Ekonomika spoločenstva

Udržateľnosť firiem je v rešpektovaní osoby, hovorí aktivistka z Venezuely

Hlavné mesto Venezuely - Caracas, zdroj: Unsplash/ Fernando Gago

Venezuelská výskumníčka a aktivistka sa angažuje v rámci udržateľnosti planéty v prospech mladých a upozorňuje na problémy, ktoré vyplývajú z firiem bažiacich po zisku – na jednej strane je problémom rastúca nezamestnanosť a naproti tomu vykorisťovanie zamestnancov mnohými spoločnosťami. A na pozadí toho je tiež ropa ako nerastné bohatstvo vs. ekonomická kríza v krajine.

Venezuela, bohatá na ropu, bojuje s ekonomickou krízou. Práve ropa hrá v krajine dôležitú úlohu, pretože z nej má takmer všetky príjmy z vývozu a rovnako i podstatnú časť hrubého domáceho produktu. Minulý rok Americký ústav pre geologický prieskum (USGS) prezradil, že v regióne pri rieke Orinoco (najdlhší a najvodnatejší tok Južnej Ameriky) je až 513 mld barelov technicky vyťažiteľných zásob ropy. Podľa tohto údaja by tam mohla mať Venezuela až dvojnásobný objem ropných rezerv ako Saudská Arábia, ktorá patrí medzi svetových lídrov. A hoci niektorí odborníci z ropných spoločností spochybňujú tieto údaje a nepredpokladajú, že väčšinu tejto ropy sa dá ekonomicky ťažiť, mnohé globálne firmy majú záujem o ťažobné licencie v krajine.

Zdroj: Pixabay/David Mark
Zdroj: Pixabay/David Mark

Práve o rope hovorí aj venezuelská aktivistka Eveling Sánchez Mendoza, ktorá sa venuje výskumu udržateľnosti riadenia na Centrálnej univerzite vo Venezuele. Podľa nej sa ekonomická kríza u nich len zhoršila a počet chudobných sa za posledné roky zvýšil.

Eveling Sanchez Mendoza, zdroj: edc-online.org
Eveling Sánchez Mendoza, zdroj: edc-online.org

„Ekonomika krajiny je závislá od ropy. Venezuela je jedným z hlavných výrobcov a vývozcov vo svete. To isté platí aj pre niektoré ďalšie nerastné zdroje. Využívanie ložísk však spôsobuje nezvratné poškodenie nášho spoločného domova – Zeme. Nechcem však zúfať, skôr chcem byť súčasťou riešení a navrhnúť alternatívy, ktoré hľadajú spoločné dobro,“ prezrádza mladá aktivistka.

Podľa nej sa firmy orientujú na ciele a vízie, pričom je však dôležité myslieť na udržateľnosť. A čomu presne sa venuje? Manažmentu. „Stratégie prijaté spoločnosťami sa riadia pokynmi stanovenými vrcholovými manažérmi firiem, ktoré sa zameriavajú na dosiahnutie cieľov vopred definovaných víziou organizácie. Moja štúdia skúma presné kľúčové kritériá, ktoré umožnia účinný návrh a monitorovanie stratégií riadenia v určitých typoch spoločností (napríklad audítorské firmy) s cieľom zaistiť efektívne riadenie podniku,“ hovorí ďalej.

„V rámci spoločností, ktoré som skúmala, mať kľúčové kritériá na úplné vyhodnotenie ich riadenia je nevyhnutným nástrojom na meranie výsledkov a hľadanie príčin, ktoré by mohli viesť k zlyhaniu. Hľadať odpovede, ktoré ovplyvnia rozhodovacie procesy, a následne prijať vhodné opatrenia, aj pokiaľ ide o zodpovednosť manažéra a udržateľnosť,“ pokračuje. Tieto štúdie by mohli umožniť širšie úvahy v oblasti, o ktorej sa stále málo diskutuje. Mnoho ekonómov potvrdzuje, že ak rýchlo nezmeníme paradigmu, zničíme nielen planétu, ale i spoločné dobro a vzájomné vzťahy.

Máme veľa mladých ľudí, ktorí nepracujú, a na druhej strane je príliš veľa tých, ktorí pracujú veľa a sú vykorisťovaní…

Zdroj: Pixabay/Wladimir Andarcia
Zdroj: Pixabay/Wladimir Andarcia

Táto úvaha nás teda môže viesť k tomu, aby sme o udržateľnosti rozmýšľali aj inak – aby sme environmentálnu neudržateľnosť považovali za fenomén, ktorý zároveň hovorí o iných typoch neudržateľnosti. Napríklad môžeme hovoriť o riadení spoločností. Máme veľa mladých ľudí, ktorí nepracujú, a na druhej strane je príliš veľa tých, ktorí pracujú veľa, sú vykorisťovaní zo strany manažmentu a spoločnosťou, ktorá od nich vyžaduje neudržateľné a zrýchlené pracovné tempo.

Ak teda firmy neprehodnotia svoje vnútorné pracovné vzťahy, ak zamestnancom neposkytnú dostatok osobného priestoru a voľného času prepracovaním manažmentu, bude pre ne mimoriadne ťažké rešpektovať a zachrániť planétu. „Mám pocit, že Františkova spiritualita naďalej inšpiruje mužov a ženy v toľkých oblastiach života a práce – ľudí, ktorí chcú, aby bol ich život darom pre ostatných, obzvlášť pre tých, ktorí sú považovaní za posledných. Chcem, aby môj život bol krásnym a užitočným záväzkom v prospech ľudí, s ktorými sa stretávam. A ako výskumná pracovníčka chcem svoju prácu dať do služby svojim najzraniteľnejším bratom a sestrám. Chcem vybudovať novú ekonomiku,“ uzatvára Eveling Sánchez Mendoza.

Zdroj: edc-online.org

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Mladí sú podľa Svätého Otca posledná generácia, ktorá nás môže zachrániť

Martina Baumann

Druhý ročník EoF je tu. Pápež vyzýva mladých k spravodlivejšej ekonomike

Martina Baumann

Recyklácia ako módny trend a ktorá nákupná taška je na tom lepšie?

Martina Baumann

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies