Rodina

Nevieme sa navzájom počúvať. Deti, ktorým rodičia veľa čítali, vedia počúvať iných

Z archívu Ivety Hurnej

Ako riaditeľka knižnice sa osobitne venuje knihám pre deti. Priviedlo ju k tomu poznanie, že na trhu je veľa gýčových kníh pre deti. „Deti majú vyrastať na veľkých príbehoch, kde je jasne definované dobro a zlo,” hovorí Iveta Hurná, riaditeľka Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove a členka OZ Slniečkovo, zameraného na vydávanie kníh pre deti a mládež. Rozprávali sme sa s ňou o výchove detí ku knihám už od útleho veku, o rodinných knižniciach, spoločnom čítaní rodičov s deťmi, keď si navzájom venujú plnú pozornosť, ale aj o tom, na akých príbehoch majú deti vyrastať, aby sa naučili bojovať za svoje hodnoty.

Často sa hovorí, že deti menej čítajú ako kedysi. Ako to vidíte vy?

Záleží na tom, s akou dobou porovnávame. Scenáre, ktoré boli v 90. rokoch, že sa už nebude čítať, vymiznú klasické knihy a zostanú len elektronické, sa nenaplnili. Je pravda, že deti čítajú menej, ako čítala naša generácia. Ale zásadné je, že deti čítajú toľko, koľko čítajú ich rodičia. Ak dieťa nemá príklad v rodine a nevidí rodiča s knihou v ruke, ako môže potom rodič vyžadovať od dieťaťa, aby čítalo? Je to ako ten kreslený vtip: Sedia dve mamičky so svojimi deťmi. Jedna mamička s dieťaťom číta knihu a druhá má mobil v ruke, rovnako aj jej dieťa. Tá mamička s mobilom v ruke sa pýta druhej, ako dosiahla to, že jej dieťa číta (úsmev).

Rodičia sú teda tí, ktorí vychovávajú deti aj ku knihám?

Áno. Knižnica môže robiť podujatia, škola môže ponúkať deťom aktivity, ale ak dieťa nemá príklad doma, je to veľmi ťažké. Na to, aby dieťa čítalo, je potrebná trojnožka rodina, škola a dobrá knižnica. Dôležité je, aby rodičia pestovali u detí vzťah ku knihám už od bábätka. Teším sa z toho, že prišla generácia mamičiek, ktoré chcú chodiť do knižnice so svojimi malými deťmi. Niektorí tvrdia, že takéto malé deti ešte nevnímajú knihy a čítanie, ale to nie je pravda, lebo práve ony sú ako nasávacie hubky, nasávajú všetko okolo seba. Keď sa v tomto veku stane súčasťou ich každodenného života malá knižka, s ktorou postupne rastú a pribúdajú ďalšie, vytvárajú si vzťah ku knihám. 

Deti čítajú toľko, koľko čítajú ich rodičia.

Do akého veku by mali rodičia čítať svojim deťom?

Často sa stáva, že keď sa už deti naučia čítať samy, rodičia im prestanú čítať. Osobne si myslím, že je dobré vyhradiť si pravidelný čas na čítanie svojim deťom, a aj keď už čítajú samy, tento rituál zachovať čo najdlhšie. Čas, ktorý rodič venuje dieťaťu pri čítaní, je dôležitý. Pri iných činnostiach vieme robiť viac vecí naraz, napríklad pri televízii môžeme variť obed. Ale pri čítaní knihy sa to nedá. Ak rodičia čítajú deťom knihu, naplno sa im venujú. Jedna veľmi dôležitá vec, o ktorej pri knihách nehovoríme, je tá, že deti, ktorým rodičia veľa čítali, vedia počúvať iných. Dnes je veľkým problémom to, že my sa nevieme počúvať. Je to viditeľné v diskusiách, ako diskutéri nepočúvajú jeden druhého, nepremýšľajú nad tým, čo hovorí ten druhý, len si povedia, čo chcú, aby zaznelo. 

Mal by mať rodič vplyv aj na to, aké knihy dieťa číta, alebo je lepšie, aby si deti samy vyberali knihy?

To závisí od veku dieťaťa. Určite áno, ak chceme, aby naše deti čítali kvalitnú a hodnotnú literatúru. Axiologický rebríček hodnôt sa vytvára aj tým, čo dieťa číta. Je dôležité, aby rodičia nielen vyberali deťom knihy, ale aby sa s nimi o knihách rozprávali. Na prvom stupni už deti prichádzajú do knižnice samy, ale v tomto veku je ešte vhodné, aby rodičia kontrolovali, aké knihy si deti priniesli domov. Ale ak vychovávame dieťa ku knihám od mala, nemusíme sa strachovať o to, či bude čítať dobré knihy. Je to dlhodobá výchova, ktorá prinesie výsledky. 

Ako by ste definovali kvalitnú a hodnotnú literatúru?

Dobré knihy nás naučia inak vnímať tento svet, inak sa pozerať na prírodu a ľudí. Knihy v nás prirodzene formujú hodnoty. Deti majú vyrastať na veľkých príbehoch, kde je jasne definované dobro a zlo. V dnešnom svete, ktorý relativizuje dobro a zlo, je ťažké chcieť od mladých ľudí, aby sa vedeli správne rozhodovať, keď už ako deti nevedia zadefinovať dobro a zlo v rozprávkach. Dieťa sa prirodzene pri čítaní knihy identifikuje s dobrým hrdinom a s ním prežíva zápas o dobro. Napríklad klasika J. R. R. Tolkiena a C. S. Lewisa, rytierske príbehy, kde rytieri bojujú za jasné hodnoty dobra. Je to dôležité, lebo my sa nevieme pobiť za svoje hodnoty. Gilbert Keith Chesterton vo svojej autobiografii spomína, aké dôležité boli pre neho rozprávky s mravným posolstvom, na základe ktorých nikdy ani len na okamih nezapochyboval, že ľudia by mali byť nešťastní vždy, keď robili niečo zlé. To znamená, že myšlienka pokánia a rozhrešenia bola u neho implicitne prítomná, aj keď ešte nerozvinutá.

blank
Z archívu Ivety Hurnej

Axiologický rebríček hodnôt sa vytvára aj tým, čo dieťa číta. Je dôležité, aby rodičia nielen vyberali deťom knihy, ale aby sa s nimi o knihách rozprávali.

Dnes už nájdeme všetko na internete. Aj knihy. Prečo je dobré, aby deti chodili do knižnice?

Lebo v dobrej knižnici stretnú dobrú tetu knihovníčku, ktorá im poradí. V dobrej knižnici sa môžu stretávať s inými rovesníkmi. V dobrej knižnici sú pre nich pripravené aktivity. Dobrá knižnica je nielen v tom, že má dobré knihy, ale robí podujatia na podporu čítania, komunitné podujatia pre rodiny s deťmi a má aj pekné, príťažlivé prostredie. Ak chceme konkurovať nákupným centrám, nemôžeme mať zastaralý a nemoderný interiér, čo sa bežne stáva v knižniciach. Naším cieľom je, aby dieťa v knižnici chcelo zostať dlhšie a znovu sa sem vrátilo. To je jeden rozmer a druhý je ten, aby sme mali aj rodinné knižnice.

Čo to znamená? 

Aby každé dieťa malo doma svoju vlastnú knižnicu, ktorá sa bude rozrastať o nové knihy, a aby to boli jeho vlastné knihy. Potom sa stane, že budete mať doma štyri rovnaké knihy (úsmev). Niektoré knihy sa v rodine posúvajú od starších súrodencov k mladším. U nás doma to bolo tak, že s niektorými knihami sa deti boli ochotné lúčiť, ale s niektorými nie. A to je ten vzťah ku knihám. Tak ako majú deti svoje hračky, majú aj svoje knihy. 

Aký úspech majú elektronické knihy? Nahradia knihy, ktoré môžeme fyzicky vziať do rúk?

To si nemyslím. Asi pred desiatimi rokmi bol boom” elektronických kníh. Sú možno praktickejšie, ale majú aj nevýhody. V elektronickej knihe sa napríklad nedotýkate ilustrácií na peknom papieri, ako sú v knihách na spoločné čítanie. Jednoducho elektronická kniha nemá ten krásny žltkastý papier s neopakovateľnou vôňou (úsmev). 

Počas lockdownu boli knižnice zatvorené. Zaznamenali ste pokles čítanosti?

Práve počas lockdownu sa ukázalo, aké sú knižnice potrebné. Niekto si povie, že kto už dnes chodí do knižnice okrem vysokoškolákov. Nie je to pravda. Do knižnice chodia mamičky s malými deťmi, škôlkari aj školáci, ľudia v strednom veku aj seniori. Máme čitateľa, ktorý má 101 rokov a počas lockdownu pravidelne volával do knižnice, kedy ho už pustíme dnu do čitárne (úsmev). Mnohí rodičia začali deťom viac čítať práve počas lockdownu. Ak bolo dieťa osem hodín na online vyučovaní a potom chcelo byť znovu na počítači alebo pozerať televíziu, tak si mnohí rodičia uvedomili, že je to už veľa elektroniky na detský mozog a začali s nimi viac čítať. 

Dobré knihy učia byť deti nielen múdrymi, ale aj dobrými.

blank
Z archívu Ivety Hurnej

Vo vydavateľskej činnosti sa špecializujete na detských čitateľov. Prečo táto kategória?

Naša vydavateľská činnosť začala so začiatkom nového milénia s poéziou. Postupne sme prešli na detské knihy a bola to skôr reakcia na vtedajší knižný trh, kde sme cítili absenciu kvalitnej detskej knihy. Trápilo nás, že keď deti vyrastajú na prvoplánových škaredých knihách, aké budú mať estetické cítenie a vnímanie sveta. Dobré knihy učia byť deti nielen múdrymi, ale aj dobrými. Dnes je táto situácia už našťastie iná a nie je problém sa dostať ku kvalitným a pekným detským knihám. Naše knihy sú určené, tak ako som už spomínala, na spoločné čítanie, rozprávanie, hľadanie a vnímanie krásy. Aby sme pomohli našim deťom na ceste k pravde a láske.

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Výchova je viac záležitosťou lásky ako zásad, tvrdí psychológ Ezio Aceti

Ezio Aceti

Ľudia, ktorí boli zranení vo vzťahu, sa vo vzťahu môžu liečiť, hovorí psychoterapeutka Zuzana Zimová

Veronika Rendeková

Manželská kríza je cesta rastu. Bojovať o manželstvo má zmysel

Ján Heriban

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies