Ekonomika spoločenstva

Nižšie emisie vs. nárast plastov? Do oceánu sa v roku 2020 dostalo 1,56 mld rúšok

Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Brian Yurasits
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Brian Yurasits

Pandémia so sebou prináša viaceré pohľady na životné prostredie či celkovo ekológiu. Jedným takým bolo napríklad zatváranie nielen škôl, ale aj fabrík, podnikov, väčšina ľudí pracovala najmä z domu, čím sa znížila naša ekologická stopa minimálnym používaním áut na presuny do práce a do škôl. Druhým momentom je však globálny vplyv koronavírusu na životné prostredie z tej negatívnej strany. A tá je naozaj alarmujúca. Prečo? Pandémia len podčiarkla problematiku jednorazového plastu a výrobkov. Od bežných plastov sme prešli k masívnemu používaniu jednorazových rúšok, chirurgických rukavíc, nahromadili sme za ten čas množstvo obalov z dezinfekcií a takto by sme mohli pokračovať ďalej.

Aby sme však nehovorili len v teoretickej rovine, uvedieme si zopár príkladov a čísel. Vedeli ste napríklad, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), asi 91 percent svetovej populácie žije v miestach, kde hladiny kvality ovzdušia prekračujú prijateľné hranice? Toto číslo je o to hrozivejšie, ak si to prerátame na počet úmrtí ročne – štatistiky z roku 2016 hovoria, že celosvetovo práve toto vedie k približne 4,2 miliónom predčasných úmrtí ročne.

Ak sa opäť vrátime k znižovaniu emisií, tak Čína produkuje najviac emisií na svete. Do toho však prišiel Covid. Britský vedecký portál Carbon Brief ešte v minulom roku písal o dramatickom znižovaní emisií. Vo svojom prieskume tvrdil, že v Číne sa v dôsledku pandémie znížili emisie oxidu uhličitého asi o 25 percent. V dôsledku lockdownov, enormne zníženému počtu cestujúcich či turistov sa automaticky znížil dopyt po rope – čo sa tiež v konečnom dôsledku pretavilo v znížení emisií. Jednoducho, ľudia necestovali, ekonomika sa stlmila a život sa v určitom momente obmedzil len na život z domácnosti.  O znížení týchto emisií sa písalo všade vo svete. Podľa správy NASA sa miera znečistenia v Číne výrazne znížila počas opatrení a teda počas karantény. Ako dôkaz vtedy poskytla NASA satelitné fotografie.

Zdroj: earthobservatory.nasa.gov
Zdroj: earthobservatory.nasa.gov
Emisie a ich dopad na ľudský život

Marshall Burke, vedec zo Stanfordskej univerzity, ktorý sa zaoberá životným prostredím a potravinovou bezpečnosťou, sa ešte pred rokom pozrel na emisie vs. ľudský život. Čísla, ktoré zverejnil, spôsobili kontroverzné názory v ponímaní toho, koľko životov zobrala samotná pandémia a koľko životov znižovanie znečisťovania ovzdušia zachránilo.

Čínska metropola Wu-chan, zdroj: Unsplash/Francesco Bruno
Čínska metropola Wu-chan, zdroj: Unsplash/Francesco Bruno

Práve podľa jeho výpočtov by zníženie emisií v Číne, resp. zlepšenie kvality vzduchu malo zachrániť približne 4000 detí do päť rokov a približne 73-tisíc seniorov, ktorí majú nad 70 rokov. Burke hovoril o týchto číslach v prípade, ak by sa zníženie emisií zachovalo a vychádzal z dvojmesačného obdobia, keď boli v krajine obmedzenia (začiatkom roka 2020).

A aj keď by niekto mohol uvažovať nad tým, že vlastne vďaka týmto číslam by sa mohli zachraňovať životy, Burke upozornil, že s týmito dobrými číslami ale automaticky prichádzajú tie negatívne dôsledky na hospodárstvo a sociálny rozvoj. A tie v konečnom dôsledku spôsobujú veľké straty. A tak každá minca má dve strany a síce tou pozitívnou je dopad na životné prostredie v zmysle menej častého využívania automobilov, zníženie leteckej prepravy či minimalizovanie výfukov z výrobných fabrík.

Oceány plné rúšok

Ak sa však vrátime k produkcii odpadu, sme na tej druhej strane mince. Organizácia na ochranu oceánov Oceans Asia v decembri minulého roku zverejnila správu, že sa do oceánov v roku 2020 dostalo približne 1,56 miliardy rúšok (pri konzervatívnom odhade trojpercentnej straty).

Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Artem Beliaikin
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Artem Beliaikin

Hlavný autor štúdie Dr. Teale Phelps Bondaroff, ktorý je zároveň riaditeľom výskumu v Oceans Asia, tu hovorí len o špičke ľadovca. Podľa neho „4 680 až 6 240 metrických ton rúšok je len malý zlomok z odhadovaných osem až 12 miliónov metrických ton plastu, ktoré sa každý rok dostanú do našich oceánov“.

Pri rúškach sa to však zďaleka nekončí. V oceáne nájde svoj „domov“ množstvo jednorazových obalov, napríklad aj tých,  ktoré si ľudia objednávajú s jedlom až domov. Reštaurácie zostali zatvorené a mnoho ľudí riešilo stravovanie jednoduchou donáškou.

„K zvýšenému používaniu plastov – najmä plastových obalov – viedli hygienické obavy a väčšia závislosť od donášky jedla. Medzitým sa však množstvo opatrení na zníženie spotreby plastov – ako napríklad zákazy plastových tašiek na jedno použitie –  odložilo, pozastavilo alebo zrušilo,” povedal na margo využívania potravinových obalov z reštaurácií Gary Stokes, riaditeľ Oceans Asia.

Zdroj: oceansasia.org
Zdroj: oceansasia.org
Tri milióny rúšok a 60 sekúnd

Portál Studyfind, ktorý pravidelne zverejňuje najnovšie štúdie z univerzít a vedeckých časopisov, zas informoval o tom, že mesačne ľudia vyhodia 129 miliárd rúšok, čo predstavuje tri milióny rúšok za minútu. Z toho je väčšina z nich určená na jednorazové použitie.

Rozklad rúška môže trvať až 450 rokov.

A tak vedci za uplynulé mesiace neustále informujú o ďalšej hrozbe – environmentálnej v dôsledku nesprávneho manipulovania s odpadom.

Nevhodná likvidácia rúšok je skutočný problém. Nedopatrením potom končia v moriach či oceánoch, pričom sa v prírode nedokážu úplne rozložiť. Rozklad takéhoto rúška totiž môže trvať až 450 rokov, postupne sa z neho stanú mikroplasty a tie negatívne vplývajú na podmorský život a ekosystémy.

Ak si vyhľadáte na internete túto problematiku, narazíte na množstvo fotografií, na ktorých je vidieť ryby či iné morské živočíchy, ktorým uviazlo rúško alebo iný odpad v žalúdku alebo v záhyboch tela. Pandémiou táto hrozba pre morské živočíchy len stúpla.

Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Tim Mossholder
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Tim Mossholder

„Znečistenie plastmi zabije každý rok približne 100-tisíc morských cicavcov a korytnačiek, viac ako milión morských vtákov a ešte väčšie množstvo rýb, bezstavovcov a iných zvierat,“ hovorí ďalej Gary Stokes. Podľa neho toto znečistenie nakoniec vplýva nielen na hospodárstvo v súvislosti s rybolovom, ale aj ovplyvňuje i cestovný ruch a stojí globálnu ekonomiku ročne odhadom 13 miliárd dolárov.

A tak, aj keď vyše pred rokom mnohých potešila správa o delfínoch či labutiach v Benátkach, príroda by sa len ťažko dokázala tak rýchlo spamätať z dočasného pozastavenia  konzumného života ľudí, ktorý má taký dopad na životné prostredie. Fámy o plávajúcich delfínoch pomedzi gondoly či labute sa nakoniec veľmi rýchlo vyvrátili, problémy tu však zostávajú ďalej. Takže na jednej strane síce hovoríme o nižších emisiách, ale zároveň čelíme enormnému  nárastu odpadov. Čo s tým urobíme?

Zdroje: oceansasia.org, carbonbrief.org, studyfind.org, WHO

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Materiálna a zdrojová hodnota potravín? Podľa Alexandry Kolarik sme zabudli, aké je to mať málo

Martina Baumann

Za etickým investovaním nestoja len sociálne hodnoty. Vplýva naň i náboženstvo a kultúra

Martina Baumann

Chýbali im peniaze na rozbeh cukrárne, a tak začali doma. Mama so synom sa tešia priazni zákazníkov

Martina Baumann

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies