Stĺpčeky

Najväčším svedectvom je udržať pokoj v rodine

Mama je návrat k tomu najčistejšiemu, čo je prirodzené, je prvým stupienkom k Stvoriteľovi. To vďaka mame sme, žijeme a náš život môže naberať vždy nový smer.
Foto Flickr/ Thomas Barterote

Mamu má každý z nás, lebo nebyť jej, neboli by sme na zemi. Možno ju niektorí nepoznajú, azda niekoho nevychovala, lebo nie každá matka je pri svojom dieťati, no dáva život. Životu povedala áno. A na to sa nezabúda.

Sama som matkou a so svojimi deťmi neraz zažívam situácie, ktoré ma bolia, trápia, ktorým nerozumiem. Deti dorastajú a ja sa učím niekedy len ticho stáť a prizerať sa, inokedy rázne zakročiť. V dnešnom svete, kde sa zahmlieva asi každá pravda a hodnota, to nie je jednoduché. Sama sa niekedy pýtam, ako som dospela k niektorým rozhodnutiam, ako som vedela, ktoré slová zvoliť a kedy naopak urobiť krok späť. A zrazu myslím na Matku…

Deti dorastajú a ja sa učím niekedy len ticho stáť a prizerať sa

Mária, Matka nás všetkých, sa asi nemusela učiť tomuto umeniu byť matkou. Mala to prirodzene v sebe, čo máme nakoniec všetky matky spoločné. No jedna vec je reagovať čisto výchovne, ľudsky a druhá vec je nezaprieť v tom, kto mi je zverený rozmer Božieho dieťaťa. Isteže tu mala Mária obrovskú výhodu. Bola vyvolená, bez dedičného hriechu. No rovnako bola človekom. Trpela, trápila sa, bála o svojho Syna. Mnohému možno nerozumela.

Bola však plná Boha, Slova, ktoré udávalo tón jej krokom, rozhodnutiam, myšlienkam. Ona, prvá kresťanka, laička a matka nám takto otvorila cestu, ktorou možno ísť aj dnes. Cestu viac ako len fyzického materstva.

 Brat z brata si urobil protivníka

Uvedomila som si, že ak mnohí ľudia, ktorí žijú okolo mňa, zabudli na lásku, je to asi daň za nedostatok lásky v rodine. Ak mnohí okolo mňa broja proti vlastným a brat z brata si urobil protivníka, je to asi daň za nezažitý mier v rodine. Pokoj v rodine nie je niečo samozrejmé, stále, čo prichádza medzi jej členov automaticky. Pokoj je vyjadrením Božej prítomnosti, je darom Ducha.

Ak sa máme doma radi a je nám spolu dobre, sme peknou rodinou. Už táto skutočnosť je dnes stále vzácnejšia. Ak sa však milujeme nadprirodzenou láskou, ktorá má kvality Kristovej lásky, je prítomný medzi nami sám Boh. Len takto si môžeme zaslúžiť skutočný pokoj, ktorý je tým najväčším svedectvom pre svet. Neraz nás to však presahuje, sami na to nemáme. A tak sa v mysli vraciame k pozemskej mame i k tej nebeskej. Aj ja vo svojej mame vidím vernú a láskavú stálicu, v Márii „dobrotivú a najmúdrejšiu“ Pannu. Moja mama je obetavá a plná nehy, Mária je „mocná a spravodlivá.“ Dalo by sa písať a písať… Lebo zdroj Života je bezodný.

Nasmerúvam kompas svojej duše na Matku a vráti sa mi pokoj.

Často teda, keď ako mama stojím pred situáciou, ktorá nemá presnú odpoveď, nasmerúvam kompas svojej duše na Matku a vráti sa mi pokoj. Ak deti odmalička prežívajú v rodine skutočný vzťah a dotýkajú sa pokoja, nemusíme sa o ne báť. Samy postupne zisťujú, že pokoj je krehký. Musia si samy urobiť skúsenosť s tým, ako ho budovať. A k tomu patrí aj zranenie. To naše, aj to ich. Len ona, naša Mama, nám môže pomôcť naučiť ich chrániť pokoj. Učí nás počúvať Slovo v nás, a tak vyslovovať tie správne slová. Učí nás dávať i strácať. Učí nás pevne stáť. Ona, „Matka dobrej rady“, „Kráľovná pokoja“ dáva našim rodinám stále novú šancu. Aj dnes…

(citácie v texte porov. Loretánske litánie)

Súvisiace články

Keď sa ozve „ten hlas“

Katarína Jančišinová

Ak by nebolo Fokoláre, neboli by ani Nové horizonty

Peter Kuchár

Pozvanie na ekumenické modlitby

Terézia Lenczová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies