Stĺpčeky

Etické otázky tnú do živého

Etické otázky tnú do živého. Presviedčam sa o tom denne. Neprejde deň, aby v médiách nezaznela a nebola reflektovaná téma, ktorá sa bezprostredne dotýka etických problémov a etických dilem sveta medicíny.

Foto Flickr/ iKobe!

Začiatkom júna 2018 informovali médiá napríklad o tom, že v Spojených štátoch amerických vedci spojili ľudské embryo s kuracím, údajne s cieľom preštudovať a pochopiť prvú etapu vývinu ľudského embrya. Smie človek skutočne robiť všetko, čo mu súčasné technické možnosti umožňujú? A ako je to na Slovensku, môžu vedci vykonávať podobný výskum u nás?

Kde sú etické hranice?

Našťastie, v Slovenskej republike legislatíva neumožňuje vykonávať biomedicínsky výskum bez zdravotnej indikácie na ľudských embryách. Vyplýva to z ustanovenia § 26 ods. 10 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Zničenie ľudského embrya (ľudskej bytosti, teda človeka) v ranom vývojovom štádiu by bolo v rozpore s právom na život v zmysle článku 15 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“

Problematika nakladania a manipulácie s ľudskými embryonálnymi kmeňovými bunkami sa zásadne líši od problematiky nakladania s ostatnými typmi buniek, vrátane tzv. dospelých kmeňových buniek, pretože získavanie embryonálnych kmeňových buniek je spojené so zničením živých ľudských bytostí v ich embryonálnom vývojovom štádiu. Predstavuje to zásadný zásah do ich práva na život. Aj z toho dôvodu majú mnohé štáty špecifické pravidlá pre výskum na ľudských embryách, vrátane získavania a zaobchádzania s embryonálnymi kmeňovými bunkami. To, čo je v niektorom štáte dovolené, v inom môže byť zakázané, ba až trestné.

Ďalšia správa z posledných týždňov informuje, že Singapur by sa čoskoro mohol stať po Spojenom kráľovstve druhou krajinou, ktorá zvažuje legalizáciu praktík umožňujúcich narodenie dieťaťa s DNA troch rodičov. A nie je žiadne sci-fi, ale fakt, že takéto dieťa sa na Ukrajine už narodilo.

Súčasnú dobu charakterizuje relativizmus, subjektivizmus svedomia a ochabnutie etickej jasnosti.

Určite neunikol pozornosti mnohých príbeh Charlie Garda a Alfie Evansa, dvoch smrteľne chorých chlapcov zo Spojenáho kráľovstva. Ich rodičia sa sporili s lekármi, respektíve nemocnicou, v ktorej boli hospitalizovaní, o ďalšom postupe zdravotnej starostlivosti, alebo o ukončení liečby týchto detí.

Išlo o eutanáziu alebo o odstúpenie od liečby, ktorá bola neprimerná, pretože neprinášala už žiaden prospech, naopak, bola záťažou a predlžovala proces ich zomierania? Aké sú etické hranice zdravotnej starostlivosti v útlom veku u nevyliečiteľne chorých detí? Aká je cesta k etickému konaniu lekárov a čo im na tejto ceste môže pomôcť ako vodítko a na orientáciu pre konanie, ktoré je v súlade s katolíckou morálkou?

Existuje nástroj, ktorý by kresťanom pracujúcim v zdravotníctve uľahčil ich prácu v službe chorým, ponúkol odpoveď na ich otázky, umožnil zorientovať sa, reagoval pri tom na aktuálne výzvy prichádzajúce zo sveta zdravotníctva a zároveň ich aj formoval?

Aká je cesta k etickému konaniu lekárov a čo im na tejto ceste môže pomôcť ako vodítko a na orientáciu pre konanie, ktoré je v súlade s katolíckou morálkou?

Počas štúdia na lekárskej fakulte na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov som s veľkými očakávaniami hľadela na mojich pedagógov, kedy príde čas na zodpovedanie etických otázok. Prešla som mnohými teoretickými i klinickými pracoviskami, absolvovala veľa odborných rozpráv, ale obsahovo ani jedna vtedy neriešila otázky súvisiace s lekárskou etikou.

Lekárov mojej generácie mala za úlohu na výkon profesie formovať marxistická filozofia, politická ekonómia a poznatky z dejín medzinárodného robotníckeho hnutia. A v kontexte príslušnej doby úroveň vedomostí z tejto oblasti pri štátnej záverečnej skúške z tzv. „marxizmu“ preverovala na to určená komisia, keď sme boli v šiestom ročníku štúdia.

Svet v dilemách

Dnes sa nad týmito spomienkami moji študenti iba neveriacky usmievajú, keďže pregraduálne vzdelávanie budúcich lekárov sa po nežnej revolúcii v tomto smere zásadne zmenilo. Do jeho kurikula pribudli iné predmety, medzi nimi i medicínska etika a bioetika. Práve tu dostávajú poslucháči priestor uvažovať o mnohých citlivých témach, rozvíjať kritické myslenie, spoznávať rôzne modely etického uvažovania, rozpoznávať etické problémy a dilemy a pokúsiť sa ich po prvý raz riešiť.

Súčasnú dobu charakterizuje relativizmus, subjektivizmus svedomia a ochabnutie etickej jasnosti. Rozvoj vedy, výskumu, rýchle šírenie poznatkov, implementovanie nových technológií v oblasti zdravotníctva vyvoláva medzi lekármi, zdravotníkmi, pacientmi i v širších kruhoch verejnej mienky mnohé očakávania, ale zároveň i rozpaky.

Súčasnú dobu charakterizuje relativizmus, subjektivizmus svedomia a ochabnutie etickej jasnosti.

Tie spočívajú predovšetkým v čoraz väčšom spochybňovaní ľudskej dôstojnosti ako aj samotného ľudského života. Svet vníma ľudskú bytosť stále viac výhradne cez prizmu jej prínosu a prospechu pre spoločnosť. Aj to je dôvod, prečo sa štúdiu etických otázok v medicíne venuje čoraz viac pozornosti.

Etika je úvahou a rozpravou o tom, čo je a čo nie je dobré, pri čom motívom úvahy a rozpravy je starosť. Tam, kde takáto starosť absentuje, prichádza etika skrátka. Keďže katolícka cirkev vždy vnímala službu chorým ako podstatnú časť svojho poslania, aj v tejto situácii ponúka pre svete zdravotníctva určitú orientačnú líniu. A o tom bude reč nabudúce.

Súvisiace články

Keď sa ozve „ten hlas“

Katarína Jančišinová

Ak by nebolo Fokoláre, neboli by ani Nové horizonty

Peter Kuchár

Pozvanie na ekumenické modlitby

Terézia Lenczová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies