Spoločnosť Zahraničie

Voda zničila domy, ale aj spojila ľudí, hovorí Belgičan o živote po záplavách

Ilustračné foto. Zdroj: unsplash.com

Minulý týždeň sa k nám dostali správy o silných záplavách v Nemecku a ďalších krajinách. Medzi nimi bolo aj Belgicko, kde intenzívne pršalo takmer dva dni. O život prišli desiatky ľudí a tisíce zostali bez strechy nad hlavou. Reagovať musel štát, Červený kríž, charita i farnosti.

Situáciu vo východnom Belgicku opísal pre nm.sk Koen Vanreusel, podnikateľ Ekonomiky spoločenstva. Vlastní firmu Easykit a je prezidentom priemyselného parku Polo Lionello Bonfanti vo Florencii. Tvrdí, že povodne takéhoto rozsahu ešte nezažil. Hovorí tiež o vzniknutých škodách, príčinách nešťastia i o tom, ako táto tragédia zmobilizovala ľudí v celej krajine a zmazala hranice medzi ľuďmi z flámskeho a valónskeho regiónu. A má aj odkaz pre Slovákov, ktorí sa pýtajú, ako môžu pomôcť.

blank
Koen Vanreusel. Zdroj: archív K.V.

V akej časti krajiny žijete?

Bývam v centrálnej časti Belgicka, v rovinatejšej oblasti. Najväčšia katastrofa sa stala na východe, blízko hraníc s Nemeckom. Belgicko je malá krajina, stalo sa to asi 1,5 až 2 hodiny cesty odo mňa. V oblasti, kde boli záplavy, sú dosť úzke údolia, a keď tadiaľ prechádza voda, hladina rýchlo stúpa. Tam, kde žijem ja, je rovina. U nás boli tiež záplavy, no menej závažné. Zaplavilo nám ulice, no neboli ohrozené príbytky.

V oblasti najväčšieho nešťastia (spomínané dve hodiny cesty od vás) poznáte niekoho osobne?

V tom čase sa konalo letné stretnutie Hnutia fokoláre, tzv. mariapoli. Na stretnutí boli aj viacerí z tej oblasti, z okolia Liege. Dostávali telefonáty, naľakali sa. Jedna rodina zistila, že ich dom je do polovice zaplavený, hneď sadli do auta a išli na miesto. Snažili sme sa byť im nablízku. Vážnosť situácie narastala z hodiny na hodinu. Voda stále stúpala a bolo to čoraz horšie.

Ako dlho to celé trvalo?

Pršať začalo v utorok, ale v stredu dážď zosilnel a trval až do štvrtka, teda takmer 48 hodín veľmi silného dažďa.

Ako toto nešťastie opisovali ľudia, ktorých priamo postihli povodne, napríklad aj tí zo stretnutia mariapoli?

Bolo to veľmi koncentrované do dvoch až troch veľkých údolí, do toku rieky Mása (fran. Meuse) v Liege a bolo to naozaj katastrofálne. V tom čase bol doma syn manželov, ktorí boli s nami na spomínanom stretnutí. Bývajú blízko rieky. Vstupné dvere do ich domu praskli a aby sa zachránil, musel vyjsť na druhé poschodie. Bolo to hrozné, pretože sme nevedeli, kedy sa to skončí. A keď aj prestane pršať, je potrebné počkať, kým voda klesne. Bolo to naozaj náročné. Ľudia však ostávali pokojní, čo bolo veľmi dôležité. Veľmi pekné však bolo, že sa takmer okamžite vytvorila medzi ľuďmi ohromná solidarita. Aj naši zachovali pokoj a okamžite kontaktovali farnosti, ktoré poznali, aby sa dohodli, ako môžu pomôcť. Oblasť, ktorú povodne zasiahli, je chudobná. Často sú to práve chudobní, ktorí sú najviac dotknutí. Moja manželka robila na mariapoli bazár použitých vecí, ktoré sme okamžite poslali ľuďom do postihnutých oblastí. No ľudia sa mobilizovali v celej krajine. Pomoc organizoval najmä Červený kríž. Prihlásilo sa takmer osemtisíc dobrovoľníkov na pomoc na mieste. A od občanov dostal Červený kríž viac ako tri a pol milióna eur na pomoc v postihnutej oblasti.

Koľko ľudí zomrelo, koľko je nezvestných, prípadne zranených?

K dnešnému dňu (21. 7. 2021, pozn. autora) je 32 mŕtvych a ešte 18 nezvestných. Ich telá môžu byť kilometre ďaleko po prúde rieky.

Stihli sa už ľudia z katastrofy aspoň trochu spamätať?

Z veľkej časti áno, ale k dnešnému dňu (21. 7. 2021) je 15-tisíc ľudí bez strechy nad hlavou. Stratili domovy, nie je elektrina, voda, plyn. Je to naozaj hrozné. Opäť sa však cez solidaritu ľudí hľadajú riešenia. Tí, ktorí mohli, išli bývať k príbuzným, priateľom, mestá im poskytli núdzové bývanie. Môže to však trvať mesiace, pre niektorých roky, kým budú mať opäť svoje domovy.

Aké ďalšie škody okrem zničených domov za sebou voda zanechala?

V dedinách popri rieke voda zničila okrem domov aj plynové či elektrické vedenia. Ľudia si teda nevedia nič uvariť, ani si zasvietiť. Prerušilo sa internetové a telefonické spojenie. Na začiatku to bol jeden z dôvodov, prečo bolo tak veľa nezvestných. Ľudia sa nevedeli navzájom skontaktovať, nefungovali telefóny, boli vybité. Bol to ohromný chaos na začiatku. Prirodzene, v Nemecku je situácia ešte horšia, v časti, ktorá susedí s Belgickom.

Hovorí sa o niekoľkých miliardách eur, ktoré bude potrebné investovať.

Spomenuli ste vlnu solidarity. Mali ste možnosť pomôcť aj vy osobne?

Okamžite sme spoločne s inými rodinami poslali peniaze. Aj Hnutie fokoláre organizuje pomoc ľuďom, ktorých poznáme. To bola konkrétna okamžitá pomoc. Aktuálne je potrebné, aby bola pomoc vo veľkom, aby stroje začali odstraňovať škody, vyčistili oblasť, to by sa malo začať na budúci týždeň.

Ako konkrétne pomáha štát už teraz?

Pomáha čiastočne aj Červenému krížu, ale okrem toho vláda oslovila stavebné podniky, ktoré majú potrebné stroje. Aktuálne je čas dovoleniek, mnohí odcestovali. No celkom dosť podnikateľov reagovalo na podnet štátu, ktorý bol na národnej úrovni. Štát organizuje najväčšie čistiace práce. Samozrejme, štát pomôže najviac aj finančne. Máme aj štátne služby, ktoré išli okamžite na postihnuté miesta. Prišli pomáhať hasiči z rôznych regiónov. Potrebné je opraviť zničenú infraštruktúru, napríklad cesty. Rekonštrukciu vezme do rúk štát. Hovorí sa o niekoľkých miliardách eur, ktoré bude potrebné investovať.

Hovorí sa v belgických médiách alebo medzi odborníkmi o príčinách katastrofy, respektíve, či sa jej dalo nejako zabrániť?

Áno, začína sa už o tom diskutovať. Experti hovoria, že tomu, čo sa stalo, sa nedalo vyhnúť, pretože by bolo potrebné delokalizovať množstvo ľudí, aby nežili pozdĺž rieky. Situácia vznikla v dôsledku fenoménu, ktorý je spôsobený otepľovaním Zeme. Čiže sa to môže opakovať. Počas prudkej búrky za 24 hodín napadlo na celom území 12 cm vody. A to najmä v úzkych údoliach, kde voda rýchlo stúpa, a v mestách, ktorými tieto rieky prechádzajú, to potom praskne. To, čo môžeme časom urobiť, je vytvoriť podmienky, aby voda vsakovala do zeme a nevytváral sa rýchly tok riek. Používať menej betónu. Čiastočne to tiež spôsobila civilizácia. No sú to klimatické zmeny, ktoré prinášajú čoraz väčšie extrémy. Obdobia veľkého sucha bez vody a potom extrémne dažde. Musíme sa tomu prispôsobiť, no zároveň urobiť niečo, aby sa udiala zmena podnebia, no to je beh na dlhé trate.

Tiež treba premýšľať, ako nastaviť systém riadenia vôd, čo urobiť pre spomalenie toku riek. Ale aj to bude trvať roky a stáť veľa peňazí. Teraz sa nešťastie stalo v časti Ardeny, ktorá je hornatá, no o rok sa to môže stať v oblasti, ktorá je rovinatá. To nevieme predpokladať.

Boli záplavy iba v regióne Ardeny?

Najviac dotknutá bola provincia Liege a tiež Limburg. V podstate územie pozdĺž toku rieky, ktorá následne smeruje do Holandska a vlieva sa do Severného mora. Aj v Holandsku mali problémy. Tam prichádzala z Nemecka aj rieka Rýn a vody sa tam spájali. No aj v iných častiach Flámska následne hladiny riek veľmi stúpli.

Sú takéto záplavy v náchylných regiónoch Belgicka bežné?

Je to veľmi ojedinelé a v takomto rozmere sa to stalo prvý raz.

V Belgicku je silná flámska a valónska časť, ale teraz pomáhajú všetci.

Očakávate, že ak sa neurobí dostatok opatrení na zmiernenie klimatickej krízy, budú sa takéto katastrofy opakovať?

Experti hovoria, že takýto typ dažďov sa bude v budúcnosti opakovať. Nevedia povedať, kde presne, či to bude v Belgicku, Holandsku, vo Švajčiarsku alebo v Taliansku, ale určite vedia povedať, že sa budú opakovať obdobia veľkého sucha a silných dažďov.

Reflektuje to belgická vláda a pripravuje sa na to?

Určite to budú reflektovať, ale je to práca na viacero rokov. Čo vedia reflektovať asi najskôr, je urbanistické rozloženie krajiny. Nebudovať obydlia v blízkosti tokov riek, kde to môže byť veľmi nebezpečné. To určite. Belgicko je však veľmi zaľudnená krajina, žije tu veľa ľudí na malom území, čiže je tu veľa betónu a málo miest, na ktorých sa voda môže vsakovať do pôdy.

Záplavy sa niekedy zvyknú objaviť aj u nás na Slovensku. Čo potrebujú počuť ľudia postihnutí záplavami? Ako ich môžu ostatní povzbudiť?

Týchto ľudí najviac dojíma pomoc Belgičanov. Malé skutky, ktoré robia napríklad skauti, ktorí prichádzajú s kefami pomáhať čistiť domy. Solidarita a pomoc sa ich veľmi dotýka. To ukazuje aj na silu krajiny, silu spolupatričnosti medzi krajanmi. V Belgicku je silná flámska a valónska časť, ale teraz pomáhajú všetci.

Pomáha po záplavách aj cirkev?

Konkrétna pomoc sa organizuje lokálne, vo farnostiach. Cirkev v Belgicku nie je veľmi bohatá, no veľmi aktívna je aj charita a spomínané farnosti. Napríklad farnosti vo flámskej časti ponúkajú dočasné ubytovanie ľuďom, ktorí aktuálne stratili domov. Solidarita je veľmi silná v rôznych smeroch.

Môžu Belgicku nejako pomôcť aj Slováci?

Myslím si, že čo sa týka materiálnej pomoci, je to v poriadku. Belgicko je dostatočne bohatá krajina. No najviac môžete pomôcť v diskusii o ekologickej kríze, to nás posunie dopredu. Slováci a všetci Európania môžu pracovať viac v tejto oblasti.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Ani po návšteve pápeža neprestanem snívať

Katarína Jančišinová

Ide o to, aby sme boli ľuďmi, ktorí nastoľujú dialóg tam, kde sú odlišné postoje, apeloval pápež v Šaštíne

Cyril Dunaj

Nenechajme dni nášho života plynúť ako epizódy v telenovele, varoval pápež mladých v Košiciach

Michal Lukáč

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies