Stĺpčeky

Zachrániť rodinu znamená zachrániť civilizáciu

V predchádzajúcich stĺpčekoch o rodine sme predstavili rodinu ako prameň vzácnych benefitov pre spoločnosť. Rodina predstavuje rezervoár sociálne pozitívnych, prosociálnych ľudí – za predpokladu, že rodiny vytvárajú zrelí a charakterní ľudia. Rodiny tiež ponúkajú solídny základ prosperity spoločnosti. A manželstvo je zároveň šanca na celoživotnú stabilitu bohatých rodinných a medzigeneračných vzťahov. V tomto stĺpčeku sa mi žiada povedať niečo o najvlastnejšej podstate rodiny a o jej pozícii v súčasnej individualistickej kultúre.

Rodina je prostredie, kde sa rodí, formuje a dozrieva človek. Vieme, že rodine je od prírody vlastné byť „sociálnou maternicou” pre ľudské mláďatá. V nej sa spontánne odovzdávajú kultúrne vzorce správania, hodnoty, postoje a ich rebríčky budúcim otcom a matkám rodín, budúcim občanom a občiankam, budúcim manažérom a manažérkam spoločenských a ekonomických procesov. Rodina je miesto, kde sa napĺňa „najlepší záujem dieťaťa”. Tento slogan sa zvykne často používať najmä s cieľom, aby sa plnili ciele Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa článku 5 Dohovoru medzi základné práva dieťaťa patria: identita, právo žiť s rodičmi, právo na prejavenie svojho názoru, na ochranu súkromia, na ochranu pred negatívnymi javmi, právo na zdravotnú starostlivosť, na sociálne zabezpečenie, na (patričnú) životnú úroveň, na vzdelávanie a na výchovu.

Všetci zo skúseností vieme, že takto deklarované práva dieťaťa niekedy interpretujú rôzne spoločenské subjekty v konfrontácii s právami rodičov na výchovu a starostlivosť o deti. Nuž, v našej pluralitnej spoločnosti existujú rôzne názorové a ideologické prúdy. V mene demokracie je povinnosť riešiť tieto bytostne dôležité otázky existencie človeka aj spoločnosti otvoreným dialógom s výmenou fundovaných argumentov. V opačnom prípade vzniká animozita pri obhajobe prirodzeného základu našej existencie. Veď rodina nevzniká z vôle štátu či spoločnosti, ale spontánne z vôle a potreby každého člena spoločnosti, muža a ženy. V opačnom prípade, ak nezvolíme rozumný dialóg a z „politickej korektnosti” zamlčíme vážne demografické, zdravotné, kultúrne a iné výzvy úpadku rodín, volíme si veľkú neznámu v budúcej existencii našej spoločnosti a štátu.

Pozícia rodiny v spoločnosti

Všeobecná deklarácia ľudských práv potvrdila nespochybniteľnú dôležitosť rodiny ako „prirodzenej a základnej jednotky spoločnosti”, ktorá „má nárok na ochranu zo strany spoločnosti a štátu”. Tento nárok, právo rodiny, je vyhlásené na prospech všetkým členom rodiny a ich generačným pozíciám.

Dnes, o 70 rokov neskôr, stabilitu a funkčnosť rodín ohrozuje proklamovanie individuálnych práv a slobôd jednotlivých členov rodiny: sloboda a právo muža nezodpovedať za život a osud dieťaťa, ktoré pomohol splodiť; právo ženy na ukončenie života dieťaťa, keď by jej jeho narodenie veľmi skomplikovalo život; právo a sloboda detí vzdať sa zodpovednosti za život svojich rodičov, ak je možné ich zveriť štátnym či súkromným sociálnym zariadeniam.

Je zrejmé, že tieto tendencie či nároky nie sú na posilu rodiny, skôr oslabujú jej funkčnosť. A pomáhajú vôbec budovať súdržnosť spoločnosti?

Rodina – znamenie, ktorému sa kladie odpor

Vidíme, že súčasná individualisticky zameraná kultúra sa snaží svojimi právami jednotlivca pretromfnúť práva inštitúcie, z ktorej sme sa všetci zrodili. Prosto, rodina sa chápe inak, je inak definovaná! Jedna z takých definícií bola na stretnutí o nových ľudských právach na ministerstve zahraničných vecí v roku 2017 koncipovaná tak široko, že by sa pod ňu dalo zahrnúť aj spoločenstvo školskej triedy. Jeden sociológ sa raz vyjadril: „Rodina bude postupne meniť svoje podoby.“ Povedal to ako diagnózu, bez osobného zápalu a snahy pochopiť, čo sa s tou rodinou vlastne deje.

Dôsledky prijatia nových foriem rodinnej kultúry

V názorovej pluralite našej spoločnosti nechcem pridať ďalší kontroverzne vnímaný názor na rodinu. Skôr ponúknem na jej obhajobu všeobecne vnímateľné dôsledky úpadku rodiny. O ich interpretácii je potrebné viesť dialóg spolu s názormi o nových právach jednotlivca. Tento dialóg má posilniť súčasné rodiny v ich schopnosti plniť svoje prirodzené funkcie a tým dať šancu mužom a ženám na kúsok osobného šťastia, deťom dať pravdivú životnú perspektívu a našej národnej a občianskej spoločnosti dať šancu do budúcnosti. Tu sú spomenuté dôsledky úpadku rodiny:

  • odmietanie sobášov v mene individuálnej slobody
  • posun narodenia detí do neskoršieho veku rodičov v mene rodičovských kariérnych priorít a hmotného zabezpečenia rodiny
  • pokles manželskej a vzrast nemanželskej plodnosti
  • rozpustnosť” rodín v mene „práva na rozvod” a osudy detí z týchto tráum
  • pokles sebareprodukcie spoločnosti a zmeny v štruktúre populácie
  • prílev migrantov na náhradu chýbajúcich vekových skupín populácie
  • demografická zima” v krajinách a na európskom kontinente a jej ekonomické, sociálne, kultúrne a bezpečnostné destabilizujúce efekty

Toto sú reálne fakty a vyžadujú od všetkých občanov a občianok, aby ich múdro a nezaujato reflektovali. Taliansky spisovateľ a vrcholový politik Igino Giordani to v 80. rokoch minulého storočia vyjadril spôsobom vlastným svojej pozícii v spoločnosti: „Zachrániť rodinu znamená zachrániť civilizáciu.”

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Pravda a odvaha

Ignác Brosch

„Ponoriť sa“, aby sme objavili synodalitu

Katarína Jančišinová

„Stratiť“ čas pre dieťa

Katarína Jančišinová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies