Ekonomika spoločenstva

Novinárka Tatiana Kapitánová: Na ekológii sa mi páči, že niekedy stačí použiť sedliacky rozum

Tatiana Kapitánová sa už dlhodobo venuje maloobchodu. Postupne prišlo aj rozhodnutie, aby si založila portál, kde sa snaží hovoriť ľuďom o tom, ako rozumne nakupovať. Foto: súkromný archív T.K.

Novinárka, ktorá má rada prírodu a zaujíma sa o ekológiu. Tatiana Kapitánová sa snaží nežiť konzumne, väčšinou chodí peši alebo na bicykli, auto využíva skôr na dlhé vzdialenosti. Založila portál Igelitka.com, pretože chcela aj ostatným priblížiť, ako nakupovať zodpovednejšie. Podľa nej sme totiž pri tejto i mnohých ďalších činnostiach spohodlneli. V rozhovore tiež prezrádza, čo pokladá za najväčší problém našej planéty.

Kedy ste vo svojom živote začali riešiť ekológiu a ako vyzerá táto vaša vášeň teraz?

Nikdy som sa jej nezačala venovať cielene, pretože vzťah k prírode a horám mám od detstva. Moji starí rodičia mali gazdovstvo, a tak som vyrastala v prostredí, kde sa ľudia o pôdu a zvieratá starajú a nič nevyjde navnivoč.

Momentálne sa snažím vo veľkom meste urobiť čo najmenej ekologickej škody. Je ľahšie neprodukovať odpad, keď má človek k dispozícii domáce potraviny a môže kompostovať na dvore, ako keď nakupuje v obchodnej sieti a pokus s kalifornskými dážďovkami mu stroskotal (úsmev).

Založili ste aj portál Igelitka.com. Prečo? Prezraďte nám o čom tento portál je, komu je určený a aké je jeho posolstvo.

Ako novinárka sa dlhodobo venujem sektoru maloobchodu. Veľmi ma baví celý ten živý organizmus od výroby produktov cez distribúciu až po ich predaj. A to aj napriek tomu, že nemám rada konzum a sama nakupujem len to najzákladnejšie. Igelitku som založila, aby som mala priestor viac hovoriť o tom, ako nakupovať zodpovedne. Niektoré procesy sme si pri nakupovaní zautomatizovali a spohodlneli sme.

Mnoho ľudí nerozmýšľa nad tým, čo a koľko si vkladajú do košíka, ani nad tým, či to stíhajú zjesť alebo vynosiť, aby to neskončilo v koši. Pred rokmi by nikomu ani len nenapadlo kupovať si pri každom nákupe novú tašku. Momentálne sa tešíme, že sme objavili Ameriku a nosíme si do obchodu tašky, ktoré sa dajú použiť viackrát.

Tatiana Kapitánová miluje hory, foto: súkromný archív T.K.
Tatiana Kapitánová miluje hory, foto: súkromný archív T. K.

Ako by ste zhodnotili prístup firiem na Slovensku a v zahraničí k životnému prostrediu v rámci ich podnikania?

Určite boli na trhu vždy firmy, ktoré sa o ekológiu zaujímali. Je však povzbudivé, že ich je čoraz viac, a to aj vďaka tlaku zdola – od zákazníkov. Niektoré to však zatiaľ berú iba ako marketing, a preto si treba dávať pozor na greenwashing (klamlivý „zelený” marketing, pozn. red.).

My sa snažíme prinášať príbehy firiem, ktoré sa pozerajú aj na ostatných, na svoje okolie, nielen na peniaze. Ako sa podľa vás dá motivovať spoločnosť k tomu, aby získavala zisk s prihliadaním na životné prostredie?

Je prirodzené, že firmy fungujú na to, aby vytvárali zisk. Rozdiel je však v tom, ako k tomuto cieľu pristupujú. Či chcú dosiahnuť čo najväčší finančný úspech za čo najkratší čas alebo budovať svoju firmu postupne a spoločensky zodpovedne. V druhom prípade sa síce výsledok nedostaví hneď, ale určite má pevnejšie základy aj do ťažkých časov.

A ako vnímate obchody? Máme tu aj také, ktoré sú ekologickejšie ako ostatné, stále je ich však málo.

Obchody na jednej strane reagujú na to, čo si žiadajú zákazníci, ale na druhej strane majú vo svojich rukách veľkú silu vplývania na kupujúcich. Keď im dajú plastové tašky zadarmo, ľudia si ich budú brať po celých rolkách. Ak im ponúknu pri pečive na naberanie kliešte, viacerí ich použijú radšej, ako by si mali na ruku navliekať plastovú rukavicu, ktorá sa aj tak nikdy nedá roztiahnuť.

Vznikajú nám tu napríklad i bezobalové predajne. Čo hovoríte na tento trend?

Foto: súkromný archív T.K.
Foto: súkromný archív T. K.

Sú to veľmi pekné miesta, kde na zákazníkov nekričí žiadna reklama, ale tým najlepším marketingom je iba samotný vzhľad potraviny.

Budem sa tešiť, keď sa bude ich sortiment rozrastať, aby sa čo najviac potravín dalo kúpiť bez obalu.

Hoci vzhľadom na prísnu legislatívu hygieny a charakter potravín to určite nie je jednoduché. Bezobalové predajne síce nie sú pre všetky typy zákazníkov, no sú dobrým doplnením nákupných možností.

Aký je váš postoj k plastom? Nedávno sme u nás na webe robili rozhovor na túto tému. Rozoberali sme problém že ľudia niečo použijú raz a vyhodia to. Jednorazové plasty či papierová taška, ktorá sa tiež vyhodí po prvom použití, lebo sa roztrhne…

Plasty sú veľmi dobrý vynález, len sme ho zneužili na vlastné pohodlie. Používame ich aj tam, kde netreba a nestaráme sa o to, čo s nimi bude, keď nám doslúžia.

Európska únia zakázala predaj jednorazových plastov, napríklad plastového príboru. Dajú sa kúpiť rôzne alternatívy, no existuje ešte jednoduchšie riešenie. Keď idem opekať a chcem jesť príborom, stačí si priniesť klasický príbor, ktorý si potom odnesiem domov a umyjem.

Ako sa správate napríklad v potravinách? Čo by sme vo vašom nákupnom košíku určite nenašli?

Určite nie som nejaký vzorný príklad bezobalového zákazníka, ale snažím sa nakupovať primárne suroviny a priniesť si domov čo najmenej odpadu. Človek si vie veľa vecí uvariť alebo pripraviť doma sám. Povinnou výbavou sú, samozrejme, vrecúška zo starej záclony na ovocie a zeleninu. Nekupujem napríklad stolové vody. Pijem vodu z vodovodu a keď mám chuť na bublinky, urobím si sifón. Pivo nakupujem iba vo fľaši, lebo sa dá vrátiť. Nekupujem čaje, pretože zbieram bylinky a podobne.

A ako to vyzerá u vás doma? Recyklujete, vyhýbate sa určitým materiálom, kompostujete?

Odpad recyklujeme a skúšali sme aj domáci vermikompostér, ale mám pocit, že sme tie kalifornské dážďovky asi prejedli šupkami zo zemiakov, pretože nestíhali kompostovať a nakoniec zahynuli. Varíme tak, aby sme nevyhodili žiadne jedlo. Oblečenie nakupujeme iba v secondhandoch a vybavenie domácnosti obmieňame len vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné. Chodíme peši alebo na bicykli a auto používame iba na dlhé vzdialenosti, asi tak raz za mesiac.

Tatiana Kapitánova hovorí o plastoch, že nie sú zlé, len ich nesprávne používame. Foto: súkromný archív T.K.
Tatiana Kapitánova hovorí, že plasty nie sú zlé, len ich nesprávne používame. Foto: súkromný archív T. K.

Sledujete aj správanie okolia? Rozprávate sa s ľuďmi o tejto problematike podrobnejšie? Ako vás vnímajú?

Keď príde reč na túto tému, rada sa o ekológii rozprávam, väčšinou je to však s ľuďmi, ktorí chcú žiť zodpovednejšie voči životnému prostrediu. Stále však vidieť, že pre mnohých to nie je téma. Stačí si všimnúť, koľko odpadkov sa povaľuje po uliciach, ale aj na horách. Ľudia sú síce schopní vyniesť si na kopec plechovku piva, ale keď ho vypijú, prázdny obal nechajú na mieste. Na vrchole Kriváňa som pod kameňom našla zastrčenú plastovú vaničku od medu, v Slovenskom raji podrážku z turistickej topánky.

Myslíte si, že sme už nastavení na to, aby sme žili svedomitejšie s ohľadom na našu planétu? Hovorím o tom, že niekto vynaloží trošku viac úsilia, aby niečo zrecykloval alebo aby si kúpil o niečo drahšie ekologické a zero-waste potraviny či drogériu…

Predpokladám, že rastie počet ľudí, ktorí takto zmýšľajú. Ekológia sa však dostane medzi masy iba vtedy, keď bude dostupná. Ťažko budeme núkať drahý ekologický prací prášok rodine, ktorá počíta každé euro. Ani lenivému susedovi sa nebude chcieť triediť odpad, keď vie, že kontajner so sklom je z nejakého dôvodu iba pri vedľajšom paneláku. Mne sa však na ekológii páči, že niekedy stačí použiť sedliacky rozum a aj malými krokmi sa dajú robiť určité zmeny.

Čo je podľa vás z hľadiska životného prostredia najväčším problémom našej planéty?

Konzum. Aj na tie najekologickejšie produkty sú potrebné zdroje. Nepohneme sa ďalej, keď budeme potrebovať k životu také kvantum vecí, aké máme dnes vo svojich domácnostiach, skriniach, garážach. Samozrejme, že sa nedá žiť asketicky a nič si nekúpiť. Možno by sme sa však mali zamyslieť nad množstvom.

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Za kávové zrná zaplatia šesťnásobok ceny. Majitelia pražiarne budujú osobné vzťahy s farmármi

Martina Baumann

Viera v Boha im pomohla v podnikaní. Venezuelský pár vidí kapitál firmy aj vo vzťahoch

Martina Baumann

Čo je ekologické, má byť aj ekonomické, hovoria podnikateľky z Prešova

Martina Baumann

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies