, narušili sa rôzne priateľstvá a škrípe to aj v rodinách s dospievajúcimi deťmi. Spozornieť by mali najmä rodičia a učitelia. Kontinuálny prieskum Slovenskej akadémie vied pod názvom Ako sa máte, Slovensko?, ktorý sledoval postoje obyvateľov na Slovensku počas trvania prvej vlny epidémie, ukázal, že izoláciu naozaj prežívajú zle najmä mladí ľudia a tínedžeri. Až takmer polovica respondentov zažívala počas tohto obdobia depresiu.

Najohrozenejší sú mladí

Znepokojivé výsledky prieskumu Slovenskej akadémie vied zo začiatku leta. Najväčší dosah koronavírusu na psychické zdravie ľudí je u mladých. Až takmer polovica respondentov – 48,2 % (ide o mladých do 30 rokov) – uviedla, že počas pandémie zažívala často alebo občas pocity depresie. hodnotenia výsledkov prieskumu Kamila Urbana z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV je zrejmé, že aj výskumy z iných krajín poukazujú na to, že čím sú ľudia mladší, tým ťažšie zvládajú túto situáciu. Najvyššiu hladinu úzkosti, depresie i stresu podľa neho vykazujú najmä študenti.

Školská psychologička Petra Kaločayová tvrdí, že je to prirodzené. ,,Rodina poskytuje zázemie a istotu, avšak potreba kontaktu a prijatia rovesníckou skupinou je u tínedžerov jedna z ich najvýznamnejších potrieb. Už nie sú deti a nie sú ešte ani dospelí, majú pocit, že nikam nepatria. Priatelia im napĺňajú potrebu porozumenia. Karanténa im prerušila každodenný kontakt so svojimi rovesníkmi. Izolácia im spôsobuje sociálnu depriváciu a teda frustráciu.“ Mladým chýba emočná podpora, nemajú uspokojenú potrebu sebauplatnenia, väčšina z nich nemôže navštevovať krúžky a venovať sa svojim koníčkom. 

Virtuálny priestor pomáha, ale i ochladzuje vzťahy

Mladí ľudia nechodili a mnohí aj naďalej nechodia do školy, platný je aj zákaz zhromažďovania, mladí prestali navštevovať podniky, keďže sú zatvorené. Viac než zrejmé teda je, že ich život sa zmenil, s čím súvisí zhoršenie psychického stavu. ,,Denný režim mladých sa zmenil. Ráno sa nemusia presúvať do priestorov škôl, nestretávajú svojich spolužiakov, kamarátov, svoje učiteľky. Ozajstné, živé interakcie vystriedala ich elektronická verzia. Ráno im stačí zapnúť počítač a pripojiť sa na online vyučovanie, kde mnoho ráz sedia ešte v pyžame, v niektorých prípadoch sú prítomní na online vyučovaní ešte z postele,“ hovorí pre nm.sk špeciálna pedagogička Petrana Dubeňová.

Mladí tak trávia väčšinu času sami doma, bez dozoru rodičov, ktorí majú v tomto čase plné ruky práce s udržaním finančného toku do rodinného rozpočtu.

Už nie sú deti a nie sú ešte ani dospelí, majú pocit, že nikam nepatria.

A práve táto situácia je pre mladých viac než nebezpečná, keďže môžu byť vystavení viacerým nebezpečným vplyvom: ,,Mladí sa na život vo virtuálnom priestore chatov a hier počas karantény upli viac ako kedykoľvek predtým. Tento stav je nebezpečný nielen z pohľadu hrozieb internetu, ale i ochladzovania medziľudských vzťahov. Samozrejme, česť výnimkám,“ potvrdzuje špeciálna pedagogička Petrana Dubeňová.

Študentka štvrtého ročníka na Gymnáziu Andreja Vrábla v Leviciach Natália Bartošová sa už päť mesiacov učí dištančnou formou. Najťažšie zvláda odtrhnutie od spoločnosti. ,,Chýba mi chodenie na diskotéky, nemôžem ísť von s kamarátmi. Potrebujem slobodu, tú však nemám, sťažuje sa tínedžerka.

Zhoršené vzťahy v rodine rovná sa zhoršené duševné zdravie

Viac než nutné je posilňovať duševnú imunitu detí. Zdôveriť sa svojim blízkym, ktorí sú zdrojom bezpečia a istoty, je jedným z riešení. Túto situáciu tak môžeme vnímať aj ako príležitosť na budovanie lepších rodinných vzťahovRodina má možnosť bližšie sa spoznávať, tráviť spolu čas a tvoriť silnejšie väzby. Výsledky prieskumu Ako sa máte, Slovensko? hovoria o významnej úlohe vzťahov v domácnosti či situácie v práci. Tí, ktorí v prieskume poukázali na zhoršený stav doma, mali aj zhoršený duševný stav. Situácia v rodinách je mnoho ráz napätá. Panuje strach zo straty zamestnania, z rodičov sa stali učitelia a pracujúci zároveň, nezhody sú aj pri siahodlhých debatách.

Špeciálna pedagogička Petrana Dubeňová objasňuje, že rodičia, ako živitelia rodiny, sa snažia v prvom rade zarobiť peniaze, pretože je to otázka existencie. ,,Cítia sa často pod tlakom a majú problém „sami so sebou“ tento tlak a vôbec situáciu ustáť. Do toho je tu dieťa, mnoho ráz aj dve, tri deti, ktoré sú v režime dištančného vzdelávania, potrebujú pomôcť, podporiť, no rodičia nemajú popri práci a starostlivosti o domácnosť čas. Podľa jej slov, ak neboli v rodine medzi rodičmi a dieťaťom vybudované silné interakcie založené na láske, otvorenej a úprimnej komunikácii a spoločnom trávení voľného času, súčasná situácia tento stav ešte umocňuje.

blank
Foto: Flickr/ David Stewart

Želmíra Bartošová, mama študentiek Natálie a Veroniky, podčiarkuje dôležitosť rodiny ako celku: ,,Snažíme sa dievčatám opakovať, že ktokoľvek ich môže zradiť, no rodina bude vždy stáť pri nich. Len spolu dokážeme všetko zvládnuť, sami nič neznamenáme. Samozrejme, po niekoľkých mesiacoch zatvorenia doma už máme zo seba niekedy aj ponorku. Hoci je Želmíra Bartošová zamestnaná, zvyšok času trávia spolu doma. Vysvetľuje, že bývajú aj podráždení, keďže si idú vzájomne na nervy, no s týmito ťažkosťami si musia poradiť. Situáciu sa vždy snažia vyriešiť správnou komunikáciou.

Zmeny nálady a úzkosť

Mladí prežívajú úzkosť či depresiu, čo môže indikovať zhoršená nálada a nervozita. Duševným problémom sa na Slovensku dlhé roky venuje aj portál IPčko, ktorý je internetovou poradňou pre mladých, kde psychológovia pomáhajú ľuďom v ich náročných situáciách.

Školská psychologička Petra Kaločayová vysvetľuje, že depresia je klinická diagnóza a diagnostikuje ju klinický psychológ.

Potrebujú od nás, aby sme zostali v čo najväčšej miere faktickí a nepreháňali.

,,Z mojej skúsenosti môžem povedať, že u tínedžerov častejšie prítomné kolísavé nálady, úzkosť, zvýšená hĺbavosť či znížená výkonnosť. Mladí sa cítia osamelí, izolovaní od svojich priateľov či rodiny zvládajú toto obdobie omnoho náročnejšie a intenzívnejšie.

Študentka Strednej odbornej školy pedagogickej v Leviciach Veronika Bartošová najťažšie zvláda stereotyp: ,,Asi najťažšie je to, že veľmi ľahko upadám do depresie, keď som na tom istom mieste medzi štyrmi stenami. Sleduje televízne noviny, číta veľa článkov a zaujíma sa o vývoj tejto situácie. Hovorí, že niekedy prídu pocity smútku zo všetkého, čo sa deje. ,,Keďže chcem ísť na medicínu a stať sa lekárkou, o to viac to celé preciťujem a záleží mi na tom, aby to bolo už všetko v poriadku. Prejavuje sa to u mňa väčšinou zmenou nálady.

Ako im pomôcť?

Včasnými riešeniami môžeme mladým pomôcť túto neľahkú situáciu zvládať o čosi lepšie. Snažiť sa hľadať aktivity, pri ktorých mladí dokážu nájsť uplatnenie a uznanie. Tiež ich zapájať do každodenných činností, pri ktorých budú cítiť, že sú potrební. ,,Z pohľadu špeciálneho pedagóga je v prvom rade potrebné vybudovať pevnú organizáciu dňa, rutinu, pevný režim, ktorý dieťa musí dodržiavať, a zapojiť ho aj do prác v domácnosti. Rodičia by mali častejšie so svojimi deťmi komunikovať, rozprávať sa o svojich pocitoch, o tom, čo práve prežívajú, ako sa majú, hľadať spoločné riešenia vzniknutých situácií a tráviť viac času v rodinnom kruhu bez počítačov, mobilov či tabletov, “ opisuje možnú pomoc špeciálna pedagogička Petrana Dubeňová.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že v dôsledku pandémie sa môže počet ľudí s depresiou ešte zvyšovať. Dôležité preto je pocity depresie sledovať a v prípade ich pretrvávania je určite nutné navštíviť odborníka a nastaviť adekvátnu liečbu.

Podľa slov psychologičky Petry Kaločayovej môže situáciu zlepšiť viacero významných faktorov, paradoxne, aj technológie: ,,Udržiavať kontakt s priateľmi aspoň cez technológie. Podeliť sa o svoje myšlienky. Písať si denník. Tvoriť, manuálne niečo vyrábať. Prechádzky v prírode. Ak ich chceme podporiť, uznajme ich pocity, hovorme o tom, čo je tu a teraz.“

Vek mladých podľa jej slov prináša so sebou silné emócie. Potrebujú od nás, aby sme zostali v čo najväčšej miere faktickí a nepreháňali. Mali by sme preto selektovať informácie o pandémii a namiesto toho radšej pozvať deti do domácich prác a zamerať našu pozornosť na to, za čo môžeme byť skutočne vďační.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Vianoce môžu byť každý deň

redakcia nm

Nechajte mladým priestor si problém odsmútiť, radí psychológ

Erika Murínová

Dať dnes seniora do domova je bremeno pre príbuzných. Žijú s tým, že ho uvidia len cez kameru

Erika Murínová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies