Ekonomika spoločenstva

Chýbali im peniaze na rozbeh cukrárne, a tak začali doma. Mama so synom sa tešia priazni zákazníkov

Joaquín Hauria so svojou mamou, zdroj: Instagram/paste.arg
Joaquín Hauria so svojou mamou, zdroj: Instagram/paste.arg

Prinášame vám príbeh len 24-ročného Argentínčana, ktorý popri štúdiu na vysokej škole vedie malý podnik so svojou mamou. Do podnikania vložili okrem ťažko získaného finančného kapitálu aj veľa energie, srdca a kreativity. Keďže im peniaze stále chýbali, museli s výrobou improvizovať a premeniť svoj domov na improvizovanú pekáreň. “Nie je ľahké prevádzkovať cukrárenskú výrobu, vyžaduje si to veľa energie a kreativitu. Čerstvo upečený voňavý chlieb je však posvätná a jedna z najkrajších vecí na svete.“

Joaquín Hauria (Joacom) pochádza z mestečka José C Paz, ktoré sa nachádza v provincii Buenos Aires. Študuje podnikový manažment a pracuje na univerzite UNPAZ. Popritom však stíha aj podnikať. V pekárni a cukrovinkárstve spolu s mamou pečú a obsluhujú svojich zákazníkov. Svoje produkty tiež dodávajú hotelom a iným kaviarňam. A práve ich firma s názvom Pasté je zaradená do projektu Ekonomiky spoločenstva.

Prinášame vám virtuálny rozhovor, ktorý pripravila Carolina Carbonellová. Vďaka nemu môžeme doslova vstúpiť do nedávno otvoreného obchodu Pasté. Pocítite tak jeho – hoci stále virtuálnu – vôňu, predstavíte si, ako chutí ich ponuka, započúvate sa do príjemnej hudby a zistíte, že toto všetko zastrešuje určitý sen, určité povolanie.

Joaquín, porozprávajte nám, ako vznikla firma Pasté…

Prvotná myšlienka má už štyri roky a pochádza od mojej mamy. Vtedy pracovala v Centro Mariapoli di José C. Paz a požiadali ju, či by v rámci občerstvenia pre návštevníkov mohla pripraviť nejaké zákusky. Na začiatku to boli zákusky z piškótového cesta a pudingy.

Zdroj: Instagram/paste.arg
Zdroj: Instagram/paste.arg

Cukrárstvo a pekárstvo bolo vždy jej hobby, a tak sa s radosťou chopila tejto príležitosti. Prvý rok to robila sama, ja som bol v tom čase na formačnom pobyte v Mariapoli Lia (O’ Higgins) a chcel som potom pokračovať štúdiom medicíny.

Počas ročného pobytu mi však učarovalo podnikateľské prostredie. Po návrate som si začal hľadať prácu a mama mi ponúkla, aby som sa k nej pridal, bola presvedčená, že len čo privoniam k tajom prípravy cukroviniek a trochu sa „zamúčim”, bude to „láska na prvý pohľad“.

A tak sa aj stalo. Začal som, zapáčilo sa mi to, no hneď nato ma začala ešte viac priťahovať práca s klientmi a obchod. Popritom som študoval a hľadal ďalšie pracovné príležitosti, aby mohlo Pasté rásť.

A potom prišla pandémia…

Dopady pandémie boli veľmi ťažké, lebo zavreli štyri bary a dva hotely, ktoré predstavovali značnú časť nášho odbytu. Začali sme predávať na Instagrame, v skupinách na whatsapp a spojili sme to s donáškou domov. Keďže ľudia nemohli prísť do obchodu, začali sme realizovať dodávky s doručením, prispôsobili sme sa všetkým novým nariadeniam.

Povedzte nám niečo aj o tom, ako vzniklo Pasté local…

Počas pandémie bolo Centrum Mariapoli zatvorené a mama zostala bez príjmu. Rozmýšľali sme ako ďalej a vtedy sme sa rozhodli, že s pomocou mojich a maminých úspor otvoríme vlastný obchod. Naša suma síce nepokrývala ani počiatočnú kalkuláciu, ale šli sme do toho s vierou, že dokážeme otvoriť. Povedali sme si, že drobnosti budeme dopĺňať a vylepšovať postupne, dôležité je začať. A skoro rok po vypuknutí pandémie a prekonávaní nemalých úskalí sme naozaj otvorili.

Takže váš dom sa premenil na pekáreň a cukrovinky?

Áno, presne tak… Nemali sme peniaze na podnájom, preto sme sa rozhodli rozdeliť náš dom na dve časti. Obetovali sme polovičku domu – obývačku, jedáleň a jednu spálňu, nateraz sme si nechali kuchyňu, halu a vnútorný dvor, aj to nevieme dokedy! Stále potrebujeme viac a viac priestoru.

Aká bola odozva u zákazníkov?

Zdroj: Instagram/paste.arg
Zdroj: Instagram/paste.arg

Postoj zákazníkov nás prekvapil. Miesto je jednoduché, ale veľmi sa usilujeme, aby tu bol poriadok a čisto, aby všetko dobre slúžilo ľuďom, pozadie dotvára jemná hudba. Chceme, aby prostredie ľudí nedráždilo, ale skôr uberalo z decibelov celodenného hluku.

Odoziev je veľa, máme najrôznejších návštevníkov. Od tých, čo si prídu kúpiť chlieb, lebo je to to jediné, čo si môžu dovoliť, až po tých, čo si vyberú pár zákuskov a ani sa nepýtajú na cenu. Uvedomujeme si, že jednotliví klienti majú naozaj rôzne životné podmienky aj možnosti a vždy sa nejaká tá žemľa ‚zatúla‘ k ľuďom, o ktorých vieme, že toho majú málo. Všetko vnímame očami aj srdcom.

Čo je prvotným cieľom Pasté?

Rozhodne to, že poskytuje prácu. Ale ak to chceme dosiahnuť, musíme v tejto lokalite čo najviac vstúpiť do povedomia ako dodávatelia cukroviniek a pekárenských výrobkov. Chceme byť transparentnou firmou, neprísť o podstatu toho, čo robíme, nepodvádzať pri našich výrobkoch, ponúkať len čerstvý tovar. Nezaraďujeme do ponuky fritované výrobky, chceme si udržať našu charakteristiku a zostať autentickí – my ako osoby a takisto aj naša ponuka.

Čo vám celé toto dobrodružstvo dalo?

Pastré, zdroj: www.edc-online.org
Pastré, zdroj: www.edc-online.org

Dennodenne sa zdokonaľujeme najmä v nasadení a máme vôľu nevzdávať sa, chceme sa ďalej rozvíjať. Najkrajšie je zažívať pri tom pocit podpory od rodiny, priateľov, kolegov z Ekonomiky spoločenstva a tiež z Božích rúk. My by sme sa totiž do mnohých vecí ani nemohli pustiť sami. Keď sme sa ocitli v neistote pre nevedomosť a riskovali sme pri rozhodovaní, prozreteľnosť nás neraz milo prekvapila.

Samozrejme, vždy snívame o krôčiku vpred, no teší nás celý tento proces. Vážime si všetko, čo robíme, prerábame alebo meníme.

Ako prežívate neúspechy?

Neúspechy zažívame prakticky denne, veď každý deň by sme chceli robiť veci trochu lepšie. Sú dni, keď sa to darí a inokedy zasa nie, čiže neúspech stále „vykúka spoza rohu“. Keď mi dnes niečo nevyšlo, zajtra to skúsim spraviť lepšie, to platí stále. Dnes nám Pasté ako tím, ako rodina, ako sen hovorí: stále sa učíme, deň čo deň, a najdôležitejšie je to, že sme spolu …že sme spojení.

Zdroj: www.edc-online.org

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Materiálna a zdrojová hodnota potravín? Podľa Alexandry Kolarik sme zabudli, aké je to mať málo

Martina Baumann

Za etickým investovaním nestoja len sociálne hodnoty. Vplýva naň i náboženstvo a kultúra

Martina Baumann

Nižšie emisie vs. nárast plastov? Do oceánu sa v roku 2020 dostalo 1,56 mld rúšok

Martina Baumann

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies