Stĺpčeky

Kultúra stretnutia v rodine

Sme v Roku rodiny Amoris laetitia, ktorý 19. marca vyhlásil pápež František. Pozval nielen všetky rodiny, ale aj celú Cirkev, aby sa prehlbovala v poznaní exhortácie a nachádzala nové pastoračné postupy pri sprevádzaní manželov a rodín.

blank
Zdroj: Pexels

Pápež hovorí o „misijnom obrátení“, pri ktorom sa nemožno zastaviť „len pri teoretickom ohlasovaní, oddelenom od reálnych problémov ľudí“ (Amoris laetitia 201). V rodine sa kráča spoločne, súcitná blízkosť a pochopenie sú preto neodmysliteľné, aby sme dokázali vyrovnane odpovedať na súčasné výzvy, s ktorými sa svet rodiny každodenne stretáva. Protagonistami na tejto ceste sú však samotní manželia a rodiny. Treba im pomôcť objaviť dar, ktorý majú a ktorým sú pre Cirkev a spoločnosť. „Tým darom je každá rodina ako celok aj so svojimi ťažkosťami, zraneniami, bohatstvom a krásou, ktorá sa rodí z túžby zostať v Kristovi a kráčať s ním,“ hovorí pre Città Nuova Gabriella Gambino, podsekretárka Sekcie pre život Dikastéria pre laikov, rodinu a život.
Situácie, v ktorých žijeme, sa rôznia, práve preto je také dôležité rozvíjať prístupy založené na skutočnom rozlišovaní, sprevádzaní a starostlivosti. Sprevádzať iných zároveň predpokladá osobnú formáciu, hlboký život s Ježišom, aby sme sa pre druhých ako Mária stávali „naklonenou rovinou“ (Ch. Lubichová), po ktorej môžu nachádzať cestu k sebe, iným a k Bohu.

Dnes viac než inokedy potrebujú ľudia vidieť na vlastné oči „aktívnu“ sviatosť manželstva, ktorá je uveriteľná, a preto aj príťažlivá.

Samotná rodina má v sebe obrovský potenciál otvárať sa všetkým svojim členom, ako aj voči iným. V exhortácii sa píše: „Boh Trojica je spoločenstvom lásky a rodina je jeho živým odrazom“ (AL 11). Nič nie je teda podstatnejšie, ako jednoduchými gestami lásky v každodennosti posilňovať vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi, starými rodičmi a vnúčatami atď. Láska sa dáva, neuzatvára sa. To je jej prirodzenosť, dynamika, ktorou žila aj nazaretská rodina. Ako rodičia odovzdávame svojim deťom, ktoré sú nám zverené, dotyk Božej lásky a ony nás učia, čo znamená byť deťmi.

„Nedávno som unavená večer zaspala. Staršie deti pozerali s manželom futbal a ten najmladší počúval svoj audiopríbeh. Po chvíli som sa prebrala na jemný dotyk syna: ,Pomodlíme sa ešte?‘ Hoci ma vytrhol zo spánku, zaliala ma neha. A tak sme spolu ďakovali za všetko, čo deň priniesol…“

Dnes viac než inokedy potrebujú ľudia vidieť na vlastné oči „aktívnu“ sviatosť manželstva, ktorá je uveriteľná, a preto aj príťažlivá. Duch Svätý – láska vytvára z manželov živé spoločenstvo. Takto Boh medzi nimi vydáva svedectvo o sebe. Pápež František v jednej zo svojich videokatechéz k Roku rodiny povedal, že „sviatosťou manželstva dostáva každá rodina milosť, aby sa stala svetlom vo tmách sveta“ (porov. taktiež AL 66).

„Sme na dovolenke aj so svojimi dospievajúcimi synmi a dospelou dcérou. Nechýbajú chvíle napätia a výmeny názorov. Bez ospravedlnenia to nejde. Všetci sa však neustále snažíme hľadať k sebe cestu, rešpektovať sa v láske, aby druhý mal priestor na sebavyjadrenie a cítil sa pochopený. Oddych, hry, rozhovory o budúcnosti, spoločné snívanie a modlitba. Raz večer sme si vyšli na prechádzku. S manželom sme sa držali za ruku, deti išli pred nami. Pristavili sme sa pri manželskom páre so psom. Zdržali sme sa v úprimnom rozhovore o každodenných veciach, počasí, dovolenke. Na konci nám neznámy pán povedal: ,Ste rodina, akú dnes možno vidieť takmer len vo filme. Bolo krásne vás stretnúť.’ Zaujímavé, Boh sa z našich vzťahov dáva poznať aj cez obyčajné bytie, prejavenú lásku a záujem.”

Manželstvo je cesta ku svätosti, kde každému z partnerov má záležať na svätosti druhého. Veď manželia „sú ako zasvätení“ (Lumen gentium 11) a ich láska „je posilou pre život Cirkvi“ (AL 88).
Tento rozmer manželstva ma zakaždým uchvacuje. Neviem, či si dnes dostatočne uvedomujeme veľkosť a nenahraditeľnosť tohto rozmeru manželstva. Posväcovať sa navzájom, žiť kolektívnu svätosť, kde mi na svätosti druhého záleží viac než na vlastnej.

Rok rodiny Amoris laetitia vnímam ako pozvanie rozvíjať kultúru stretnutia s tou najbližšou osobou, ktorú mi Boh poslal do života – so svojím manželom.

„Čoskoro sa po štyroch rokoch prežitých v službe Cirkvi cez Hnutie fokoláre sťahujeme opäť na Slovensko. Zmena zasiahne každú oblasť nášho života i života našich detí. Prežívame neľahký čas príprav, neistôt uprostred pandémie, nových výziev, na ktoré nemáme hotové odpovede. Povzbudzujeme sa a dvíhame navzájom, aby plamienok vzájomnej lásky v našej domácnosti netlel, ale horel. Keď nevládzem, v nenápadných skutkoch lásky môjho manžela zakúšam, že mi je viac ako len oporou, je pre mňa cestou mojej svätosti. A keď na neho doľahne ťaživý pocit z mnohých neznámych, aj ja ho túžim milovať nezištnou láskou.“

Rok rodiny Amoris laetitia vnímam ako pozvanie rozvíjať kultúru stretnutia s tou najbližšou osobou, ktorú mi Boh poslal do života – so svojím manželom. Tento a nielen tento rok beriem ako čas obnovy manželského vzťahu a starostlivosti oň, vzťahov v rodine a v širšom kontexte vzťahov s manželskými pármi, najmä s tými, čo prechádzajú ťažším obdobím. Všetci sme krehkí a potrebujeme sa navzájom. Pri sprevádzaní nám môže byť nápomocný aj Projekt 10 videí Amoris laetitia, ktoré Rada KBS pre rodinu pripravila v spolupráci s TV LUX.

Pravdivé sú slová pápeža Františka: „Cirkev je dobrom pre rodinu, rodina je dobrom pre Cirkev“ (AL 87).

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Prečo také zmätočné postoje voči inštitúcii manželstva? (Za a proti manželstvu)

Terézia Lenczová

Prečo máme sláviť a hrať sa (aj po covide)

Ignác Brosch

Čo náš svet najviac potrebuje…?

Terézia Lenczová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies