Ekonomika spoločenstva

Dažďové pralesy strácajú svoju superschopnosť

Archívne foto - Amazonský prales v Bolívii, foto: Martina Baumann
Archívne foto - Amazonský prales v Bolívii, foto: Martina Baumann

Lesy zohrávajú nenahraditeľnú úlohu v prírode a taktiež v živote človeka. O tých dažďových sa zas hovorí, že sú pľúcami Zeme. Napriek tomu sa k nim nesprávame tak, ako by sme mali. V nasledujúcich riadkoch hovoríme o niekoľkých problémoch pralesov – odlesňovanie v číslach, ktorá krajina je na tom najhoršie a ako je to s pohlcovaním oxidu uhličitého.

Pandémia spomalila život a ekonomiku, nie však ničenie dažďových pralesov. Tie dnes čelia obrovskému problému a vedci varujú pred tým, že prídeme o ich nenahraditeľné výhody. O špecifickom postavení lesov v celom ekosystéme netreba nijako špeciálne hovoriť, či už je to samotná klíma, kyslík, pozitívny vplyv na vodný režim – zrážky, výpary a odtoky vody. Les poskytuje život nielen množstvu rastlín, ale je i útočiskom pre rôzne druhy živočíchov a v neposlednom rade slúži aj nám ľuďom.

Organizácia Rainforest Foundation Norway (RFN) vypracovala analýzu, podľa ktorej ťažba dreva a využívanie pôdy sú zodpovedné za zmiznutie 34 percent dažďových pralesov a taktiež znehodnotenie ďalších 30 percent. V preklade to znamená, že sme si zničili dve tretiny dažďových pralesov. Celkovo boli podľa toho v roku 2020 vypálené alebo vyklčované dažďové lesy s rozlohou ako Holandsko.

Najväčší a najohrozenejší?

Vedeli ste o tom, že lesy pokrývajú približne 31 percent povrchu Zeme? Predtým, ako naše územie osídlil človek, tak ho pokrývalo až 95 percent lesov. Toto číslo sa vplyvom ľudí postupne znižovalo, vznikali osady, dediny mestá, odlesňovali sa plochy na využívanie pre poľnohospodárstvo.

Archívne foto - Amazonský prales v Bolívii, foto: Martina Baumann
Archívne foto – Amazonský prales v Bolívii, foto: Martina Baumann

Štatistiky vyčíslujú celkovú výmeru lesa v 213 krajinách na 3 870 mil. hektárov, pričom najviac lesov má Južná Amerika, tu hovoríme približne o 50 percentách. A naproti tomu aj najrozsiahlejší úbytok lesných plôch vidieť práve v Južnej Amerike. Tu sa nachádza najväčší dažďový prales vôbec – Amazonský prales s rozlohou 5,5 milióna kilometrov štvorcových.

O enormnom náraste odlesňovania jednotlivých plôch informovala v marci tohto roka aj platforma Global Forest Watch, ktorá monitoruje globálny stav lesov. Konkrétne najhoršie na tom bola Brazília, kde došlo k najväčšej deštrukcii pralesov. Minulý rok išlo celosvetovo až o 12-percentný nárast úbytku tropických dažďových pralesov – toto číslo predstavuje zánik 4,2 milióna hektárov spomínaných pralesov.

Na problematiku odlesňovania práve dažďových pralesov upozorňujú ochranári už dlhé roky. Mnohí ešte pred nejakými desiatimi rokmi predpovedali, že ak sa s tým nič neurobí a bude sa pokračovať v tomto tempe ďalej, tak o 50 rokov už nezostane takmer žiadny dažďový prales.

Odlesňovanie každým rokom stúpa

Spomínaná štúdia RFN potvrdzuje, že počas obdobia rokov 2002 až 2019 sa zo zemského povrchu stratili dažďové pralesy, ktoré by predstavovali rozlohu Francúzska. Autor analýzy Anders Krogh to nazýva „desivým cyklom“. A tak odhadom každých šesť sekúnd zmizne z našej planéty prales o rozlohe jedného futbalového štadióna. Aj RFN štúdia potvrdila, že Brazília je na neslávnom prvom mieste v strácaní pralesa – za jeden rok stratila 10 129 kilometrov štvorcových. A každý sa rok sa percentá deforestácie (pozn.: odlesňovania) zvyšujú.

Podľa najnovších zistení Amazonský prales vyrobil viac oxidu uhličitého, ako v skutočnosti dokázal pohltiť.

Okrem toho sa však dažďové pralesy musia „popasovať“ s ďalším problémom – to, čo bolo ich plusom, sa začína otáčať. Dažďové pralesy majú schopnosť pohlcovať skleníkové plyny. O túto vzácnu vlastnosť, zdá sa, prichádzajú.

Podľa najnovších zistení Amazonský prales vyrobil viac oxidu uhličitého, ako v skutočnosti dokázal pohltiť – konkrétne uvoľnil o 20 percent viac oxidu uhličitého, ako pohltil. Dôvodom majú byť časté požiare a, samozrejme, zásah človeka. Podľa výskumníkov prales v Brazílii v období od roku 2010 až do roku 2019 pohltil necelých 14 mld ton oxidu uhličitého. Naproti tomu však uvoľnil takmer 17 mld ton do atmosféry.

Informácie výskumníkov priniesol vedecký časopis Nature Climate Change. Podľa vedcov táto skutočnosť skomplikuje boj s klimatickými zmenami a navyše, ak sa nezabráni ničeniu pralesov, tak tento nepriaznivý trend sa už nebude dať zvrátiť.

Archívne foto - Amazonský prales v Bolívii, foto: Martina Baumann
Archívne foto – Amazonský prales v Bolívii, foto: Martina Baumann
Prídu o svoju nenahraditeľnú schopnosť?

Britský denník The Guardian taktiež nedávno informoval o tom, že tropické lesy strácajú schopnosť zachytávať oxid uhličitý. Paradoxne, kým bol vždy dažďový prales označovaný ako zachytávač oxidu uhličitého, dnes hovoríme presne o opačnej situácii – bude ho vypúšťať do atmosféry. Podľa vedcov nasledujúcich desať rokov bude kľúčových – negatívne k tomu môžu prispieť ťažobné spoločnosti a farmári.

V porovnaní s rokom 1990 dnes absorbujú len tretinu.

Objem oxidu uhličitého, ktoré zachytili tropické lesy počas uplynulých troch desaťročí, klesal. V porovnaní s rokom 1990 dnes absorbujú len tretinu. A kto alebo čo za to môže? Globálne otepľovanie – vyššie teploty, suchá a, samozrejme, odlesňovanie. Podľa odhadov vedcov tak do roku 2060 môžu dažďové pralesy prispievať oxidom uhličitým do atmosféry. A tak podľa vedcov potrebujeme obmedziť emisie fosílnych palív ešte predtým, ako uhlíkový cyklus začne pracovať proti nám.

A aj keď posledný pandemický rok znížil emisie v dôsledku menej častého využívania dopravných prostriedkov a pozastavením výroby, čím sa tiež minimalizovali výfuky z výrobných fabrík, dažďovým pralesom to nijak nepomohlo. Naopak. Deštrukcia lesov pokračovala, najväčším vinníkom je poľnohospodárstva činnosť. Dôvodom bol aj návrat ľudí na vidiek a do chudobnejších oblastí, pretože v mestách stratili prácu. Takisto sa zvýšila nelegálna ťažba.

Jediná pozitívna správa v súvislosti s pralesmi hovorí o tom, že v Indonézii sa oproti roku 2019 znížila úroveň odlesňovania o 17 percent.

Zdroje: nature.com, uniland.com 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Anketa: Čo pre podnikateľov znamená Ekonomika spoločenstva?

Martina Baumann

Firma v Omahe dáva druhú šancu ľuďom, ktorých spoločnosť už odsúdila

Martina Baumann

Volontárka Marcela Pokrývková sa snaží mať rada každého. Občas to chce tréning

Martina Baumann

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies