Ekonomika spoločenstva

Recyklácia ako módny trend a ktorá nákupná taška je na tom lepšie?

Ilustračná snímka, zdroj: Unsplash/Priscilla Du Preez
Ilustračná snímka, zdroj: Unsplash/Priscilla Du Preez

Nie je taška ako taška… Čoraz viac ľudí sa snaží žiť udržateľnejšie, v obchode si všíma obaly, recykluje, jazdí menej autom, chodí viac pešo či na premiestňovanie na kratšie vzdialenosti využíva bicykel alebo kolobežku. To sú všetko pozitívne zmeny. V niektorých situáciách však môžeme skôr hovoriť o „módnom trende“, ľudí inšpirujú známe osobnosti, ktoré upozorňujú na hrozby spotrebného života a nedbalosť pri nakupovaní. Ako reálne všetci vnímame environmentálne problémy? Skutočne nám všetkým od srdca záleží na prírode a robíme to preto, lebo to tak cítime? Alebo preto, že aktuálne je to veľmi populárne… A do akej miery je to potom udržateľné? Poďme sa dnes pozrieť viac na fakty, čísla a zopár zistení, konkrétne na tému recyklovanie odpadov a nákupné tašky.

V článku sa dozviete:

  • Zopár faktov o recyklovaní, napríklad recyklácia koľkých ton novín zachráni 17 stromov a koľko energie ušetrí recyklácia hliníkových plechoviek.
  • Koľko plastov ako krajina recyklujeme v porovnaní s inými štátmi EÚ.
  • Ktorá alternatíva nákupnej tašky je najvhodnejšia. 

Trh dnes ponúka množstvo produktov s označením „eko“, „bio“, „zero-waste“ a podobne. Často siahneme po niečom, o čom si myslíme, že je udržateľné s minimálnym dosahom na našu planétu. Treba si však uvedomiť, že za každým produktom, výrobkom je nejaká energia, niekto, kto to musel vyrobiť, zdroje, z ktorých sa čerpalo pri výrobe, niečo, čo muselo tento tovar dostať až k vám, a v neposlednom rade po opotrebení to opäť skončí možno niekde na skládke alebo v spaľovni. Je to v podstate nekonečný kolobeh. Problém je tiež to, že keď sa niečo tvári ako udržateľný výrobok, neznamená to, že si ho doprajem a vo veľkom nakupujem. A tak čoraz viac odborníci upozorňujú na to, aby sme s ďalším nakupovaním neplytvali, nezaobstarávali si veci, ktoré už doma máme a vieme ich použiť toľko ráz, koľko to len pôjde predtým, než ich vyhodíme.

Aj keď najlepším spôsobom, ako sa pozitívne podpísať pod náš vplyv na životné prostredie, je nevytvárať odpad, v praxi to pôjde len ťažko. A tak prichádza otázka, ako odpad opäť využiť – ako ho vieme recyklovať a zhodnotiť. A naopak, ako siahnuť po ekologicky „lepších“ alternatívach. Vyznať sa v spletitej sieti výrobkov a obalov nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Na slovíčko o recyklovaní

Recyklácia jednej tony novín zabráni vypusteniu 2,5 tony oxidu uhličitého do vzduchu a zachráni 17 stromov.

Poďme ešte naspäť k recyklovaniu a prečo má význam. Vedeli ste napríklad, že podľa Eurostatu recyklácia jednej tony novín zabráni vypusteniu 2,5 tony oxidu uhličitého do vzduchu a zachráni 17 stromov, tri metre kubické z plochy skládky odpadu a poskytne dostatočné množstvo energie na vykúrenie priemerného domu na šesť mesiacov? Alebo že recyklácia hliníkových plechoviek ušetrí 95 % energie, ktorá je potrebná na výrobu plechovky, a zároveň zabráni vypúšťaniu oxidu uhličitého do ovzdušia? To sú všetko fakty.

„Recyklovaný kartón sa môže využiť napríklad na nové škatule, papierové kancelárske potreby, papierové vreckovky, papierové utierky, toaletný papier, papierové plienky, papierové obaly na vajíčka a obrúsky. Recyklované plasty sa môžu znovu využiť v nových výrobkoch, akými sú vodovodné rúry, koberce, izolácia do zimných vetroviek a spacích vakov, fľaše a nádoby, autosúčiastky a štetce na maľovanie. Recyklované sklo sa opätovne použije na nové sklenené nádoby, ako aj sklenené vlákna. Recyklovaný hliník sa dá využiť na nové plechovky,“ uvádza ďalej Eurostat.

Koľko plastov recyklujeme?

Zamysleli ste sa niekedy, koľko plastov reálne recyklujeme? „V EÚ sa v roku 2017 recyklovalo 42 % odpadu z plastových obalov. V siedmich členských štátoch EÚ sa v roku 2017 recyklovala viac ako polovica vyprodukovaného odpadu z plastových obalov. V porovnaní s rokom 2005 sa miera recyklácie odpadu z plastových obalov v EÚ zvýšila o 18 percentuálnych bodov (z 24 % v roku 2005 na 42 % v roku 2017),“ informoval o tom ešte v roku 2019 Eurostat, podľa ktorého tento rastúci trend bol zaznamenaný na rôznych úrovniach vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Chorvátska.

Ilustračná snímka, zdroj: Unsplash/the blowup
Ilustračná snímka, zdroj: Unsplash/the blowup

A kto teda recykluje najviac? Poďme sa na to pozrieť podľa jednotlivých krajín. A na ktorej priečke sa nachádza Slovensko?

V roku 2017 zaznamenali najvyššiu mieru recyklácie odpadu z plastových obalov v Litve (74 %),  potom nasledovalo Bulharsko (65 %), Cyprus (62 %, to sú údaje z roku 2016), ďalej sa najviac recyklovalo v Slovinsku (60 %), Česku (59 %), na Slovensku (52 %) a v Holandsku (50 %).

„Napriek tomu existujú krajiny, v ktorých je miera recyklácie odpadu z plastových obalov nižšia ako jedna tretina: Malta (24 %, údaje z roku 2016), Estónsko, Francúzsko a Fínsko (každá 27 %), Írsko (31 %), Maďarsko (32 %), Luxembursko a Rakúsko (33 %),“ píše ďalej vo svojej správe Eurostat. Takže Slovensko je v rámci recyklácie a porovnania s ostatnými krajinami na tom pomerne dobre.

blank

Nákupná taška. Ktorá je naj?

A teraz poďme k tým sporným taškám. Ak by ste napríklad chodili nakupovať dvakrát do týždňa a vždy si pritom kúpite jednu tašku, ročne ich miniete približne 120. Niektoré štúdie uvádzajú dokonca počet 143 tašiek. Ročne! To už nie je málo na jedného človeka.

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, akú environmentálnu stopu po sebe zanechá napríklad bavlnená taška? Pri nakupovaní opakovane siahnete po tej istej taške? Cestou z práce sa ponáhľate do najbližších potravín, aby ste kúpili zopár vecí na večeru. Nemáte však pri sebe svoju obľúbenú nákupnú tašku. Pri pokladni nastáva dilema – po ktorej taške siahnuť? Čo teda hovoria odborníci? Ktorá taška má najmenšiu negatívnu stopu na životné prostredie?

Ilustračná snímka, zdroj: Unsplash/The Creative Exchange
Ilustračná snímka, zdroj: Unsplash/The Creative Exchange

Zaujímavé čísla poskytuje výskum Dánskej administratívy životného prostredia a potravín z roku 2018. Tento výskum hodnotil vplyvy nákupných tašiek na životné prostredie. Zameral sa na všetky možné materiály, skúmal tenké polyetylénové, polyesterové, papierové, ale aj tie z biobavlny. Podľa výskumníkov je potrebné na výrobu textilnej nákupnej tašky v porovnaní s lacným polyetylénom použiť omnoho viac zdrojov. A zároveň sa výskum zaoberal aj tým, ako často je potrebné danú tašku použiť, aby sa tieto zdroje vynahradili a mali zmysel.

Z výskumu tak vyplýva, že opakovane použiteľné plastové tašky musíte použiť 35- až 85-krát. Takú bavlnenú však musíte so sebou do obchodu vziať až neuveriteľných 7100-krát. Čiže ak nakupujete priemerne každý druhý deň, tak túto bavlnenú tašku by ste museli používať minimálne 40 rokov. V štúdii sa jednoznačne uvádza: „Pri všetkých prenosných taškách sa dôrazne odporúča ich opätovné použitie toľkokrát, koľkokrát je to možné.“

Papierová ako mýtus

Sporné papierové tašky? Za každou takouto taškou treba hľadať aj výrobu, pri ktorej sa tvorí väčšie množstvo odpadu ako pri výrobe plastovej tašky z ropy. Plastové tak majú nižšiu environmentálnu stopu ako papierové. Odborníci uvádzajú, že aj preprava tých papierových nie je práve šetrná k prírode – na prepravu 1000 takýchto tašiek nákladným vozidlom je oproti tým plastovým náročnejšia na palivo.

Zdroj: Unsplash/Maria Lin Kim
Zdroj: Unsplash/Maria Lin Kim

Ekologická stopa z alternatívnych materiálov, z ktorých sa tašky vyrábajú, je zásadná. „Porovnali sme 16 rôznych environmentálnych parametrov a výsledky ukazujú, koľko ráz by mal byť daný typ plastovej tašky použitý opakovane, aby mal rovnaký environmentálny dosah ako klasická plastová nákupná taška,” hovoria výskumníci z danej štúdie.

Najvýznamnejšie zistenie spočíva v tom, ak komplexne porovnáme environmentálnu záťaž všetkých siedmich materiálov, ktoré odborníci skúmali v rámci štúdie (LDPE, PP, rPET, polyester, biopolyméry, papier, bavlna a kompozitný materiál). Práve ľahké plastové tašky, ktoré sú vyrobené z polyetylénu s nízkou hustotou LDPE, sú hodnotené ako najprijateľnejšie.

Záver? Štúdia zistila, že kým najvyššie environmentálne vplyvy preukázali nákupné tašky z LDPE, tak tie najnižšie zas vykazuje polyesterová textilná taška na opakované použitie. A tak vyššie environmentálne vplyvy má bavlnená taška než tá polyesterová, výnimkou nie je ani prípad, ak je vyrobená z organickej bavlny. Ak siahnete po papierovej a myslíte si, že je najekologickejšia, tak zo štúdie vyplýva, že sa polyesterovej taške v prípade environmentálnych dosahov vyrovná až vtedy, ak sa sedemkrát zrecykluje – čo nie je až také pravdepodobné a je to za technologickým limitom.

Zdroje: Výskum Dánskej administratívy životného prostredia, Eurostat, Eurostat – koľko plastov recyklujemebioplasticnews.com

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Pochod za afganské ženy: Oblečme si kúsok modrej látky na ich podporu

Martina Baumann

Petr Láska: Byť dlhodobo dobrým šéfom nie je jednoduché

Martina Baumann

Klimatická zmena ako časovaná bomba? Správa o klíme opisuje to najhoršie

Martina Baumann

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies