Spiritualita jednoty

Slovo života – máj 2021

Zdroj: pexels.com

„Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“ (1 Jn 4, 16)

 „Boh je láska“: ide o najžiarivejšie označenie Boha vo Svätom písme. Objavuje sa len dvakrát a práve v texte tohto listu a či exhortácie, ktorý nadväzuje na štvrté evanjelium. Veď autorom aj je učeník, ktorý dosvedčuje duchovnú tradíciu apoštola Jána. Koncom prvého storočia píše istému kresťanskému spoločenstvu, ktoré už, žiaľ, muselo čeliť jednej z najbolestnejších skúšok, pretože tam vznikal rozkol a rozdelenie tak v oblasti viery, ako aj svedectva.

Boh je láska: on ako Trojica žije sám v sebe plnosť spoločenstva a hojne túto svoju lásku rozlieva na svoje stvorenia. Tým, ktorí ju prijmú, dáva moc stať sa Božími deťmi[1], s jeho vlastnou DNA a schopnosťou milovať. A jeho láska, ktorá oslobodzuje od všetkého strachu a plachosti, je zadarmo.[2]

Potom sa totiž naplní prísľub vzájomného spoločenstva: my v Bohu a Boh v nás. Potrebné je však „zostať“ v rovnako aktívnej, dynamickej a tvorivej láske. Preto sú Ježišovi učeníci povolaní mať vzájomnú lásku, dávať život či podeliť sa o majetok s kýmkoľvek, kto je v núdzi. Touto láskou zostáva spoločenstvo zjednotené, prorocké a verné.

„Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“

Je to silný a jasný odkaz aj pre nás, dnes. Veď často cítime, ako nás unášajú nepredvídateľné a ťažko ovládateľné udalosti, či už momentálna pandémia, alebo ďalšie osobné alebo spoločenské tragédie. Zostávame zmätení a vystrašení, mávame silné pokušenie uzavrieť sa do seba a namiesto mostov, čo umožňujú stretnutia, budujeme obranné múry pred tými, ktorí by mohli ohroziť naše istoty.

Ako je možné za takýchto okolností naďalej veriť v Božiu lásku? Je možné naďalej milovať?

Keď sa Libanončanka Josian dozvedela o ničivom výbuchu v bejrútskom prístave v auguste 2020, bola ďaleko od svojej vlasti. Skupinke, v ktorej spoločne žijú podľa slova života, sa zdôverila: „V srdci som cítila bolesť, hnev, úzkosť, smútok aj zmätok. Nebola som schopná potlačiť otázku: Nestačí to všetko, čo Libanon doteraz prežil? Premýšľala som o našej štvrti, kde som sa narodila a vyrástla. Zrovnalo ju so zemou. Mám pred očami príbuzných a priateľov, čo zahynuli, boli zranení alebo museli odísť; domy, školy, nemocnice, všetko to som veľmi dobre poznala, no dnes sú v troskách.

Snažila som sa udržiavať kontakt s mamou a so súrodencami. Reagovala som na množstvo správ od ľudí, v ktorých prejavovali spolupatričnosť, súcit, pridávali modlitbu. Všetko som to vnímala ako hlbokú otvorenú ranu. Chcela som veriť a VERÍM, že všetky tieto stretnutia s trpiacimi sú výzvou, aby odpovedali láskou, ktorú Boh vložil do našich sŕdc. Okrem sĺz som však zazrela v mnohých, neraz mladých Libanončanoch aj svetlo. Zdvihli sa, videli, čo je okolo nich, a začali pomáhať tým, čo to potrebovali. Pocítila som nádej, že existujú aj mladí ľudia, ktorí sa chcú vážne zapojiť do politiky, lebo sú presvedčení, že riešením je cesta skutočného dialógu a harmónie, keď si uvedomíme – lebo je to pravda –, že sme bratia.“

„Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“

Cennú radu, ako žiť podľa tohto slova z evanjelia, nám ponúka Chiara Lubichová: „Už nie je možné oddeľovať kríž od slávy, nie je možné oddeľovať Ukrižovaného od Zmŕtvychvstalého. Sú to dva aspekty toho istého tajomstva Boha, ktorý je Láska.[3] (…) Keď prinesieme dar, snažme sa na to viac nemyslieť, ale plniť to, čo od nás chce Boh, tam kde sme: (…) snažme sa milovať druhých, blížnych okolo seba. Ak tak budeme robiť, pobadáme neobyčajný a neočakávaný dôsledok: našu dušu zaplaví pokoj, láska aj rýdza radosť a jas. (…). Obohatení o túto skúsenosť budeme schopní účinnejšie pomáhať svojim bratom aj cez slzy dospieť k radosti a ďalej premieňať ich súženie na pokoj. Tak sa pre mnohých staneme nástrojmi radosti a šťastia, toho šťastia, po ktorom túži každé ľudské srdce.[4]

 

[1] Porov.: Jn 1, 12; 1 Jn 3, 1.

[2] Porov.: 1 Jn 4, 18.

[3] Porov.: 1 Jn 4, 10.

[4] Chiara Lubich ,Parola di Vita gennaio 1984, tamtiež, Parole di Vita, spracoval Fabio Ciardi (Opere di Chiara Lubich 5; Città Nuova, Rím 2017), s. 279-281.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Dúfajte, ja som premohol svet! (Jn 16, 33)

Chiara Lubichová

Slovo života – apríl 2021

Letizia Magriová

Etapy charizmy: Alternatívna revolúcia

Antonio Coccoluto

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies