Stĺpčeky

Boj proti korupcii ako nádej

Praktickú ukážku korupcie som zažil pred pár rokmi. Nevyzerala až tak hrozivo, skôr tak rutinne, všedne. Vybavoval som stavebné povolenie. Stavebný úrad využil každú lehotu až do konca, úradník na mne „skúšal“ jednu alebo dve nezmyselné požiadavky a vyčítal nášmu projektu pár drobných nedostatkov. Priatelia mi pošepkali meno firmy, ktorej projekty prechádzajú príslušným stavebným úradom za pár dní. Rozhodol som sa pokračovať korektne. Trvalo to o pár mesiacov dlhšie a dopracovanie projektu stálo ďalších 1000 Eur. Asi nie som sám, kto má podobnú skúsenosť.

Foto Flickr/ reynermedia

Aj preto som trochu zaskočený. Očakával som, že medzi kresťanmi bude viac rezonovať marcové vzopätie slovenských občanov proti zločinu s tušenou skorumpovanou štáto-mafiou v pozadí. Mnohí kresťania sa zapojili do protestov. Boli tu odvážne slová niektorých cirkevných predstaviteľov. Ale napríklad v istom kruhu kresťanských priateľov, ktorí si e-mailmi preposielajú všeličo zaujímavé, sa nič nedialo. Zo strany viacerých kresťanov sa ozvali rezervované alebo priamo kritické hlasy, že sa na námestiach pretláča protikresťanská agenda a že sa niekto priživuje na vražde dvoch mladých ľudí. Nezískal som pocit, že boj proti korupcii a nespravodlivosti je vecou náš všetkých.

Očakával som, že medzi kresťanmi bude viac rezonovať marcové vzopätie slovenských občanov proti zločinu s tušenou skorumpovanou štáto-mafiou v pozadí.

S korupciou a organizovaným zločinom majú problémy všade, ale vo vyspelých demokraciách sa po odhalení korupcie odstupuje z funkcií. Na rozdiel od korupcie „na hulváta“ u nás. Provokatívna otázka: Je tradičnejšia spoločnosť – napríklad talianska a slovenská – viac uzrozumená s korupciou a mafiou ako iné? To neviem, ale jeden moment azda môže posilňovať podhubie korupcie – túžba po istote a bezpečí. Na Slovensku je táto túžba stále prítomná. Aj po rokoch tu je očakávanie silného vodcu, konšpirácie sú v kurze, je cítiť pocit ohrozenia moderným svetom, sklon zomknúť sa k obrane voči „tým druhým“. Asi sa potrebujeme naučiť lepšie znášať námahu a riziká života vo svete, kde výsledok nie je vopred naplánovaný, dohodnutý, zaručený.

Ale nie je chyba aj v tom, že korupciu riešime iba ako vec individuálnej morálky – dať bonboniéru či nedať? V knihe myšlienok k Roku milosrdenstva 2016 ma zaujali až vášnivo naliehavé slová pápeža Františka: „S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami.“

Tieto slová menia pohľad na korupciu z osobného rozhodovania na pálčivý spoločenský problém, ktorý ubližuje slabším. Osobnými aj profesionálnymi rozhodnutiami prispievame k tomu, že v spoločnosti sa trochu inak naklonia váhy životných šancí medzi mocnými a menej mocnými. Korupcia oslabuje odhodlanie, že má zmysel sa o niečo snažiť. Boj proti korupcii posilňuje nádej a pocit zmysluplnosti ľudského úsilia.

Pre nás menej odvážnych sa mi žiada doplniť, že každý úplatok v niečom demoralizuje spoločnosť, ale vážnosť tohto dopadu nie je rovnaká. Je rozdiel medzi drobnou pozornosťou zdravotnej sestričke a získaním niečoho, na čo nemám nárok alebo čo je vyslovená nespravodlivosť voči iným.

Osobnými aj profesionálnymi rozhodnutiami prispievame k tomu, že v spoločnosti sa trochu inak naklonia váhy životných šancí medzi mocnými a menej mocnými.

Je rozdiel dlhodobo pôsobiť vo firme, ktorej úspech stojí a padá s „ošetrenými“ štátnymi zákazkami a je rozdiel byť zodpovedný za firmu, ktorá použije úplatok na urýchlenie svojej oprávnenej žiadosti, aby sa predišlo stratám a ohrozeniu zamestnanosti ľudí.

Veľkú úctu si zaslúžia tí, ktorí sa rozhodnú podnikať bez úplatkov ako aj tí, ktorí prijmú zodpovednú verejnú funkciu a odolávajú pokušeniu korupcie. Mimoriadnu úctu a aj hmotnú či právnu podporu si zaslúžia tí, ktorí poukážu na korupciu alebo ju čestne vyšetrujú a vedia, že riskujú stratu pokojného a zabezpečeného života.

To všetko je odvážnym prijatím námahy, rizika, kríža. Ako hovorí pápež František: „Na vymazanie korupcie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život.“

Súvisiace články

Abeceda misionára

Peter Fidermak

Venované ekumenizmu

Terézia Lenczová

V jednoduchosti je krása

Marcel Olejár

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies