Krása výchovy Rodina

Prvé dni v materskej škole. Čo ak dieťa do nej nechce ísť?

Zdroj: Pexels

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu zaujímavú otázku zo strany rodičov. Exkluzívne pre čitateľov nm.sk odpovedá Lucie Kotková, psychologička a psychoterapeutka z Brna.

Náš trojročný synček nastúpil prednedávnom do škôlky. Hoci sme si vždy mysleli, že je vyrovnaný a spokojný typ, teraz sa správa celkom inak. Ráno plače, nechce vystúpiť z auta, kope, nič nepomáha, hoci prvé dni zostáva v triede len pár hodín. Ako matka to veľmi zle znášam. Najradšej by som ho tam nedávala, ale nemám na výber, potrebujem sa vrátiť do zamestnania. Čo máme zmeniť, aby naše rána boli menej stresujúce? Alebo je naše dieťa ešte nezrelé na kolektív?
Monika zo Serede

Milá Monika, ďakujem za vašu otázku. Podobnú situáciu zažíva mnoho rodičov, sama som si tým s jedným zo svojich detí prešla a viem, aké je to pre dieťa i pre rodiča ťažké.
Veľa detí si na materskú školu zvyká pomalšie. Kým sa situácia upokojí a ranný plač ustane, vyžaduje si to viac času, trpezlivosti, podpory. Pre malé dieťa, ktoré doteraz poznalo iba bezpečie v rámci svojej rodiny, je nástup do škôlky celkom novou situáciou, ktorá na dieťa kladie veľké nároky. Musí zvládnuť mnoho nových zručností, napríklad zostať samo dlhší čas bez mamičky, komunikovať s pani učiteľkou a inými dospelými, byť medzi novými deťmi, presadiť sa medzi nimi, vedieť sa s nimi dohodnúť, zvyknúť si, že sa mu nevenuje výlučná pozornosť, ale delí sa o pani učiteľku s mnohými ďalšími deťmi a často musí počkať, kým príde na neho v niečom rad. Je toho mnoho, čo musí malý človiečik zvládnuť. Plus treba, samozrejme, pridať nutnosť byť oveľa samostatnejší v obsluhe, pokiaľ ide o jedlo, prezliekanie sa, používanie toalety.

Pre malé dieťa, ktoré doteraz poznalo iba bezpečie v rámci svojej rodiny, je nástup do škôlky celkom novou situáciou, ktorá na dieťa kladie veľké nároky.

Niektorým deťom zmeny neprekážajú a v nových situáciách sa ľahko adaptujú. Tie sa väčšinou do škôlky tešia a rýchlo sa prispôsobia, nájdu si nových kamarátov a v škôlke sa im necnie za rodičmi. Iné deti však potrebujú viac času, aby sa so zmenou vyrovnali. Spočiatku je im smutno, plačú, nechcú ráno vstávať a podobne. Týmto deťom pomôže postupné zvykanie, takže pokiaľ je to vo vašich možnostiach a škôlka to umožňuje (podľa toho, čo píšete, asi áno), je vhodné dávať aspoň prvé dni dieťa do škôlky len na hodinku a postupne čas predlžovať.

blank
Zdroj: Pexels

Dajte svojmu synčekovi najavo, že vnímate jeho pocity a je v poriadku, že je smutný alebo nahnevaný. Rozprávajte sa s ním o tom, čo sa bude v škôlke diať, načúvajte jeho obavám a vysvetľujte, čomu nerozumie. Určite pomôže i hračka, ktorú si prinesie z domu a ktorá mu bude pripomínať vás i to, že si po neho zase prídete. Alebo si obaja namaľujte na dlaň malé srdiečko, ktoré môže byť znakom toho, ako sa máte radi, aj keď práve nie ste spolu. Vždy svojmu dieťaťu povedzte, kto a kedy poňho príde. Každé dieťa potrebuje čo najviac „istoty“. Tiež mu môžete už ráno povedať, na čo sa môže popoludní tešiť, napríklad že cestou zo škôlky pôjdete na ihrisko alebo sa potom doma zahráte jeho obľúbenú hru. Niekedy pomôže, keď ráno do škôlky odprevádza dieťa otecko, babička alebo teta, pretože dieťa trochu vycíti, že na mamičku jeho slzy platia najviac.

Dajte svojmu synčekovi najavo, že vnímate jeho pocity a je v poriadku, že je smutný alebo nahnevaný.

Spýtajte sa pani učiteľky, ako sa vášmu synčekovi v škôlke darí a čo tam robí. Veľká väčšina detí reaguje iba ráno nepohodou alebo nejakou tou slzičkou, ale keď sa za mamou zatvoria dvere, začnú sa hrať a plač ich prejde. Dôverujte učiteľkám, ktoré väčšinou veľmi dobre vedia, ako majú pristupovať k deťom a pracovať s ich ranným smútkom tak, aby im pomohli zvyknúť si a zapojiť sa medzi ostatné deti.
Trojročné dieťa je už väčšinou dobre nachystané na dochádzku v materskej škole. Pokiaľ je menej samostatné, tak mu práve toto môže napriek počiatočným ťažkostiam trochu viac pomôcť pri osamostatňovaní. Tých skutočne „nezrelých“ detí, u ktorých je vhodné ešte povedzme rok počkať a zatiaľ ich nechať doma s mamičkou, babičkou či tetou, je veľmi málo. Tieto deti si obvykle nezvyknú ani po niekoľkých týždňoch, počas pobytu v škôlke prežívajú veľkú nepohodu, plačú a odmietajú všetky aktivity.
Veľmi vám i vášmu chlapčekovi držím palce a verím, že táto situácia sa čoskoro upokojí.

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Dieťa v materskej škole (prvá časť)

Ezio Aceti

Výzva na dialóg medzi rodičmi a deťmi

Chiara Spatola

„Stratiť“ čas pre dieťa

Katarína Jančišinová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies