Rodina Stĺpčeky

„Stratiť“ čas pre dieťa

V rodine je veľa príležitostí, ako odovzdávať deťom vieru – cez spoločnú modlitbu, účasť na sviatostiach, život so Slovom, slávenie sviatkov… No v podstate sám každodenný život prináša i tie najjednoduchšie situácie, ktoré sú pozvaním pre nás rodičov i deti vstúpiť do kontaktu s posvätnom.

Zdroj: Pexels - K. Grabowska
Zdroj: Pexels – K. Grabowska

„Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie,“ píše Benedikt VI. vo svojej encyklike Deus caritas est. V tomto zmysle sa každý kontakt medzi členmi rodiny stáva možnosťou na pozdvihnutie hlbokých ľudských vzťahov na nadprirodzené. Povolanie k svätosti je vpísané do každého z nás a deti svojím čistým vnútorným pohľadom dokážu zachytiť očiam neviditeľné.

Náš syn bol vtedy malý, sotva štvorročný. Motal sa okolo mňa v kuchyni a nevedel si nájsť svoje miesto. Mala som plné ruky práce, bolo pred Veľkou nocou. Nevenovala som mu prílišnú pozornosť, čakala som, že sa zabaví sám. Chlapček sa však postavil ticho vedľa mňa a pozoroval ma, ako čistím bordovú cviklu. „Poď sa so mnou hrať,“ poprosil ma nežne. „Nemôžem,“ povedala som mu presvedčivo. „Nevidíš, že mám veľa roboty?“ Dieťa však neustávalo vo svojej prosbe, a hoci to nemalo často vo zvyku, tentoraz malo jasnú predstavu o tom, ako sa budeme my dvaja hrať.

Nedávalo to v tej chvíli zmysel, ale vnútorný hlas ma jasne nabádal, aby som „stratila“ svoj vzácny čas pre dieťa.

Odsunula som hrniec od seba. Prerušila som svoju prácu a špinavými prstami som brnkla synovi po nose. Zostal mu na ňom červený fliačik. Nedávalo to v tej chvíli zmysel, ale vnútorný hlas ma jasne nabádal, aby som „stratila“ svoj vzácny čas pre dieťa. Šťastný sa rozbehol do svojej izby, kde ma už čakal s pripravenými autíčkami. „Budeme si púšťať autá, dobre?“ štebotal.

A tak som si sadla na zem a pretekali sme sa, čie auto ďalej zájde. Zrazu sa môj malý syn nečakane ozval: „Ako sa stanem svätý?“ Bola to bežná, a predsa neobyčajná chvíľa. Zábava ako ktorákoľvek iná, no predsa mala v sebe silný náboj odlišnosti. Chlapček vycítil, že ho mám rada. A ja viem, že za tým bola viac ako len materinská láska. Duch vo mne ma pozýval milovať Ježiša v dieťati, zjednocovať sa s ním pri jednoduchej hre. Bolo nám spolu dobre. Spájala nás vzájomná láska, Ježiš bol teda s nami. Lebo on dal kedysi svoje prisľúbenie, že „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20).

Ten všedný okamih mal nádych večnosti, tá otázka bola modlitbou dieťaťa, ktoré nečakalo na odpoveď. Našlo ju živú medzi nami.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Dieťa v materskej škole (prvá časť)

Ezio Aceti

Výzva na dialóg medzi rodičmi a deťmi

Chiara Spatola

Aby deti nestratili záujem o vieru

Ilona Špaňhelová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies