Rodina

Výzva na dialóg medzi rodičmi a deťmi

Zdroj: Pexels

Buďme pripravení načúvať deťom s otvorenou mysľou vo chvíli, keď sa nám otvoria. Dôležité je, aby každé dieťa prežilo jedinečné okamihy tak s jedným, ako aj s druhým rodičom. Každý rodič nosí v sebe želanie pochopiť vlastné deti, ich myšlienky, sny, pocity, ktoré prežívajú, ale aj ich ťažkosti, pochybnosti, neistoty. Chceli by sme nájsť kľúč, ktorým by sme si odomkli dvere do ich sveta a mohli byť jeho súčasťou bez toho, aby sme boli považovaní za otravného votrelca.

Chceli by sme s nimi viesť otvorený a pokojný dialóg, jednoduchý, ale zmysluplný. A predsa, komunikovať s vlastnými deťmi je často všetko iné, len nie jednoduché, najmä počas dospievania, keď ich túžba nahliadnuť do sveta dospelých privádza k ignorovaniu alebo dokonca k odmietaniu pomoci, rád či blízkosti rodičov. Napriek takejto uzavretosti zo strany dieťaťa je podstatné nezostať zatrpknutí a snažiť sa čeliť komunikačným ťažkostiam s trpezlivosťou a otvorenosťou. V prvom rade je dôležité, aby sme boli vnímaví, a tak mohli vystihnúť vhodný okamih na rozhovor.

Mladým často nezáleží na mieste rozhovoru. Môžu sa zdôveriť počas cestovania, presunu autom do školy či cestou domov z plávania. Keď príde ten okamih, je dôležité byť pozorní a s otvorenou mysľou načúvať, aby sme mohli zachytiť to, o čo sa chce dieťa či tínedžer s nami podeliť. Okrem toho je kľúčové pochopiť štýl rozhovoru každého dieťaťa, ktorý je jedinečný. Sú typy detí, ktoré množstvo otázok otravuje, a ak ich začneme vypočúvať, tak sa uzatvoria. Naopak, iné deti majú rady tento druh pozornosti a chcú nás podrobne o všetkom informovať. Existujú deti, ktorým sa páči rozprávať ráno, hneď po zobudení, iné, naopak, rady rozprávajú pri jedení či večer pred spaním. Niektoré zasa uprednostňujú rozhovor počas cesty autom či prechádzky.

Keď príde ten okamih, je dôležité byť pozorní a s otvorenou mysľou načúvať, aby sme mohli zachytiť to, o čo sa chce dieťa či tínedžer s nami podeliť.

Môžeme si vytvoriť priestor na dialóg

Ak budeme rešpektovať tento prirodzený rytmus, vytvorí sa priestor na dialóg, ktorý odzrkadlí záujem dieťaťa a umožní mu, aby sa ľahšie otvorilo na mieste a v čase, ktorý si samo vyberie. Rozhovor by nikdy nemal byť povinnosťou, ale slobodnou voľbou, preto sa neodporúča na ňom bezpodmienečne trvať a zvyšovať tón hlasu. Samozrejme, existujú aj situácie, v ktorých je potrebné a dôležité klásť deťom otázky a v iných prípadoch zasa trpezlivo čakať a skúsiť sa im mierne pootvoriť (rozprávať o sebe, o svojich skúsenostiach, zážitkoch či zlyhaniach), čím navodíme dôvernejšiu atmosféru.

Ďalším základným aspektom je vyhradiť si čas pre každé zo svojich detí. Na jednej strane je veľmi dôležité, aby si rodina našla spoločné chvíle na rozhovory (napríklad počas stolovania), na druhej je však podstatné, aby každé z detí malo možnosť na osobný rozhovor s rodičom. V istých chvíľach môže ísť o intímnejšie témy, keď môžeme dať väčší priestor úprimnej konfrontácii, aj čo sa týka pálčivejších oblastí (napríklad nedorozumení alebo konfliktov). Ide o výnimočné miesto vo vzťahu. V tomto prípade osobitne záleží na fyzickej blízkosti a reči tela, pretože sú podkladom k rozhovoru a stimulujú ho.

Osobitne záleží na fyzickej blízkosti a reči tela, pretože sú podkladom k rozhovoru a stimulujú ho.

Okrem iného je pre rodičov dôležité priblížiť sa detskému svetu bez toho, aby stratili svoju vlastnú identitu. Napríklad veľa rodín je zvyknutých komunikovať cez skupinový chat. Vtipné hlášky, fotky, hlasové správy, emotikony sa používajú na podelenie sa o zážitky, praktické informácie, plány a nálady. Je to jedna z možností, ako sa dospelý môže priblížiť k spôsobu komunikácie mladých, ktorý je veľmi rýchly a simultánny (radšej napríklad uverejnia fotku toho, čo práve prežívajú, ako by o tom mali neskôr rozprávať). Aj keď má tento komunikačný prostriedok nepopierateľnú výhodu, treba byť opatrný, aby táto forma rozhovoru nenahradila alebo neobmedzila priestor na osobný rozhovor.

Každá vývinová fáza vyžaduje nové prehodnotenie spôsobov a príležitostí na dialóg. Napríklad veľa detí v období puberty prežíva rozpaky alebo znechutenie, keď sa k nim rodič naďalej správa ako k malým. Dôležité preto je premôcť sa a prispôsobiť štýl dialógu tak, aby sme svoje deti vnímali ako zrelších a uvedomelejších účastníkov rozhovoru a poskytli im pocit dôvery a zodpovednosti. Ide o otvorený a flexibilný proces, ktorý sa musí vždy vedieť prispôsobiť zmenám a rozličným obdobiam vývinu u detí. Pre každú rodinu je zásadné investovať čas a energiu na to, aby vytvorili tento vzácny a taký nevyhnutný priestor na oživenie vzťahu medzi rodičmi a deťmi.

Zdroj: Città Nuova

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Život s hendikepovaným dieťaťom

Ezio Aceti

Deti môžeme odmalička viesť k správnym návykom pri ochrane životného prostredia

Martina Baumann

Naučte sa byť uvedomelými a odolnými rodičmi

Chiara Spatola

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies