Podcasty Spoločnosť

Výber NM: Oponentov nemôžeme zredukovať len na ich „choré, nepravdivé myšlienky“, povedal Martin Luterán

Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

Oponentov nemôžeme zredukovať len na ich „choré, nepravdivé myšlienky“, povedal rektor Kolégia Antona Neuwirtha Martin Luterán

– V školskom prostredí je potrebné dávať pozor na sociálne vzťahy, uviedla prezidentka

– Pápež František varoval pred „ideologickými dezinformáciami“ týkajúcimi sa očkovania

Oponentov nemôžeme zredukovať len na ich „choré, nepravdivé myšlienky“, povedal rektor Kolégia Antona Neuwirtha Martin Luterán

blank
Foto: YouTube Tomáš Letaši

Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha, v rozhovore s Michalom Magušinom z Denníka Postoj rozprával aj o potrebe dialógu, v ktorom by sme podľa neho nemali svojich oponentov zredukovať len na ich „choré, nepravdivé myšlienky“.

Luterán sa v rozhovore ešte venoval samotnému konceptu klasického vzdelávania, teda takému typu vzdelávania, v ktorom študenti prichádzajú do priameho kontaktu s veľkými dielami. „Ak si niekto myslí, že toto je akademická, teoretická aktivita, nie je to pravda. Položiť si základnú otázku, úprimne na ňu hľadať odpoveď pre môj osobný život a byť pritom sprevádzaný niekým, kto prešiel tú cestu predo mnou a jeho myšlienky sú to najlepšie, čo vyprodukovala táto civilizácia, je tá najpraktickejšia vec na svete,“ povedal o klasickom vzdelávaní.

Kolégium, ktoré mladých ľudí k takémuto typu vzdelávania vedie, podľa neho vníma aj zmeny v generačnom vnímaní sveta. „Myslím, že výzvou dnešnej generácie je nájsť spôsob, ako v dnešnom slobodnom svete žiť naozaj slobodne. Mnohé vychodené cestičky dnešnej doby, ktorými sa mladí ľudia vedú, nesmerujú k životu, ktorý sa dá žiť naozaj naplno. Jedna z dominantných charakteristík tejto doby spočíva v tom, že nás ovládajú emócie. Majú privysoké miesto v rebríčku hodnôt,“ vraví Luterán.

Klasické vzdelávanie by sa podľa neho malo stať súčasťou aj škôl a univerzít, ktoré sa primárne nevenujú filozofii alebo humanitným vedám. „Ak chcú potom študenti byť právnikmi, medikmi, IT-čkármi, je to fajn a potrebujeme ich, ale aby sa z nich nestali ,fachidioti‘, ľudia, ktorí vnímajú celú realitu sveta len cez okuliare svojho odboru, potrebujú sa najskôr naučiť myslieť všeobecne, mať filozofické myslenie. (…) A to sa dá získať dialógom s veľkými autormi, kladením základných otázok a hľadaním odpovedí, diskusiami so spolužiakmi,“ vysvetlil rektor s tým, že toto na Slovensku v súčasnosti zatiaľ nie je prítomné.

Množstvo spoločenských nezhôd podľa neho pramení z toho, že ľudia nemajú rovnaký základ svojho vzdelania, čo spôsobuje, že akoby nerozprávajú rovnakým jazykom. „Spor medzi liberálmi a konzervatívcami je podľa mňa sčasti aj dôsledkom vzdelávacieho procesu, v ktorom sme nezískali spoločný jazyk. Neprešli sme spoločnou cestou. Tvárime sa, že sme prešli rovnakými školami, ale na stredných školách sme tie knihy často reálne nečítali, neponárali sa do nich. Naučili sme sa, čo napísal Tolstoj alebo Dostojevskij, ale koľkí z nás ich diela reálne prečítali a diskutovali o nich?“ spýtal sa Luterán.

Magušin potom položil Luteránovi otázku, či by kresťania v súčasnom svete mali o svojom kresťanstve v prvom rade potichu svedčiť svojím životom, alebo či by mali ísť do otvoreného boja. Luterán odpovedal, že existuje ešte viacero ďalších možností a na otázku zrejme neexistuje správna odpoveď. Podstatné však podľa neho je, aby sme človeka na druhej strane diskusie nezredukovali na jeho „choré, nepravdivé myšlienky“.

„Ľahko sa dá prikloniť k extrémom. Či už k tomu, že rezignujem na verejný priestor, nikdy sa neozvem a budem sa tváriť, že sa ma to netýka. Alebo zas k extrému, v ktorom sa rozhodnem bojovať, budem mučeníkom a je mi jedno, čo si všetci ostatní myslia – bez lásky k blížnemu. Mali by sme sa vyhnúť extrémom a držať sa v strede. To je to najťažšie,“ zakončil Luterán.

V školskom prostredí je potrebné dávať pozor na sociálne vzťahy, uviedla prezidentka

blank
Foto: Pexels

Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová na sociálnej sieti uviedla, že opätovný návrat detí do škôl nie je dobrý len kvôli ich akademickému napredovaniu, ale aj kvôli tomu, že izolácia zanecháva stopy na ich duševnom zdraví. Vyjadrila sa tak v deň, keď sa na prezenčné vyučovanie vrátilo množstvo detí do materských, základných aj stredných škôl po celom Slovensku.

Prezidentka Čaputová zároveň vyzvala pedagogických zamestnancov škôl, aby sa v školskom prostredí zamerali na sociálne vzťahy. „Aby si všímali prejavy šikany či nenávisti, pred ktorými si nikdy nemôžeme zakrývať oči a ktorým je potrebné venovať náležitú systematickú a najmä preventívnu pozornosť,“ napísala.

Školy podľa nej musia ostať bezpečným miestom, ktoré žiakom pomôže zvládnuť neistotu, stres, agresivitu, či pomôže zabrániť prípadnému výskytu násilia či týrania. Prezidentka tým odkazovala na aktuálne silno medializovaný prípad šikany 11-ročného dievčaťa v Miloslavove.

„Pred pár dňami nami otriasli obrázky násilia mladých ľudí v Miloslavove. Prípad rieši polícia a všetci budeme pozorne sledovať ďalší vývoj. Aj tento prípad nám však pripomína, že naša spoločnosť sa nachádza v mimoriadne náročnej situácii, keď badať nárast agresivity a napätia. Musíme ju spoločne prekonať a okrem iného stavať na dobrých medziľudských vzťahoch a vzájomnom rešpekte v rodinách, komunitách, školách, na pracoviskách, v celej našej spoločnosti.“ uviedla hlava štátu.

Prezidentka Zuzana Čaputová na konci všetkým popriala príjemný návrat do škôl a vyslovila svoje želanie, aby „radosť z medziľudského kontaktu“ prevažovala nad „stresom z ukončenia prvého polroka“.

Pápež František varoval pred „ideologickými dezinformáciami“ týkajúcimi sa očkovania

blank
Foto: Pixabay

Ako informovala agentúra Reuters, pápež František znovu podporil očkovanie proti ochoreniu COVID-19 a pred diplomatmi z vyše 200 krajín sa venoval aj téme dezinformácií. Ich šírenie dôrazne odsúdil.

„Uvedomili sme si, že na tých miestach, kde prebiehala účinná očkovacia kampaň, sa znížilo riziko vážnych následkov tejto choroby,“ povedal najvyšší predstaviteľ Katolíckej cirkvi. Preto je podľa Františka potrebné, aby sa krajiny aj naďalej usilovali o dosiahnutie čo najvyššej miery zaočkovanosti obyvateľstva.

Pápež sa venoval aj téme nepodložených informácií, ktoré často ľudí dovedú k tomu, že vakcínu odmietajú. „Žiaľ, stále viac zisťujeme, že žijeme vo svete silných ideologických rozdielov. Ľudia sa často dajú ovplyvniť ideológiou súčasnosti, nezriedka podporovanou nepodloženými informáciami alebo nedostatočne zdokumentovanými faktami,“ konštatoval.

Vakcíny pápež nepovažuje za „magický liečivý prostriedok“, ale podľa neho ide v súčasnosti o „najrozumnejší spôsob“, ako bojovať proti ochoreniu COVID-19.

Podľa agentúry Reuters sa Svätý Otec vo svojom príhovore nepriamo vyjadril aj o postoji katolíkov a iných kresťanov, ktorí svoj odpor proti očkovaniu vysvetľujú svojím náboženským vyznaním alebo výhradou vo svedomí. Pápež zopakoval, že očkovanie je „morálna povinnosť“.

Pápež František takisto znovu vyzval lídrov krajín, aby sa k vakcínam mohli dostať všetci obyvatelia planéty.

Tieto vyjadrenia padli počas každoročného pápežovho príhovoru k diplomatom, ktorý médiá zvyčajne označujú za prejav „o stave sveta“. Pápež počas neho okrem vakcín spomenul napríklad aj to, že je dôležité, aby sa krízy na Ukrajine, v Libanone alebo v Mjanmarsku vyriešili dialógom.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Klimatická kríza je krízou práv dieťaťa. Klimatické zmeny ohrozujú jednu miliardu detí

Martina Baumann

Šikana je choroba kolektívu. Ako ju rozpoznať, riešiť a liečiť jej následky?

Veronika Rendeková

Je čas prekonať epochu studenej vojny

Cyril Dunaj

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies