Stĺpčeky

Čo náš svet najviac potrebuje…?

Nevhodná otázka? Asi áno, pretože každému sa v mysli vynorí množstvo naliehavých potrieb Zeme, národov – bohatých aj chudobných, slobodných aj stále ešte utláčaných, a množstva jednotlivcov, ktorým sa upiera ich dôstojnosť a právo rovnoprávnych obyvateľov Zeme. A ako z nich vybrať to najdôležitejšie? A predsa mám odvahu tvrdiť, že vzťahovo zdravá rodina je to, čo svet najviac potrebuje.

Počnúc Dňom matiek, Medzinárodným dňom rodín, Medzinárodným dňom detí, Dňom otcov a pápežom Františkom najnovšie konštituovaným Dňom starých rodičov nám defilujú pred očami stavebné články najvzácnejšej inštitúcie ľudstva. Ich identita sa buduje, vhodne realizuje a prináša plody práve a jedine v rodine. Single, jednotlivci, ktorí nechcú alebo nemôžu si založiť rodinu, majú vo svojich východiskových rodinách tiché zázemie pre ich životnú cestu.

Pandémia nám dostatočne dala zakúsiť, ako sme zraniteľní a ako veľmi potrebujeme to tiché zázemie východiskovej i aktuálnej rodiny.

Všetci vnímame, ako sa mení postoj verejnosti voči hodnotám prirodzenej rodiny. Mnohí odborníci, masmédiá a mnohí občania a občianky sa pretekajú v hľadaní prívlastkov pre rodinu: tradičná, klasická, patriarchálna, moderná, postmoderná (slovo prirodzená rodina majú odvahu vysloviť iba kresťania a mimovládne pro-rodinné organizácie), ktoré údajne svedčia o tom, ako sa rodina v čase mení. Menia sa, samozrejme, životné podmienky rodín, menia sa názory, charaktery a postoje ľudí, mení sa odvaha zostať verný/verná modelu prirodzenej rodiny, keď všetci dookola spievajú inú pieseň. To podstatné sa však na rodine nemení. A v každej dobe vyžaduje tvorivú vynaliezavosť lásky a odvahu založiť si a postarať sa o vlastnú rodinu v meniacich sa podmienkach a ideologických prúdoch: je to vždy spoločenstvo lásky muža a ženy, vyplývajúce z ich vnútorne danej potreby lásku dávať a lásku prijímať. Tento vzťah je nádejou pre deti, ktoré sa v takej rodine narodia a budujú svoj prístup k životu, a tým aj nádejou pre každú spoločnosť, v ktorej takéto vzťahovo zdravé a normálne rodiny žijú a je to nádej pre našu civilizáciu, aby prežila…

Ako konkrétne sa pretavuje vzťah lásky rodičov navzájom a voči deťom do rozvojového ľudského potenciálu detí a aký to má dosah na spoločnosť?

Čas, ktorý venujú rodičia, najmä matky, deťom v ich predškolskom veku, je pre deti najväčším darom: dieťa kladie otázky a rodič, matka alebo otec, mu môže v pokojnej atmosfére hneď dať odpoveď šitú na jeho mieru, potom si môže spokojne odhopkať a pokračovať v hre. Buduje to vzájomnú dôveru medzi dieťaťom a rodičom, najmä matkou. Z tejto dôvery sa rodí základná životná dôvera dieťaťa voči svojmu prostrediu. Dieťa, ktoré v rodine zažíva istotu, že je milované, má predpoklad byť pozitívnym členom spoločnosti – od školskej triedy po pracovný kolektív. Ak je dieťa ukrátené o zážitok lásky v rodine, je ohrozené, že bude sociálne hendikepované. Akokoľvek dobre zorganizované nerodinné výchovné zariadenie nemá tú prirodzenú dispozíciu odovzdať dieťaťu základnú životnú dôveru s pozitívnym prístupom k životu. Existujú aj opravné šance pre dieťa vo vyššom veku, spoločenstvo dobrých priateľov, spoločenstvo úprimne veriacich ľudí, ale rodinné prostredie lásky má najvyššiu šancu formovať sociálne pozitívnych ľudí. Za predpokladu, že rodinu vytvorili zrelí a charakterní ľudia, je rodina rezervoárom sociálne pozitívnych, prosociálnych1 ľudí.

Stávame sa však, žiaľ, svedkami, že mnoho rodín nespĺňa tento predpoklad, lebo sú vzťahovo nestabilné. Takéto rodiny sú potom voči deťom zraňujúcim prostredím a namiesto rozvojového ľudského potenciálu môžu byť zdrojom patológií vo vzťahoch.

Z toho vyplýva, že najmúdrejším štátnickým postojom politikov je vytvárať takú atmosféru v spoločnosti, ktorá napomáha vznik vzťahovo zdravých rodín. To je veľká úloha štátu, cirkví, školy, kultúry, mimovládnych občianskych štruktúr, aby vo vzájomnej rámcovej spolupráci realizovali „family-friendly polices“, ako sa citujú zámery Medzinárodného roka rodiny 1994.

Nemýľme si rodinnú politiku so sociálnou politikou. Rodinná politika vytvára prostredie – legislatívne, kultúrne, ekonomické, zdravotnícke, vzdelávacie –, v ktorom sú rodiny schopné rozvíjať a plniť svoje prirodzené funkcie voči svojim členom aj voči spoločnosti. Lebo rodiny sú podstatné stavebné prvky spoločnosti. Sociálna politika vstupuje do rodín, keď pre vopred stanovené situácie rodiny nie sú v stave plniť svoje funkcie. Táto sociálna politika pre rodiny nie je na úkor spoločnosti, ale v prospech spoločnosti.

Nemáme všetko vo svojich rukách, to ukázala pandémia. No mnoho toho máme v rukách, aby naše rodiny neboli rozsievačmi patologických javov v spoločnosti pre nezvládnutie, zanedbanie svojich funkcií, ale aby boli nádejou a prísľubom budúcnosti spoločnosti. Profesor Viedenskej univerzity Pavol M. Zulehner povedal v Bratislave na konferencii Slovenskej spoločnosti pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo v roku 2003 pamätné slová, ktoré doma, v Rakúsku, naliehavo hovoril svojmu ministrovi, ktorý mal v kompetencii rodinnú politiku: „Ak zanedbáme posilňovanie rodín vo výkone ich prirodzených funkcií, štát sa premení na policajný a nefinancovateľný kolos.“2

Ing. Terézia Lenczová, čestná predsedníčka Slovenskej spoločnosti pre rodinu

Jún 2021

Prosociálnosť podľa iniciátora vzdelávacieho projektu Etická výchova Ladislava Lencza znamená ochotu konať pre druhých bez nároku na odmenu.

Zulehner, M. Pavol: Spoločnosť bez otcov, prednáška, Bratislava, rok 2003.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Prečo také zmätočné postoje voči inštitúcii manželstva? (Za a proti manželstvu)

Terézia Lenczová

Prečo máme sláviť a hrať sa (aj po covide)

Ignác Brosch

Kultúra stretnutia v rodine

Katarína Jančišinová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies