Rodina Štýl

Kde všetci videli kontrast medzi politickými stranami, on vybadal úzku cestičku, ktorá vedie k demokracii a jednote

Zdroj: Focolare

Takto videli blízki Igina Giordaniho (1894 – 1980), talianskeho politika, spisovateľa, novinára a spoluzakladateľa Hnutia fokoláre. V nedeľu 18. apríla si pripomenieme už 41 rokov od jeho smrti. Jeho život zobrazuje hrdinstvo v službe ľudstvu vedené láskou k Bohu a podnecované vernosťou Cirkvi. Prinášame vám krátky pohľad na túto výraznú osobnosť 20. storočia spracovaný z brožúry Hrdinstvo a proroctvo.

Môže byť Giordani vzorom aj dnes?

Kde všetci videli konflikt medzi bohatými a chudobnými, on vnímal nevyhnutnosť budovať spoločné dobro na Ježišovom sociálnom odkaze. Kde všetci videli kontrast medzi politickými stranami, on vybadal úzku cestičku, ktorá vedie k demokracii a jednote. Zatiaľ čo všetci pozorovali, ako náboženský život ustupuje do úzadia, on si uvedomoval, že laici môžu pri evanjelizácii zohrať dôležitú rolu. Vidieť aj to, čo na prvý pohľad nevidieť: to preňho znamenalo žiť a prorokovať. Igino Giordani je jedným z mála, ktorých hlas nám môže pomôcť aj dnes.

„Môže byť politik svätcom? Môže byť svätec politikom? Pokús sa rozriešiť tento problém teraz, keď sa púšťaš na politické kolbište.“

Jeho hrdinstvo sa prejavilo už počas Prvej svetovej vojny, keď všetci mali v rukách pušky a boli pripravení ich použiť. Igino Giordani sa rozhodol, že nikdy nebude strieľať na žiadnu ľudskú bytosť. Nemohol to urobiť, pretože jeho kresťanské svedomie mu hovorilo, že každý človek je Božie dieťa, každý je mu bratom.

Po vojne Giordani začal pracovať ako novinár v tlačovej kancelárii Ľudovej strany. Písal články, ktoré boli obžalobou fašistického systému. Pretrvávajúci fašizmus prinútil mnohé politické osobnosti opustiť krajinu a Ľudová strana sa rozpadla. Posledným členom posádky, ktorý loď neopustí, je Igino Giordani. Naďalej vydáva politické informačné vyhlásenie strany aj vtedy, keď fašistická polícia zakáže šírenie politických periodík. V roku 1926 sa ocitne bez práce a začína učiť na štátnej škole, ale keďže nie je fašista, musí odstúpiť. 

„Niektorí žiaci a kolegovia si čoskoro všimli, že som nepoužíval oficiálny slovník a nezúčastňoval som sa na obradoch režimu. Dali mi najavo, že by bolo lepšie odísť, skôr ako ma pošlú preč.”

Cit pre ekumenizmus

Igino Giordani odišiel do Spojených štátov amerických a venoval sa štúdiu moderného knihovníctva. Tu sa uňho rozvinula veľká citlivosť pre ekumenizmus, v Treťom ráde sv. Dominika, kde nadviazal kontakt s protestantmi. Po návrate do Talianska sa uchádzal o miesto univerzitného profesora starovekej kresťanskej literatúry. 

Po páde fašizmu dostal ponuku kandidovať do poslaneckej snemovne. Opýtal sa na názor svojho priateľa Mons. Giovanniho Battistu Montiniho a jeho postoj ku kandidatúre bol kladný. Giordaniho počínanie bolo vždy hlboko prepojené s Cirkvou.

„Môže byť politik svätcom? Môže byť svätec politikom? Pokús sa rozriešiť tento problém teraz, keď sa púšťaš na politické kolbište.“

Stretnutie s Chiarou Lubichovou

V septembri roku 1948 došlo k udalosti, ktorá Giordanimu zmenila život. Ako poslanec vo svojej pracovni v Montecitorio prijal skupinku, ktorú viedlo mladé dievča z Tridentu. Bola to Chiara Lubichová, zakladateľka Hnutia fokoláre.

Na ich jednote vyrástlo Hnutie fokoláre: ona bola iskrou inšpirácie, on plameňom, ktorý mohol vyliať na ľudstvo toľkú žiaru. Ona bola „svätá, vedená Duchom Svätým“, ako ju nazval Igino, a on – ako povedala Chiara – sa javil ako človek, ktorý „mal osobitnú milosť pochopiť ideál, ktorý mi Boh zveril a dal mu dôležitosť, akú si zaslúžil“.

Chiara Lubichová o ňom povedala:

„Igino bol stelesnením mena do bitky, ktorým ho v hnutí prezývali: Foco, oheň, ktorý je vyjadrením nadprirodzenej a prirodzenej lásky k Bohu a k blížnemu a je základom i vrcholom kresťanského života. Výnimočným spôsobom pomáhal medzi nami všetkými udržiavať živú prítomnosť reality ,slova života‘, ktoré dostal pri svojom príchode do hnutia: ,milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás‘. Toto slovo akoby nám teraz zanechával ako svoje posledné odporúčanie a svoj závet.“ (Chiara Lubichová, Tivoli, 28. septembra 1984)

Giordani so všetkou odvahou a vášňou prinášal Chiare Lubichovej celé dedičstvo svojho intenzívneho politického a pracovného života, manžela a otca rodiny, človeka kultúry uprostred sveta a dejín. Lubichová v ňom videla zastúpené celé ľudstvo s jeho bolesťami i čnosťami a pokladala ho za semiačko všetkých vetiev, ktoré postupne založila, čím hnutie prechádzalo stále novým rozvojom. Igino Giordani významným spôsobom prispel k uskutočňovaniu zámeru jednoty vpísaného do charizmy zakladateľky, a preto ho ona sama považovala za spoluzakladateľa. 

27. septembra 2009 bola ukončená diecézna fáza procesu blahorečenia Božieho služobníka Igina Giordaniho. Dokumentácia diecéznej fázy bola následne odovzdaná Kongregácii pre kauzy svätých, úradu pre rímsku apoštolskú fázu kanonizácie. Po tom, ako tento úrad vydal dekrét s právnou platnosťou procesných úkonov diecéznej fázy, je vo fáze spísania tzv. dokumentu Positio. Ide o skúmanie, ktoré analyzuje všetky zozbierané texty, život, dokumenty, ktoré môžu poukázať na hrdinský stupeň čností v živote Božieho služobníka. Vo Focovom živote vychádza na povrch vzor čnosti, ktorú každý kresťan dnes môže žiť a napodobňovať, „spoločná“ svätosť, ako ju definoval sám Giordani.

Igina Giordaniho lepšie spoznáte cez strany brožúry Hrdinstvo a proroctvo a jeho myšlienky o rodine nájdete v knihe Rodina.

blank

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Týždeň za zjednotený svet 2021: Skúsiť sa postarať, byť odvážny, prevziať zodpovednosť

Miroslava Psárová

Výzvou pre toto obdobie bude vrátiť sa ku kontaktom „tvárou v tvár”

Miroslava Psárová

Kritika je korením vzťahu, môže však ublížiť

Martina Baumann

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies