Spiritualita jednoty

Slovo života – december 2020

Foto: Flickr/ Priyambada Nath

„Pán je moje svetlomoja spása, koho sa mám báť?“ (Ž 27, 1)

„Krátko po narodení lekári diagnostikovali Marianke poškodenie mozgu. Nebude vedieť rozprávať, ani chodiť. Cítili sme, že Boh od nás požaduje, aby sme ju milovali takú, aká je,tak sme sa odovzdali do jeho otcovských rúk,“ píše Alba, mladá matkaBrazílie.pokračuje: „Žilanami štyri rokyvšetkým nám zanechala posolstvo lásky. Nikdy smejej úst nepočuli slová ako ocko alebo mama, ale vo svojom tichu hovorila očami, ktoré boli plné žiarivého svetla. Nemohli sme ju naučiť urobiť prvé krôčiky, no ona nás učila robiť prvé krokyláske,zapieraní seba, aby sme milovali. Mariana bola pre celú rodinu darom Božej lásky. Keby sme to mohli vyjadriť jedinou vetou, povedali by sme: láska sa nevysvetľuje slovami.“

podobne to platí aj pre každéhonás:situáciách, keď nie sme schopní riadiť beh celého svojho bytia, potrebujeme svetlo, aspoň nejaký záblesk, ktorý naznačí východisko, to, čo môžeme spraviť teraz na cestezáchrane nového života.

„Pán je moje svetlomoja spása, koho sa mám báť?“

Temnoty bolesti, strachu, pochybností, samota, „nepriateľské“ okolnosti, čo ničia naše sny, to je skúsenosť, ktorú zakúšame všade na svetevo všetkých obdobiach ľudskej histórie, tak ako to dosvedčuje táto prastará modlitbaKnihy žalmov.

Autorom je pravdepodobne človek, ktorého všetci opustili, ktorého neprávom obviniliteraz ho čaká súd. Ocitá saneistote pred hroziacim osudom, no zveruje sa Bohu. Vie, že Boh v skúškach neopustil svoj ľud, pozná jeho vyslobodzujúce pôsobenie,pretoňom nachádza svetlo a bezpečné, nedobytné útočisko.

Práve keď si uvedomí svoju krehkosť, otvára sa dôvernému vzťahuBohom, prijíma jeho prítomnosť vo svojom životedôverou očakáva konečné víťazstvo na nepredvídateľných cestách Božej lásky.

„Pán je moje svetlomoja spása, koho sa mám báť?“

Práve toto je vhodný okamih na obnovenie našej dôverylásku Otca, ktorý chce, aby jeho deti boli šťastné. On je pripravený zobrať na seba naše obavy, aby sme sa neuzatvárali do seba, ale aby sme saslobode vedeli podeliťostatnými o svoje svetlo a o svoju nádej.

Chiara Lubichová píše, že slovo života nás vedietemnôt do svetla, od jamy: „[…] Pozýva nás oživiť vieru, že Boh je a miluje ma. […] Stretnem niekoho? Musím veriť, že skrze neho mi chce Boh niečo povedať. Pracujem? Aj počas práce stále verímjeho lásku. Dostaví sa nejaká bolesť: verím, že Boh ma má rád. Nastala radostná udalosť Boh ma rád. On je tu so mnou, je so mnou stále, všetko o mne viepozná každú moju myšlienku, každú radosť aj túžbu, spolu so mnou znáša všetky starostikaždú jednu životnú skúšku. Ako obnovovať túto istotu? […] Hľadajme ho stále medzi nami. On sľúbil, že je tam, kde sú dvaja alebo viacerí zjednoteníjeho mene. Stretávajme sa tedaevanjeliovej vzájomnej láske so všetkými, čo žijú podľa slova života, podeľme sa o skúsenostizakúsime plody tejto jeho prítomnosti: radosť, pokoj, svetlo, odvahu. On zostanekaždýmnástrvale budeme cítiť jeho blízkosťpôsobenienašom každodennom živote.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Slovo života – marec 2021

Letizia Magriová

Príhovor pápeža fokolarínom: Otvorenosť vám pomôže vyhýbať sa sústreďovaniu sa na samých seba

pápež František

Nová prezidentka Hnutia fokoláre: Musíme vstúpiť do najhlbšej kontemplácie, no zároveň zostať uprostred davu

Aurora Nicosia

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies