Spoločnosť

Spiritualita jednoty a ekuména

Foto: CSC

V júni 1997 sa zišlo v rakúskom Grazi Druhé ekumenické európske zhromaždenie. Jeho ústrednou myšlienkou bola biblická veta: Zmierenie – Boží dar a zdroj nového života. Medzi mnohými lektormi zhromaždenia bola pozvaná aj Chiara Lubichová, zakladateľka a prezidentka Hnutia fokoláre. Jej prejav v pléne zhromaždenia mal názov: Spiritualita zmierenia. Bol to veľmi výstižný titul prednášky, lebo na pracovných stretnutiach skupín, na modlitbových stretnutiach a v diskusiách sa slovné spojenie „ekumenická spiritualita“ veľmi často citovalo.

Hľadá sa ekumenická spiritualita

Chiara Lubichová na úvod citovala slová kardinála Willebrandsa, ktorý koncilom zdôraznenú ekleziológiu spoločenstva (communio) po vzore Najsvätejšej Trojice považoval za veľkú šancu pre ekuménu budúcnosti.  Chiara Lubichová vo svojej úvahe nadviazala na túto koncilovú myšlienku slovami: „Vynára sa naliehavá otázka: Ako je možné uskutočniť tento správny ekleziologický pohľad v praxi? Preto sa z mnohých strán ozýva požiadavka po ekumenickej spiritualite, spiritualite communio, spiritualite spoločenstva. [1] Máme takú k dispozícii? Je množstvo iniciatív v Cirkvi, vyvolaných Duchom Svätým k životu, ktoré v tichosti pracujú v tomto smere, ktoré veria, že pôsobením Ducha Svätého nie je jednota utópiou, ale reálnou možnosťou. Ďalej sa musíme pýtať, čo je ťažiskom, respektíve aké sú ťažiská takejto ekumenickej spirituality, aby si toto meno zaslúžila? Sú to tieto: Boh je v svojom najhlbšom bytí Láskou a my sme uverili v Lásku. Boh je ideálom nášho života. No my tu na zemi žijeme, ako by sme ani Otca nemali.“

Ďalej Chiara Lubichová na histórii 2. tisícročia ukázala, ako sme my kresťania často zrádzali Boha Lásku. Postupne predstavila poslucháčom všetky evanjeliové body spirituality jednoty, ako ich žije spoločenstvo v Hnutí fokoláre: žiť podľa Božej vôle ako svoj životný program; Božie slovo ako program každého dňa a vzájomné odovzdávanie si skúseností s jeho žitím; prikázanie lásky k bratom a sestrám podľa Ježišovho vzoru – ako nás on miloval. Touto láskou sa máme milovať ako jednotlivci aj ako cirkvi. Chiara k tomu dodáva: „To neznamená, že v tejto láske by mali jednotlivé cirkvi ,zomrieť‘, ako sa mnohí obávajú. V jednote sa každá nanovo obnoví. Lebo v plnej jednote žiť v jednej Cirkvi je niečo veľkolepé, fascinujúce ako zázrak, ktorý na seba pritiahne pozornosť a záujem celého sveta.

Táto jednota, zmierenie nie je v ľudských silách. Aby sme mohli žiť podľa Ježišovho prísľubu: ,… lebo kde sú dvaja alebo traja v mojom mene zjednotení, tam som ja uprostred nich…‘ (Mt 18, 20), je pre nás najmocnejšou motiváciou Ježiš sám a jeho láska k Otcovi vo chvíli najväčšej opustenosti, keď v bolesti tela i ducha volal: ,Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?‘ (Mt 27, 46). Láska k nemu dokáže v nás prekonať všetky prekážky jednoty, Ježiš Opustený je ,kľúčom k jednote‘, ktorý nám pomáha prekonávať každú nejednotu a budovať jednotu. V tomto pohľade sa nám opustený Ježiš javí ako žiariaca hviezda na cestu ekuméne, ako vzácna perla, ktorú treba objaviť, ak chceme naplno žiť pre ekuménu.“

Vzájomná láska vo vlastnej cirkvi i v rôznych cirkvách je prameňom nádeje, že Ježiš bude prítomný medzi nami ako puto našej jednoty. Ako prameň múdrosti na rozpoznávanie darov v ostatných cirkvách, aby sme ich dokázali milovať ako svoju vlastnú cirkev. To je nádherná perspektíva!

A na dôkaz, že nejde o teóriu, ale o odskúšanú prax, oboznámila Chiara Lubichová poslucháčstvo s dialógmi, ktoré už od šesťdesiatych rokov 20. storočia Hnutie fokoláre rozvíja: dialóg vnútri Katolíckej cirkvi medzi hnutiami; dialóg s kresťanskými konfesiami; dialóg s inými náboženstvami (židmi, moslimami, budhistami a hinduistami); dialóg s inak zmýšľajúcimi ľuďmi, ktorí nemajú náboženskú vieru. Od samého začiatku Hnutia fokoláre je mocný ťah k univerzálnej jednote, k univerzálnemu bratstvu medzi všetkými národmi. Tieto vzťahy sú ďaleko od nejakého plošného záberu, ale Božím vedením sa vytvárajú na všetkých kontinentoch bunky univerzálneho bratstva.

Aké sú konkrétne plody života podľa spirituality jednoty?

Ponúkame pohľad švajčiarskeho fokolarína z kalvínskej reformovanej cirkvi Štefana Toblera [2], ktorý napísal pri stom výročí narodenia Chiary Lubichovej. Vytvoril svojho druhu chronológiu ekumenických udalostí v živote Hnutia fokoláre:

– V roku 1955 aj 1957 sa na mariapoli, duchovnom prázdninovom stretnutí Hnutia fokoláre, zúčastňujú kresťania z kresťanských cirkví.

– V roku 1967 sa píše v časopise Città Nuova, že k hnutiu môžu patriť aj kresťania z iných cirkví, nielen katolíci.

– V roku 1961 Chiara navštívila Nemecko, sestry v Darmstadte, sídlo evanjelického spoločenstva v blízkosti Augsburgu. Nemeckých kresťanov oslovilo, aký dôležitý pre fokolarínov bol život podľa Slova života. Zo vzniknutého ekumenického priateľstva vzniklo v Ottmaringu v roku 1968 spoločenstvo Spoločného života evanjelikov a členov Hnutia fokoláre. Citadela v Ottmaringu doteraz podporuje ekumenické kontakty v Nemecku.

– V roku 1961 sa v Ríme stretávajú osobnosti z rôznych cirkví (pravoslávnej, evanjelickej a reformovanej) a vzniká Centro Uno, orgán hnutia, ktorý rozvíja ekumenickú spoluprácu.

– V roku 1966 Chiara navštívila Canterbury a stretla sa s anglikánskym arcibiskupom Ramseym, ktorý poprosil Chiaru, aby rozšírila spiritualitu jednoty v Anglicku. V roku 1970 vstúpila do fokoláre anglikánka a tým otvára cestu mnohým ďalším z rôznych cirkví.

– V rokoch 1948 – 1966 Chiara navštevuje sídlo Svetovej rady cirkví v Ženeve a nadväzuje kontakty s vedúcimi osobnosťami.

– Osobitne plodné bolo jej duchovné priateľstvo s pravoslávnym patriarchom Athenagorasom, ktorý nosil v srdci hlbokú túžbu po „jednom kalichu“.  Spiritualita jednoty Hnutia fokoláre ho veľmi oslovila a prehlboval ju počas ôsmich návštev Chiary v Istanbule. Chiara o svojich návštevách informovala pápeža Pavla VI. a stala sa mostom pre vzájomné návštevy týchto dvoch Božích mužov. Priateľstvo Pravoslávnej cirkvi s Hnutím fokoláre trvá i s tretím nástupcom patriarchu Athenagora,  patriarchom Bartolomejom.

Popri kontaktoch špičkových osobností ekumenického hnutia sa v každodennom živote rozvíjajú bohaté kontakty a priateľstvá na úrovni kresťanského ľudu. Božie slovo a jeho každodenné plody je nevyčerpateľným prameňom vzniku a rastu jednoty a prináša plody. Slovo života a vzájomné odovzdávanie skúseností z každodenného života nás spája cez hranice konfesií do jedného kresťanského ľudu. Spiritualita jednoty spôsobuje, že sa naši kresťanskí bratia a sestry na našich stretnutiach „cítia ako doma, medzi svojimi“. Bohu vďaka!

Článok vznikol v konzultácii s ThDr. Antonom Konečným.

[1] Ján Pavol II.: Encyklika Novo millenio ineunte, čl. 43.

[2] Tobler, Štefan: Dôležitosť života podľa Slova, časopis Nové mesto, č. 1/ 2021.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Výber NM: Denník N priniesol reportáž o činnosti kňazov na covidových oddeleniach

Michal Lukáč

Výber NM: Občianske združenie vyzýva vládu, aby nevyvolávala nervozitu, napätie a nedôveru

Michal Lukáč

Cirkev ukončila skúmanie kníh Láske sa treba učiť a vysvetlila ich použitie. Autor kníh dostal ocenenie Fóra života

redakcia nm

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies