Podcasty Spoločnosť

Výber NM: Ako viceadmirál v Portugalsku dosiahol 90-percentnú zaočkovanosť? Dialógom

Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Ako viceadmirál v Portugalsku dosiahol 90-percentnú zaočkovanosť? Dialógom

– Stačí málo na to, aby ľudia neodhadzovali odpad, ukázal nový slovenský projekt

– Ochranári finančne podporia ekologických obhospodarovateľov

Ako viceadmirál v Portugalsku dosiahol 90-percentnú zaočkovanosť? Dialógom

blank
Foto: Pexels

Ako informoval portál Aktuálně, v októbri portugalská vláda uvoľnila prísne proticovidové opatrenia, čo znamená, že reštaurácie, bary, športové štadióny a iné miesta, kde sa schádzajú väčšie množstvá ľudí, môžu obsadzovať svoju plnú kapacitu.

V tejto krajine dokonca ani nedochádza k neovládateľnému rastu počtu nakazených a hospitalizovaných, čo je v súčasnosti, žiaľ, častým javom v iných krajinách Európy. To, čo tamojšej vláde umožnilo dosiahnuť tento stav, je vysoká miera zaočkovanosti obyvateľstva. Takmer 88 percent obyvateľstva je plne zaočkovaných a počet Portugalčanov, ktorí dostali aspoň prvú dávku vakcíny, presahuje 90 percent. Na porovnanie, proti chorobe COVID-19 je plne zaočkovaných len približne 40 percent Slovákov.

Vakcinačnú stratégiu Portugalska dostal vo februári na starosť viceadmirál Henrique Gouveia e Melo. Vtedy bol celý vakcinačný program jeho krajiny „v troskách“, ako sa vyjadril pre kanadský denník The Star. Portugalsko hlásilo približne 12-tisíc nových nakazených za týždeň a priemerne 200 úmrtí denne. Pred nemocnicami čakali sanitky na to, kedy sa v nich uvoľnia nové lôžka. O vakcíne pochybovalo približne 40 percent populácie.

Otázka vakcinácie sa v Portugalsku našťastie nestala nástrojom politického boja. Gouveia e Melovou stratégiou sa tak mohlo stať pokojné, jednoduché a pravidelné vysvetľovanie výhod, ktoré vakcinácia prináša. Používal pri tom armádny štýl vyjadrovania. „Ste vojak. Musíte bojovať. Dajte sa zaočkovať,“ povedal napríklad počas jedného Zoom rozhovoru.

Takisto často používal metaforu rázcestia, v ktorej ľudí žiadal, aby si predstavili, že stoja na rázcestí. Jedna cesta – nedať sa zaočkovať – vedie k riziku úmrtia jedna k 500, zatiaľ čo druhá – dať sa zaočkovať – vedie k riziku iba jedna k 500-tisíc. Občanov sa pýtal: „Ak ste inteligentný a logický, akou cestou sa chcete vydať?“

„Ľudí presviedčal armádny dôstojník, ktorý nie je politik a bral to ako bitku, ako vojnové ťaženie proti covidu. Nepáčilo sa to všetkým, ale Melo je naozaj populárna osobnosť. Je považovaný za charizmatického a profesionálneho lídra, ktorému ľudia dôverujú. Svoju úlohu tiež zohrala hustá sieť očkovacích centier,“ povedala pre portál Aktuálně expertka na Portugalsko Barbora Menclová.

Gouveia e Melo pre médiá opísal iba jeden prípad negatívnej občianskej reakcie na jeho prácu. Inak ho vraj ľudia majú radi a niekedy mu na ulici spontánne ďakujú za jeho prácu pre krajinu.

Čo sa komunikácie týka, Gouveia e Melo zastáva stratégiu otvorenej komunikácie. Nikdy sa nevyhýba otázkam novinárov, „ani v tých najťažších chvíľach“.

„Na očiach verejnosti je potrebné byť veľmi úprimným,“ povedal viceadmirál. Jeho radou pre lídrov ostatných krajín je, aby občanom tému očkovania „vysvetľovali až do vyčerpania“.

Samého seba v boji proti pandémii označil iba za „vrchol ľadovca“. Pod ním sa podľa jeho vyjadrení nachádzali tisíce ďalších ľudí, ktorí pracovali na vakcinačnej stratégii krajiny.

Funkciu šéfa portugalskej pracovnej skupiny pre vakcíny už teraz nezastáva, no Gouveia e Melo pomenoval ešte jeden cieľ, ktorý musí Portugalsko dosiahnuť – presvedčiť konkrétne komunity, ktoré majú na odmietanie vakcíny svoje vlastné dôvody, napríklad historicky zlé zaobchádzanie zo strany vlády a lekárov.

Zároveň hovorí, že vojna s vírusom sa neskončí, pokiaľ budú bohaté krajiny hromadiť vakcíny a chudobné krajiny k nim nebudú mať prístup. „My na Západe veľa rozprávame o etike, ale túto etiku musíme aj praktizovať,“ vyhlásil.

Stačí málo na to, aby ľudia neodhadzovali odpad, ukázal nový slovenský projekt

blank
Foto: Pexels

Znížiť množstvo odpadu pohodeného vo verejnom priestore môžu aj tzv. behaviorálne techniky. Potvrdil to projekt organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK, a. s. Realizuje ho v bratislavskom Ružinove a v obci Ivanka pri Dunaji. Na tomto projekte ENVI-PAK spolupracoval s Ústavom verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave (FSEV UK).

O výsledkoch projektu informovali jeho zástupcovia na tlačovej konferencii. Písala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Projekt spustili pri jazere Štrkovec v Ružinove a na Námestí sv. Rozálie v Ivanke pri Dunaji. Cieľom bolo preskúmať, ako môžu behaviorálne techniky zabrániť vzniku voľne pohodeného odpadu. Pri Štrkovci sa výskumníci na dvoch miestach zamerali na pohodené cigaretové ohorky. Ich počet chceli znížiť o 20 percent.

„Chceli sme to docieliť prostredníctvom nálepiek so šípkami a počtom krokov k najbližšiemu košu či nainštalovaním takzvaného hlasovacieho koša na ohorky,“ priblížila riaditeľka Ústavu verejnej politiky FSEV UK Emília Sičáková-Beblavá.

Takisto chceli upútať pozornosť fajčiarov na množstvo pohodených ohorkov a na to, aké toxické sú pre okolie. Všetky experimenty boli úspešné a počet pohodených ohorkov klesol. V jednej lokalite jazera Štrkovec o 74 percent, v druhej o 61 percent, čo trojnásobne prekonalo očakávaný účinok.

Na námestí v Ivanke pri Dunaji bolo cieľom minimálne o 20 percent znížiť počet odhodených odpadkov z potravín. Okoloidúcich tam pomocou šípok a nálepiek upozorňovali, že sa v ich blízkosti nachádzajú odpadkové koše. Aj tu sa počet odhodených odpadkov podarilo znížiť, a to o približne 28 percent.

„Tento výsledok si vysvetľujeme tým, že v porovnaní so Štrkovcom už pred projektom bola táto lokalita výraznejšie čistejšia a bol tu iný typ znečistenia. Intervencia bola cielená na zníženie miery znečistenia vo všeobecnosti,“ povedala Sičáková-Beblavá.

Behaviorálne techniky, ktoré počas projektu testovali, podľa nej fungujú. Mestá a obce však musia byť v tomto smere pravidelne aktívne. „Samosprávy musia skúšať ich účinnosť. Ukázali sme, že sa to dá,“ podotkla. Zástupcovia projektu už avizovali, že by pre mestá a obce mohli pripraviť návod s opisom používaných techník.

Ochranári finančne podporia ekologických obhospodarovateľov

blank
Foto: Pexels

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) podporí takých obhospodarovateľov, ktorí hospodária spôsobom blízkym prírode. Do konca roka 2023 preplatí ŠOP SR vlastníkom a užívateľom pozemkov sumou viac ako desať miliónov eur ich zvýšené náklady. Tlačovú agentúru Slovenskej republiky o tom informovala manažérka pre komunikáciu ŠOP SR Kristína Brocková.

Ochranári finančne podporia obhospodarovateľov za ekologické hospodárenie na územiach Natura 2000 prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia. ŠOP SR má s pomocou štátu pod piatimi projektami podpísaných 59 zmlúv o poskytnutí finančného príspevku na realizáciu opatrení v oblastiach lesných biotopov.

„Realizátormi opatrení v lesných ekosystémoch a zároveň prijímateľmi štátnej pomoci sú hospodárske subjekty – vlastníci, respektíve užívatelia lesných pozemkov hlavne v územiach Natura 2000,“ uviedla Brocková. Peňažne ochranári podporia územia s plochou 21 974 hektárov. Zatiaľ bolo vyplatených 2,4 milióna eur, ktoré k obhospodarovateľom putovali vo forme preddavkov alebo refundácie.

Hlavným cieľom projektov je podľa ŠOP SR ochrana a zlepšenie stavu druhov alebo biotopov živočíchov a rastlín európskeho významu a biotopov európskeho významu v územiach Natura 2000. Medzi najviac podporované opatrenia patrí obnova lesných porastov s cieľom dosiahnuť prirodzené drevinové zloženie, jemnejšie spôsoby obnovy porastov, ponechanie stromov na dožitie či ponechávanie hrubého mŕtveho dreva.

Medzi ďalšie podporované opatrenia patrí výchova mladých lesných porastov, premena drevinového zloženia, nahradenie chemickej ochrany a zmena štruktúry porastov v hlucháních lokalitách.

„Prírode blízke obhospodarovanie chránených území sústavy Natura 2000 sa tak vďaka štátnej pomoci stáva atraktívnejším pre vlastníkov či miestnych obhospodarovateľov, podporuje život a prácu na vidieku a zároveň plní funkciu a ciele ochrany prírody a krajiny,“ povedala Kristína Brocková.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Výber NM: Konzervatívny denník urobil interview s transsexuálkou

Michal Lukáč

Blíži sa konferencia o inkluzívnej ekonomike

Veronika Rendeková

Košice opäť ožijú mestským kultúrnym festivalom Košické Hanusove dni (inzercia)

redakcia nm

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies