Ekonomika spoločenstva

Čo znamená spoločné dobro? Stačí žiť „dobre“ a podľa pravidiel?

Ilustračná snímka, zdroj: Unsplash/Matt Collamer
Ilustračná snímka, zdroj: Unsplash/Matt Collamer

Všetko, čo robíme, má nejaký dôvod, impulz a zároveň dosah. Niektoré skutky väčší, niektoré zas len nepatrný a potom sú aktivity, ktoré ovplyvnia, či už pozitívne alebo negatívne, celé ľudstvo. Naši rodičia sa nám pri výchove snažia vštepovať určité hodnoty, učia nás okrem iného aj etike, morálke, vnímaniu dobra a zla. Určite aspoň raz v živote ste počuli vetu: „Robím to len pre tvoje dobro!“ Čo to však znamená? A aký je rozdiel medzi individuálnym a spoločným dobrom? Nie je to dobro len nejaký subjektívny pocit toho, že robím niečo pre seba, aby mi bolo dobre? A aj keď sa na prvý pohľad/počutie môže zdať táto téma jednoduchá, vo svojom vnútri je to spletitá cesta, ktorá má niekoľko odbočiek.

Pápež František nás vyzýva na obnovu spoločného dobra. Predstaviť si pod tým už konkrétne kroky a skutky nie je také jednoduché. Môžeme teda pojem spoločné dobro skutočne vnímať veľmi subjektívne, veľmi filozoficky, mnohí možno nereálne? K čomu nás to vlastne Svätý Otec vyzýva?

prof. Ing. Lubomír Mlčoch, CSc.
Prof. Ing. Lubomír Mlčoch, CSc.

Spoločným dobrom sa zaoberá aj uznávaný český ekonóm, profesor Karlovej univerzity Ing. Lubomír Mlčoch, CSc. Kľúčový predpoklad, ktorý je pôvodom problematizovania spoločného dobra, je tzv. univerzálne určenie statkov, aj keď je to podľa neho pojem kostrbatý a málo zrozumiteľný. Veď nikto by nemal byť vylúčený zo všetkých darov prírody, ktoré Boh položil ľudskému pokoleniu k nohám.

Profesor tiež hovorí o tom, ako sa počas uplynulých 2 000 rokov stalo snaženie človeka prirodzenou súčasťou a z toho vyplynuli ďalšie veci. Podľa neho sa napríklad časti ľudskej spoločnosti upiera morálny ľudský status a to odopieranie má rôzne dôvody – podľa farby pokožky, etnické, rasové, triedne. Ide o snahu vylúčiť časť ľudí z účasti na univerzálnom určení statkov. Z histórie to vidieť v totalitných režimoch, ale podľa Mlčocha ani dnešnému systému sa nedarí odstrániť tieto problémy, hoci majú inú, skrytú podobu.

Profesor Mlčoch spomína i vedu či výskum. „Na niekoľkých amerických univerzitách sa empirickým výskumom potvrdilo (tzv. experimentálna ekonómia), že štúdium ekonómie si vyberajú študenti, ktorí sú sebeckejší ako študenti iných odborov, a keď štúdium skončia, tak sú dokonca ešte sebeckejší, ako keď začínali,“ podotýka na okraj problematiky.

Novodobé otrokárstvo má rôzne podoby
Pápež František, zdroj: Unsplash/Ashwin Vaswani
Pápež František, zdroj: Unsplash/Ashwin Vaswani

Jedna z prvých úloh, ktorú pápež František dal Pápežskej akadémii spoločenských vied, spočívala v tom, aby sa zaoberali novodobým otrokárstvom.

A práve novodobé otrokárstvo má podľa Mlčocha rôzne podoby. Je skryté a nie je také viditeľné. Ľudia sú zbavení ľudskej dôstojnosti a sú predmetom vykorisťovania. Hovorí, že všetko toto treba brať do úvahy a uvedomiť si, či chceme systém, ktorý sa zaujíma len o bohatstvo vybranej časti ľudskej populácie.

Poďme ešte k pojmu, o ktorom dnes hovoríme. Napriek tomu, že podľa profesora Mlčocha ide o veľmi starý pojem, nachádzame ho v antickej filozofii, v stredoveku a ďalších obdobiach, aj tak si do dnešného dňa stále kladieme túto otázku. Podľa neho má tiež časť kresťanov s pojmom spoločné dobro problém. Dokonca medzi veriacimi sa nájdu jeho odporcovia. Aristoteles hovoril o spoločnom dobre, že je to dokonalejší, noblesnejší pojem než dobro jednotlivca.

Individuálnym dobrom sa to nekončí!

Sociálna náuka Cirkvi považuje spoločné dobro za predpoklad naplnenia individuálneho dobra. A že spoločné dobro nebýva často pochopené, má viacero dôvodov.

„Ešte relatívne dobre sú chápané zdroje spoločného dobra, ktoré majú prírodovednú povahu – ako napríklad, že slnko svieti na všetkých rovnako, na dobrých, ale aj zlých, alebo že dýchame čistý vzduch, tak z toho majú prospech tiež všetci. Naproti tomu sa už menej rozumie tomu, že spoločné dobro plynie alebo neplynie z medziľudských vzťahov – že je plodom toho, ako spoločnosť funguje. Paradoxne sa to ukazuje na prípadoch spoločného zla – ako pandémia,“ vymenúva Mlčoch.

Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Rusty Watson
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Rusty Watson
Keď už príde na scénu globálne zlo…

Práve pri tejto pandémii sa tak podľa profesora ukazuje, že ide o problém prírodovednej povahy, a teda nepochybne ide o globálne zlo. „Ukazuje sa, že čisto individuálny prístup k tomuto problému nie je riešenie, a ak sa teda ľudstvo má dopracovať k spoločnému dobru, ktorým by bola kolektívna imunita proti vírusu, tak to znamená, že je potrebné uvažovať o obetiach, ale nie obetiach individuálneho záujmu. A to sme zažili každodenne,“ vysvetľuje ďalej Mlčoch.

Ekologický a spoločenský problém nemožno od seba oddeliť.

Jadro sociálneho učenia Cirkvi sa potom týka jednak prehreškov proti spoločnému dobru vo vzťahu ľudskej činnosti a prírody, a predovšetkým vo vzťahoch medzi ľuďmi. Pápež František v encyklike Laudato si´ ukazuje, že ekologický a spoločenský problém od seba nejde oddeliť. A čo to znamená? „Ľudská činnosť už nabrala také rozmery, že ovplyvňuje celkové parametre života a v niekoľkých ohrozujúcich smeroch,“ pripomína český ekonóm Lubomír Mlčoch.

Spoločné dobro…

  • Ide o dobro všetkých ľudí a dobro celého človeka.
  • Osoba nemôže nájsť naplnenie len v sebe. Spoločné dobro je akousi príležitosťou, zárukou šance na individuálne dobro všetkých tých, ktorí tvoria komunitu.
  • Je nedeliteľné.
  • Je vlastným dôvodom existencie štátu, dáva mu legitimitu. Je zdrojom jeho politickej autority v prípade, ak sa štát o spoločné dobro aj usiluje.
  • Ide o akýsi zdravý spoločenský pluralizmus.
  • Začína sa v rodine.

Kto je Lubomír Mlčoch?

 

blankČeský ekonóm a profesor Fakulty sociálnych vied na Univerzite Karlovej v Prahe. Doktorát z politickej ekonómie získal v 90. rokoch. Pôsobil ako dekan a profesor na Inštitúte ekonomických štúdií, na konte má aj ocenenie z roku 2001 Rad sv. Gregora Veľkého od Jána Pavla II. a v roku 2003 získal ocenenie dôstojník Rádu akademických paliem od francúzskeho premiéra.

Známy je i tým, že je reprezentantom inštitucionálnej ekonómie a katolíkom, ktorý sa angažuje v prospech kresťanskej sociálnej etiky a sociálnej náuky Cirkvi. V neposlednom rade vyznáva dobrovoľnú skromnosť.

Diskusia: „Spoločné dobro – čo to znamená?“

Lubomír Mlčoch sa v rámci online diskusie na tému „Spoločné dobro – čo to znamená?“ venoval problematike hlbšie. Podobné online diskusie sú dostupné pre všetkých zdarma. Organizuje ich už tradične iniciatíva The Economy of Francesco CZ/SK TALKS každý druhý utorok v mesiaci.

Celú diskusiu si môžete pozrieť vo videu:

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Recyklácia ako módny trend a ktorá nákupná taška je na tom lepšie?

Martina Baumann

Pochod za afganské ženy: Oblečme si kúsok modrej látky na ich podporu

Martina Baumann

Petr Láska: Byť dlhodobo dobrým šéfom nie je jednoduché

Martina Baumann

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies