Stĺpčeky

Je viditeľná jednota kresťanov utópiou?

V ekumenickom hnutí sa veľa hovorí o nádejných medzikonfesijných vzťahoch kresťanského ľudu, o zbližovaní kresťanov a rúcaní predsudkov. Aj o napredovaní dialógu, pričom rozlišujeme dialóg lásky, dialóg ľudu a teologický dialóg. Veľké množstvo protestantských spoločenstiev užšie konfesijne spolupracuje a hľadá spoločnú účasť na Večeri Pánovej. Medzi cirkvami hlavných kresťanských tradícií sa konajú mnohé oficiálne stretnutia na najvyššej úrovni a ďalšie na úrovni biskupov. I medzi jednoduchými kresťanmi sa vzájomné vzťahy vylepšujú a objavuje sa spolupráca.

Napriek tomu sme ešte stále výrazne rozdelení! A nevidíme konkrétnu víziu viditeľnej jednoty, aká by sa nám žiadala… Na Európskom ekumenickom stretnutí v Sibiu v roku 2007 sa konštatovalo, že niekedy treba hovoriť aj o rozdielnostiach. I o bariére konfesionalizmu, ktorým si cirkvi a cirkevné spoločenstvá hája  slobodu a suverenitu…

Žiadalo by sa nám urýchliť tento proces smerovania k viditeľnej  jednote kresťanov. Čo teda robiť? Vyvíjať  “nátlak” na Ducha Svätého? Môžeme, ba aj máme ho uplatňovať. Formou je modlitba za dar vzájomnej lásky pre jednotlivcov i spoločenstvá, pre predstaviteľov a členov cirkví. To je ten správny nástroj “nátlaku” na Boha, ktorý je všemohúci. On svoju milosť dáva rád, a tá príde ako rosa, ako svetlo. Božia odpoveď tým, ktorí nosia v srdci Ježišovu túžbu po jednote jeho učeníkov, istotne príde. Ježiš opakovane prikazuje, aby sme prosili, pýtali si a žiadali s vierou.

Potrebujeme, aby nám Boh premenil srdcia, aby sa vzájomná láska stala viditeľnou vo vzťahoch medzi kresťanmi. Potom nebudeme azda potrebovať ani kolosálne organizačné či štrukturálne a právne zmeny, ako by sa zatiaľ zdalo. Zmena paradigmy sa črtá v priorite lásky:

    – Spoločná láska k Božiemu slovu a k Ježišovi Kristovi, k Slovu večného Otca, sú dve hlavné línie našej viditeľnej jednoty. Ich prienik do ekumenických postojov závisí od našej vernosti a spolupráce s Božou milosťou.

    –  Dekrét o ekumenizme Druhého vatikánskeho koncilu uznáva katolicitu, to znamená jednotu v rôznosti a vo vernosti Ježišovým darom pre jeho nevestu Cirkev, “tým, čo veria v Krista a boli riadne pokrstení,  že majú istú, hoci nedokonalú vospolnosť s Katolíckou cirkvou, … a synovia Katolíckej cirkvi ich oprávnene uznávajú za bratov v Pánovi.”  (DE, čl. 3)

    – Dekrét o ekumenizme vo vízii budúcej spolupráce hovorí: “Zachovávajúc v potrebných veciach jednotu, nech majú v Cirkvi všetci – podľa daru, ktorého sa každému dostalo – patričnú slobodu čo do rozličných foriem duchovného života a disciplíny, ako aj rozmanitosti liturgických obradov, ba i čo do teologického spracovania zjavenej pravdy. Vo všetkom však nech zachovajú lásku. Takým spôsobom budú totiž v čoraz plnšej miere dávať najavo pravú katolíckosť a apoštolskosť Cirkvi. … Z druhej strany je potrebné, aby katolíci s radosťou uznávali a si vážili naozajstné kresťanské hodnoty prameniace v spoločnom dedičstve u našich kresťanských bratov.” (DE čl. 4)

    – Katolicita nemá byť iba výsadou katolíkov, ale kresťanov. Podobne ako úcta k Božiemu slovu. V každej cirkvi sú prítomné Božie dary, ako zdôrazňoval pápež Ján Pavol II., keď svedčil o tom, že Boh dokáže aj zo smutného údelu rozdelenej Cirkvi vyvodiť požehnanie: každá cirkev počas stáročí rozdelenia rozvinula svoje dary. A tie sa stanú spoločným bohatstvom jedinej Kristovej cirkvi kresťanského ľudu, ktorý verí v Krista a miluje ho.

    – Chiara Lubichová rozvíja túto víziu v dôvere, že jednota a realizovaná láska očistí každú cirkev a kresťanské spoločenstvo a obohatí ich vlastnú identitu (Meditácia o Cirkvi, 1950).

    – Hnutie fokoláre rozvíja už od polovice 90. rokov stretávanie biskupov z rôznych cirkví. Prichádzajú neraz zo svojej samoty, unavení ťarchou zodpovednosti. Počas týždňového stretnutia sa podelia v bratskom spoločenstve o bolesti aj o radosti, do spoločných modlitieb zahrnú všetky prítomné cirkvi. Paktom vzájomnej lásky sa ubezpečia, že nesú ťarchu Kristovej cirkvi spoločne. A sám Kristus, prítomný medzi nimi, im rozžiari oči, s jeho radosťou sa vracajú späť na svoje pôsobisko. Jeden český evanjelický účastník nazval toto spoločenstvo “Ekumenizmus o dve kolá vpredu”.

    – Čoskoro si pripomenieme 1700. výročie prvého ekumenického koncilu v Nicei (325). “Kiežby súčasní kresťania, vďační za spoločný obsah nicejsko-carihradského vierovyznania, dokázali odvážne kráčať dopredu. Namiesto kultúrno-politických argumentov siahať po prameňoch z apoštolskej a patristickej doby prvých cirkevných otcov Východu i Západu. Sú obrazom toho, ako Cirkev verila a oslavovala Boha liturgiou a životom z viery.” Takúto túžbu vyslovil kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, pri tejto skutočne ekumenickej príležitosti.

    Ekumenizmus nemôže byť niečím dobrovoľným. Je záväznou úlohou, aby svet uveril, aby sa svet zachránil. Tak i naše modlitby za viditeľnú jednotu kresťanov.

článok vyšiel v konzultácii s ThDr. Antonom Konečným

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Zachrániť rodinu znamená zachrániť civilizáciu

Terézia Lenczová

Pravda a odvaha

Ignác Brosch

„Ponoriť sa“, aby sme objavili synodalitu

Katarína Jančišinová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies