Šéf advokátskej komory Viliam Karas: Prvé zamestnanie som si hľadal sám, každé ďalšie už prišlo samo (2)

V prvej časti rozhovoru s advokátom a predsedom Slovenskej advokátskej komory Viliamom Karasom sme hovorili o jeho mladosti, pracovných začiatkoch, zakladaní rodiny i vlastnej advokátskej kancelárie Maple&Fish.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

V druhej časti hovorí:

  • o dnešnej práci jeho kancelárie a firemnej kultúre vrátane práce „pro bono“
  • o tom, že cenná rada advokáta nemusí byť zároveň drahá
  • ako odhovoril klienta od plánu, na ktorom by ako advokát viac zarobil
  • prečo za posledného pol roka pracoval oveľa viac ako predtým

Ako sa vašej firme darí dnes a akým oblastiam sa venujete?

Vzhľadom na pandémiu sme vďační, že nemusíme znižovať stavy advokátov a právnikov v kancelárii, prácu, chvála Bohu, máme. To je pozitívne – keď sa nemusím rozlúčiť s ľuďmi, keď im viem dať peknú, zaujímavú prácu.

Venujeme sa najmä netrestnej oblasti, aj keď už sme v niektorých veciach „zabŕdli“ aj do trestného práva. Sú to developerské projekty na území Bratislavy, veľa sme robili pre priemyselné parky, máme aj súdne spory týkajúce sa nehnuteľností, venujeme sa aj energetickým projektom, environmentálnemu právu, právu hospodárskej súťaže.

Najviac nás bavia fúzie – keď sa kupujú, predávajú firmy a tiež podpora startupov, kde je mimoriadne dôležité dobrú myšlienku aj dobre právne zakotviť a ochrániť hneď v úvodnej fáze. Lebo aj tu platí, že dobrá prevencia je základom predchádzania zbytočných konfliktov. Veľakrát dochádza k zmätku a sporom pre zle nastavené vzťahy, či už obchodné, firemné, rodinné alebo dedičské. Mnohokrát ľudia prídu, už keď je neskoro. A veľakrát si aj vytvoria problémy, lebo sa neradia. Aj v advokátskej komore sa snažím propagovať, aby sa ľudia radili s advokátmi. To nie je drahá vec, je to porovnateľné s akoukoľvek inou službou – od inštalatéra až po zubára. Netreba sa báť, treba ich osloviť a pýtať sa. Drobnou radou predídete obrovskému problému.

Naozaj to nie je drahé? Medzi ľuďmi existuje povedomie, že právnici sú drahí.

Nie je to drahé. Skúste si objednať okná, zámočníka alebo si dajte spraviť kúpeľňu či opraviť batériu. My sme v týchto číslach. Samozrejme, pri väčších projektoch sme inde, ale keď ide o jednoduchú radu, usmernenie, hodina u advokáta je znesiteľná v rovnakej rovine, ako keby ste išli k zubárovi alebo si objednali inštalatéra.

Veľakrát dochádza k zmätku a sporom pre zle nastavené vzťahy.

Koľko vás celkovo pracuje v kancelárii?

Je nás jedenásť – dvaja partneri, sedem advokátov a dvaja koncipienti. Tri kolegyne, advokátky, pracujú popri materskej, na čo sme osobitne hrdí. Umožňujeme im to, aby zostali v „brandži“, nastavíme im to flexibilne, aby nezanedbali rodinu. Veľmi sa to osvedčilo. Je to typ práce, ktorú vedia zvládnuť aj z domu.

Ide vám teda o vyváženie rodinného a pracovného života?

Snažíme sa. Vždy hovorím študentom, že škola je dôležitá, koncipientom, že vzdelávanie a rodina sú dôležité. Snažíme sa neťahať dlhé hodiny, nenútiť ľudí robiť cez víkendy. Samozrejme, je to vec konkrétneho projektu. Niekedy sa nedá vyhnúť tomu, že sa musí „zamakať“.

Na čom staviate firemnú kultúru, aby sa vaši zamestnanci cítili dobre a chceli u vás pracovať?

Na zdravých, dobrých, úprimných ľudských vzťahoch, na komunikácii. Človek je hodnota sama osebe, čiže nechceme žabomyšie vojny.

Keď treba niečo rýchlo vyriešiť, komunikácia zvykne byť heslovitá, ráznejšia. Nedochádza aj ku konfliktom?

Každý sa musí stotožniť s hodnotami ako profesionalita a kvalita. My sme v prvom rade profesionáli. Profesionalita vás chráni pred klientom aj pred vlastným zlyhaním. Samozrejme, každý robí chyby, ale musíme byť profesionáli, lebo keď nie sme profesionáli, sme amatéri, a keď sme amatéri, nemôžeme za to pýtať peniaze. Naša služba stojí peniaze, a nie malé, to si všetci uvedomujeme. Keď vystavujem faktúry klientom, pýtam sa, či sme boli pridanou hodnotou alebo nie. Lebo keď som nebol pridanou hodnotou, hanbím sa za to vypýtať peniaze.

V čom má byť tá pridaná hodnota?

V tom, že klient dostane, čo chcel a čo potreboval. Niekam ho posúvam. Aj dnes som tu mal klienta, ktorý niečo chcel. Úprimne som mu povedal, že touto cestou sa nikam nedostaneme, aj keď bola táto cesta zdanlivo pre našu kanceláriu ekonomicky výhodnejšia. Sedeli sme dlho, ale na konci povedal, že áno, asi hovoríš rozumnejšie. V tom je tá efektivita – byť pridanou hodnotou. Samozrejme, je to o vzťahu, a keď si klient niečo želá, trvá na tom a je to v súlade so zákonom, tak to urobíme. V tom je tá efektivita – byť pridanou hodnotou.

Keď som nebol pridanou hodnotou, hanbím sa za to vypýtať peniaze.

Čiže klienti vnímajú, že tú pridanú hodnotu máte, a potom sú ochotní aj zaplatiť?

Samozrejme. Advokácia je aj preto ťažká, že vy neviete nikdy klienta držať. Každému klientovi hovorím, že má zo zákona právo kedykoľvek vypovedať spoluprácu. Ak sa mu čokoľvek nepáči, zajtra môže ísť inam. Je to vec dôvery. Dôveru si totiž neviete vynútiť. Buď dôvera medzi advokátom a klientom je, alebo nie je. To je tá vzácnosť vzťahu advokáta a klienta. Keď sa táto vzácnosť vytratí, práca prestáva mať čaro. Keď vám klient neverí, neostane pri vás, ide inam. Preto je veľmi dôležitá atmosféra dôvery, lebo vy o tom klientovi veľmi veľa viete. Viete tú firmu aj zraniť. Preto tá dôvera tam musí byť.

Dôveru však nie je jednoduché vybudovať…

Nie. Ťažko sa buduje a ľahko sa stráca. Stačí jeden škandál, jedno pošmyknutie, jedno zájdenie za hranicu a už sa to nedá vrátiť.

Hodnota transakcií vašej kancelárie bola za minulý rok podľa vašej stránky 650 miliónov eur. To je pre bežných ľudí astronomická suma…

Hodnota transakcií nemá nič so ziskom firmy. Hodnota transakcií je majetok, ktorý bol v hre pri našej práci. Niekedy je menej hodnotná vec právne náročnejšia. Pri vyšších hodnotách transakcií je však aj vyššia miera zodpovednosti. My ako advokáti zodpovedáme za škodu, ktorú spôsobíme nesprávnou radou. Máme síce poistky, ale tie nie sú nekonečné. Zodpovednosť je veľká. Máme preto systém minimálne štyroch očí, krížovú kontrolu, kontrolu kvality, radíme sa, robíme veľa brainstormingov, kreslí sa, premýšľame, ako sa tá vec bude správať, keby sa všetko pokazilo…

Mieril som tam, že sú ľudia, ktorí sa zmenia, keď im prejdú cez ruky obrovské peniaze. Čo vy osobne robíte, aby vás peniaze neovládli?

Pokušenie, že človek riadi veci a má ich pod kontrolou, je tu vždy. V mojom okolí však mám toľko príležitostí stretnúť sa s ľudskou krehkosťou a slabosťou, že to ma vždy vráti do správneho postoja. Mám možnosť dennodenne stretať toľko ľudskej krehkosti a slabosti, že viem, že zajtra tam môžem byť tiež.
Čo máš, čo by si nebol dostal? Človek dostal a môže aj stratiť. Neberiem to tak, že to je výsledok len môjho snaženia. Je to miera pokory v tom, že peniaze nie sú hlavná hodnota. Som rád, že tá služba pomáha, je aj zaplatená, ale snažím sa správať zodpovedne.

Peniaze nie sú hlavná hodnota.

Vo vašej firme sa venujete aj prosociálnym projektom. O čo presne ide?

Na to sme veľmi hrdí. Robíme to už 13 rokov. Robiť pro bono vždy patrilo k advokátskemu povolaniu. Nepoznám advokáta, ktorý by nejakú vec nerobil pro bono. My sme sa takto rozhodli pracovať veľmi vedome a pre konkrétne projekty. Poskytujeme bezplatné právne poradenstvo pre nadáciu PROVIDA. Táto nadácia sa dlhodobo a úspešne venuje deťom z detských domovov v programe Buddy. Taktiež bezplatne pomáhame Centru Memory. Centrum sa venuje ľuďom s Alzheimerovou chorobou.

Aký má pre vás zmysel takto pomáhať?

Ide o vec, ktorá pomáha zraniteľnejším a slabším, ktorí si nemôžu dovoliť platiť za naše služby. Časť nášho času dávame im. Je to prirodzená vec.

Ale nemusela by byť, nie je to samozrejmosť…

Áno, nemuseli by sme to robiť, je to vec nastavenia. Dá sa to všetko spočítať, sú to reálne hodiny, ktoré nie sú fakturované. Sú to akoby „ujdené peniaze“. Aj tak to má pre nás zmysel. Táto práca prináša aj veľkú satisfakciu a zadosťučinenie.

Od tohto roka ste aj predsedom Slovenskej advokátskej komory. Pridala vám táto funkcia veľa práce?

Veľa. Musel som si reorganizovať pracovný, rodinný aj osobný čas. Teraz sme mali konferenciu advokátov, čiže príprava a všetko s tým spojené bolo dosť náročné. Aj súčasná spoločenská situácia prináša veľké výzvy pre advokáciu, jej nezávislosť a postavenie v spoločnosti. V jednom rozhovore som sa vyjadril, že si nepamätám, kedy som tak veľa pracoval ako za posledného pol roka.

Prečo ste prijali túto pozíciu?

Prijal som to ako vyjadrenie spoločenskej zodpovednosti. Mne advokácia osobne veľa dala a je čas niečo vrátiť späť – jednak advokácii a jednak spoločnosti. Neberiem to len ako vedenie samosprávnej organizácie. Advokácia je viac ako len samosprávna organizácia. Ide o súčasť fungovania právneho štátu a advokátska komora má k tomu čo povedať, má nezastupiteľnú úlohu.

My ako advokáti bránime konkrétne individuálne práva konkrétnych ľudí, aj tých najslabších, aj zraniteľných. Sú tu tisícky ľudí, ktorí dostávajú právne služby od advokátov, o ktorých sa nepíše a nehovorí, ale vďaka nim sú títo ľudia na konci dňa chránení, aj pred samotným štátom a zneužitím moci. Zobral som to aj preto, že úloha advokáta je v spoločnosti nedocenená.

Nepamätám si, kedy som tak veľa pracoval ako za posledného pol roka.

Ako si má bežný občan predstaviť prácu predsedu advokátskej komory? Čo konkrétne robíte?

Je to reprezentačná funkcia, zastupujem advokátsku komoru navonok, venujem sa komunikácii, riadnemu chodu komory, pripravujem zasadnutia predsedníctva, ktoré riadi činnosť komory. Zasadáme pravidelne raz mesačne. Okrem toho sa do rúk predsedu skladá advokátsky sľub, predseda vedie skúšobnú komisiu, čiže zodpovedá za fungovanie skúšobných senátov, ktoré skúšajú koncipientov predtým, ako sa stanú advokátmi.

Spomínali ste, že vám táto práca reorganizovala život. Čo tým myslíte?

S touto funkciou je spojené aj cestovanie a spoločenské povinnosti. Nie veľmi obľubujem služobné cesty, 20 rokov som sa im úspešne vyhýbal, no teraz sa to už celkom nedá. Som prizývaný na rôzne zasadnutia a podujatia.

Čiže vás to stojí viac úsilia, aby ste zladili prácu v komore a vo vašej firme s rodinným životom…

Áno, treba to zosynchronizovať. Tu v kancelárii mám výborných kolegov, čiže myslím si, že zatiaľ sa to darí. Rovnako aj doma hľadáme správnu rovnováhu pri nastavovaní môjho programu.

Čo by ste na záver odkázali budúcim advokátom? Prečo ich bude Slovensko naďalej potrebovať?

Vôbec nemám obavu, že ich v budúcnosti nebudeme mať dostatok. Dôležité je, aby to boli ľudia chápajúci svoje zamestnanie ako povolanie, ku ktorému neodmysliteľne patria hodnoty. Advokátsku etiku máme na veľmi vysokej úrovni, čo do predpisov a pravidiel. Dôležité je stotožniť sa s ňou a chápať, že nie je samoúčelná, ale že pomáha človeku robiť dobre svoju prácu, aj keď je to často prácnejšie a očakávaný výsledok sa pri rešpektovaní etiky nemusí vždy dostaviť.

Na druhej strane advokácia napomáha fungovanie právneho štátu. A to všetci chceme. Lebo opakom právneho štátu je anarchia, rozklad, zmätok, neporiadok.

Foto: nm.sk / Július Kotus

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články