Podcasty Spoločnosť

Výber NM: Nech nám Svätý Otec pomôže ukončiť všetky nezmyselné spory, želajú si slovenskí biskupi

Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

 Nech nám Svätý Otec pomôže ukončiť všetky nezmyselné spory, želajú si slovenskí biskupi

– Univerzita Komenského rozdelila štvrť milióna eur na projekty mladých vedcov

– Líderka bieloruskej opozície sa stretla s americkým ministrom zahraničných vecí

– Madrid stavia „zelený múr“, ktorý má bojovať proti dosahom otepľovania a znečisteniu ovzdušia

Nech nám Svätý Otec pomôže ukončiť všetky nezmyselné spory, želajú si slovenskí biskupi

blank
Foto: Wikimedia Commons

V katolíckych kostoloch zaznel v polovici júla pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska, ktorý biskupi napísali v súvislosti s očakávaným príchodom pápeža Františka na Slovensko.

V úvode listu slovenskí biskupi tvrdia, že správa o príchode hlavy Katolíckej cirkvi na Slovensko je v súčasnej ťažkej ére pre slovenskú spoločnosť dobrou správou.

V liste biskupi ďalej píšu: „Naplnení očakávaním, položme si, drahí bratia a sestry, otázku: ako chceme privítať vzácneho hosťa, viditeľnú hlavu Katolíckej cirkvi a duchovného otca viac ako miliardy a tristo miliónov katolíkov na celom svete?

Rozmýšľajme, čo môže v tomto roku 2021 Slovensko predstaviť pápežovi – a pri príležitosti jeho návštevy aj celému svetu, ktorý sleduje jeho zahraničné cesty. Aké je Slovensko dnes naozaj? A aké si prajeme, aby bolo zajtra?“

Biskupi v liste Slovensko označujú za krajinu, ktorá leží na hranici dvoch kultúr, a preto „duchovne spája Západ i Východ vo svojej rímskokatolíckej a gréckokatolíckej jednote“, pričom v nej svoje miesto majú aj „Pravoslávna cirkev a cirkevné spoločenstvá, ktoré sa zrodili z reformy“ a „starobylá židovská náboženská obec“. Slovensko je podľa nich však aj krajinou, „v ktorej rastie sekulárna, nekonfesionálna časť spoločnosti a ktorá hľadá prienik verejných záujmov pre dobro všetkých občanov“.

Pastiersky list ďalej veriacich vyzýva, aby Svätého Otca prijali v očakávaní jeho slov a s radosťou. Slovenskí katolíci by sa na jeho návštevu zároveň mali duchovne pripraviť. „Zoberme do rúk Sväté písmo. Čítajme a počúvajme o Ježišovi. A vyhľadajme si aj spisy pápeža Františka, ktoré máme na dosah ruky, preložené do našej reči. Spoznajme z nich lepšie toho, ktorý k nám príde. Má nám mnoho čo povedať,“ napísali biskupi.

Na konci listu biskupi vyjadrujú nádej, že návšteva pápeža Františka vytrhne Slovensko z únavy, nedôvery a znechutenia.

Svoj list zakončujú takto: „Nech nám Svätý Otec pomôže nielen odložiť, ale aj ukončiť všetky nezmyselné spory; nech nám dodá silu prekonať obavy; nech nás zjednotí naprieč celou spoločnosťou. Nech nás spojí medzi sebou navzájom, ale aj, a predovšetkým, v pozornosti k trojjedinému Bohu a k hodnotám evanjelia, radostnej zvesti, ktorá má patriť všetkým ľuďom.“

Univerzita Komenského rozdelila štvrť milióna eur na projekty mladých vedcov

blank
Foto: Wikimedia Commons

Ako informovala Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Univerzita Komenského v Bratislave aj v roku 2021 udelila granty na podporu výskumu mladých vedcov. Najväčšia slovenská univerzita rozdelila na vedecké, pedagogické aj umelecké projekty svojich doktorandov približne štvrť milióna eur.

Univerzita takýmto spôsobom podporila 257 projektov, pričom priemerne jeden projekt dostal 970 eur. Najväčší záujem o takúto formu podpory prejavili doktorandi Prírodovedeckej fakulty, Fakulty matematiky, fyziky a informatiky a Lekárskej fakulty.

Medzi projektmi, ktoré univerzita podporila, sa nachádza napríklad aj výskum koncentrácie toxických kovov a polokovov v pôdach bratislavských komunitných záhrad, ktorý realizuje Zuzana Pilková z Prírodovedeckej fakulty UK. Výskum sa zameriava na prítomnosť arzénu, medi, olova, zinku či ortuti, ktorých zdrojmi sú prevažne ľudské aktivity. Zároveň zhodnotí dosah týchto činností na komunitné pestovanie zeleniny a riziká z toho vyplývajúce. Pilková o výskume hovorí: „Na Slovensku ide o prvý výskum tohto druhu, navyše s poznatkami okamžite uplatniteľnými v praxi.“

Doktorand Jaroslav Durec z Pedagogickej fakulty UK zas pracuje na nových didaktických materiáloch, ktoré by mali učiteľom dejepisu základných škôl pomôcť s inováciou vyučovania tohto predmetu. Materiály sa venujú prevažne životom slovenských osobností.

Rektor Univerzity Komenského Marek Števček povedal: „Som presvedčený, že investícia sa nám vráti v podobe kvalitných vedeckých výstupov a v podobe mladých ľudí pripravených obstáť v náročných podmienkach súťaže o zdroje na akademický výskum.“

Líderka bieloruskej opozície sa stretla s americkým ministrom zahraničných vecí

blank
Foto: Wikimedia Commons

Tlačová agentúra Slovenskej republiky informovala o tom, že Sviatlana Cichanovská sa stretla s ministrom zahraničných vecí Spojených štátov amerických Antonym Blinkenom. Počas stretnutia podľa agentúry AFP vyzvala Spojené štáty americké, aby na bieloruský režim vyvíjali väčší tlak.

Cichanovská, ktorá je nútená žiť v exile, na sociálnej sieti po stretnutí napísala: „Vyzvala som (Spojené štáty), aby zintenzívnili pomoc pre našu občiansku spoločnosť, ako aj ekonomický a politický tlak na režim a aby apelovali na Rusko, aby pri riešení krízy zohralo konštruktívnu úlohu.“

Za okrúhlym stolom so združením dopisovateľov, ktorí informujú o činnosti ministerstva, povedala: „Chápeme, že iba sami Bielorusi môžu priviesť krajinu k demokratickým zmenám, ale dúfame v aktívnu, a nielen symbolickú úlohu Američanov.“ Američanom zároveň predložila zoznam bieloruských firiem, na ktoré môžu uvaliť sankcie.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Ned Price povedal, že Blinken a Cichanovská mali „veľmi dobrú diskusiu“. K novým sankciám sa odmietol podrobnejšie vyjadriť. Povedal však: „Vieme, že sankcie sú mocným nástrojom a Spojené štáty ich stále využívajú v snahe zmeniť správanie Lukašenkovho režimu… Stojíme pri ľude Bieloruska a členoch občianskej spoločnosti. Podporujeme ich túžbu po demokratickej, slobodnej a prosperujúcej budúcnosti.“

Madrid stavia „zelený múr“, ktorý má bojovať proti dosahom otepľovania a znečisteniu ovzdušia

blank
Foto: Pexels

V hlavnom meste Španielska sa rozhodli, že na podporu boja s klimatickou zmenou a so znečistením ovzdušia urobia zaujímavú vec – Madrid postaví zelený múr, čo bude vlastne 75 kilometrov mestského lesa tvoreného takmer pol miliónom nových stromov. Informoval o tom portál Euronews.

Mariano Fuentes, ktorý je v Madride radcom pre životné prostredie a mestský rozvoj, tvrdí, že takýmto spôsobom chcú zlepšiť kvalitu ovzdušia. Má to pomôcť aj so znížením tepla v meste. Povedal: „(Robíme to) aby sme bojovali proti efektu ‚tepelného ostrova‘, ktorý zažívame v meste, aby sme absorbovali emisie skleníkových plynov generované mestom a aby sme prepojili všetky existujúce lesné masy, ktoré už v okolí mesta existujú.“

Počas výstavby projektu sa využijú aj opustené miesta medzi cestami a budovami. Projekt by mal absorbovať až 175-tisíc ton oxidu uhličitého ročne. Ide o inovatívny projekt, ktorý ukazuje, že pri ochrane ovzdušia v mestách existuje aj alternatíva k zakazovaniu osobných automobilov.

Fuentes hovorí: „Nie je to len o autách, ale aj o stratégii pre chodcov, o vytváraní environmentálnych koridorov v každom okrese… a predovšetkým o zapojení občanov do tejto novej zelenej kultúry. Nevyhnutné je, aby každé mesto čelilo blízkej budúcnosti v čo najlepších podmienkach.“

Architekt Daniel González vysvetľuje, že nepôjde o park. Stromy, ktoré budú vysadené, budú autochtónne, čiže nebudú potrebovať až tak veľa vody. Architekt hovorí: „V konečnom dôsledku takáto veľká infraštruktúra totiž potrebuje byť chránená s minimálnou námahou, aby sme ju vedeli udržiavať dlhý čas.“

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Voda zničila domy, ale aj spojila ľudí, hovorí Belgičan o živote po záplavách

Ján Heriban

Nedorozumenia vznikajú vtedy, ak si mladší alebo starší myslia, že iba im patrí pravda

Ján Heriban

Každý, kto sa dostane na olympiádu, musí byť špička

Ján Heriban

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies