Ako hovoriť s deťmi o vojne?

Ako máme to, čo sa deje, vysvetliť deťom? Môžeme začať svoje rozprávanie slovom vojna? A čo robiť, ak v dieťati zostane pocit úzkosti alebo smútku? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá psychológ Ezio Aceti.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Ako máme to, čo sa deje, vysvetliť deťom? Môžeme začať svoje rozprávanie slovom vojna? A čo robiť, ak v dieťati zostane pocit úzkosti alebo smútku? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá psychológ Ezio Aceti.

Začnime slovom vojna. Je vhodné toto slovo použiť? Ako ho treba vysvetliť deťom? Stačí, ak povieme, že je to opak mieru alebo treba dodať ešte niečo?

Slovo vojna vzbudzuje dve emócie, ktorým ľudia rozumejú: strach a smútok, ktorý môže prerásť až do úzkosti. Keď používame slovo vojna, musíme ho vždy spájať s týmito emóciami, ktorým deti rozumejú, pretože ich zažili. Slovu vojna sa preto nemusíme vyhnúť, pokiaľ ho prepojíme s týmito emóciami.

Čo má byť v takomto prípade cieľom nášho rozprávania? Je potrebné sa na takýto rozhovor s deťmi dôkladne pripraviť?

Určite áno. My ľudia na rozdiel od zvierat používame slovo. Takže slovo je nástroj, ktorý máme, aby sme dávali životu zmysel. Aj v Jánovom evanjeliu je napísané, že Ježiš je Slovo. Slovo môže robiť dobro, ale môže vyvolať aj vojny. Cieľom rozhovoru s deťmi je pomôcť im, aby si dokázali lepšie uvedomiť, čo sa deje, naučiť sa niesť spoločne toto utrpenie, prípadne organizovať akcie, ktoré by na zlo odpovedali dobrom. Je dôležité, aby sa ľudia stretávali a spoločne sa modlili. Slovo môže byť nahovorené, napísané, môžem s ním pracovať rôznym spôsobom.

Aký však má byť jeho obsah? Vždy musím rešpektovať svojho partnera v dialógu, podstatné však je, aby slovo obsahovalo tri koncepty. Keby sme sa ich naučili používať, verte mi, mohli by sme zachrániť svet. Sú to slová, ktoré Boh používa vo vzťahu k nám. Prvým je empatia, ktorú má voči nám Otec. On vždy s nami súcití. Druhým je pravda, ktorá prislúcha Synovi. Tretím pojmom je podpora, ktorou je Duch Svätý. On nám pomáha premieňať zlo na dobro. Najlepšou ochranou je pomôcť im chrániť sa.

Čo má robiť rodič, ak si po rozhovore o vojne všimne, že sa správanie dieťaťa zmenilo alebo má prejavy úzkosti?

Nemôžeme si myslieť, že deti treba uchrániť pred všetkým. Najlepšou ochranou je pomôcť im chrániť sa. Veľký jezuita Michel de Certau v minulom storočí povedal, že v každej ľudskej bytosti je tretie ucho. Vnútorné ucho, ktoré nám hovorí o láske, o nadprirodzene, ktorá nám dáva aj silu zvládať emócie. Môže sa stať, že dieťa bude plakať, ale plač patrí k človeku. Možno pocíti smútok, ale aj to je ľudské. Otec s mamou ho prirodzene objímu a hneď nato sa s ním začnú hrať. Dieťa si pomyslí, že rodičia pred ním nezatajili skutočné veci a že aj utrpenie sa dá zvládnuť. Milovať dieťa znamená pomôcť mu zažiť skutočné veci, zvládnuť ich. Samozrejme, treba pritom použiť jednoduchý jazyk.

Najlepšou ochranou je pomôcť našim deťom zvládať frustrácie, dávať im zmysel, pretože sú schopné to urobiť. Táto schopnosť je v každom z nich. Dávať dôstojnosť našim najmenším znamená pomôcť im vstúpiť do seba, aby zo seba dostali to najlepšie. Prehnane ich chrániť je nesprávne, rovnako ako ich nechať napospas sebe samým. Vhodným spôsobom sa s nimi rozprávať o bolesti, pomôcť im ju vyjadriť, objať ich a dať utrpeniu zmysel je to najmúdrejšie, čo môžeme urobiť.

Prichádzame k rôznym vekovým skupinám, počnúc deťmi staršieho školského veku, ktoré navštevujú druhý stupeň základnej školy. Tieto deti nielen vidia správy, ale mnohé už majú svoj prvý smartfón. Ako im vysvetliť vojnu?

To, čo komunikujeme, musí byť pravdivé, jasné a jednoducho podané. Chlapci a dievčatá v tomto veku už majú rozvinuté abstraktné myslenie, sú veľmi citliví na pudy, emócie a radi si veci idealizujú. Môžeme im povedať, že vojna prináša veľa smútku a utrpenia. Aj keď nevieme vysvetliť všetky dôvody, treba povedať, že je tu niekto, kto útočí na druhého. Kým pred pár dňami bomby na budovy nepadali, dnes áno.

Dávať dôstojnosť našim najmenším znamená pomôcť im vstúpiť do seba, aby zo seba dostali to najlepšie. Vo vojne zomierajú ľudia, všetkým sa mení život. Po vysvetlení je dôležité skončiť s tým, že deťom ponúkneme návrhy, ktoré dávajú zmysel. Je potrebné zasievať pokoj, učiť ich, ako sa správať k iným tak, aby vytvárali vzťahy naplnené pokojom. Môžeme usporiadať stretnutia, na ktorých by sme hovorili o mieri, medziľudských vzťahoch s cieľom vyjadriť blízkosť ich rovesníkom postihnutých vojnou, organizujme zbierky šatstva, potravín a tak ďalej. Rozbehnime sociálne projekty.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo Greta vzbudzuje reakcie chlapcov a dievčat po celom svete? Pretože dnešní mladí ľudia sú iní ako predchádzajúca generácia, sú „deťmi pre svet“ a my dospelí v nich musíme vedieť vzbudiť tie najkrajšie idey, ale aj veľkú účasť na utrpení. Musíme sa však vedieť do nich vcítiť.

Zdroj: Pexels

Ako by sme sa mali správať k deťom mladšieho školského veku, ktoré navštevujú prvý stupeň základnej školy?

Dievčatá a chlapci od 6 do 10 rokov sú schopné pochopiť, čo sa deje okolo nich, no sú len na začiatku tejto cesty. V prvom rade im treba vysvetliť, že je vojna, že jedna krajina napadla druhú, čo prináša utrpenie aj deťom, ktoré sa už nemôžu spolu hrať. Ľudia už nemôžu robiť to, čo predtým. Jednoduchý, krátky, ale účinný popis situácie.

Potom im však musíme veľmi jednoduchým spôsobom povedať, že môžu pomôcť pri budovaní mieru. Treba ich viesť k priateľstvu, čo znamená vychovávať k mieru. Je dôležité, aby sa vedeli ospravedlniť, učili sa chápať dôvody druhého. Takto sa stanú strojcami mieru. Potom môžete siahnuť aj po modlitbe a prosiť Boha, aby zasiahol srdcia tých, čo spravujú krajiny, aby hľadeli na dobro všetkých. So svojimi deťmi sa môžete modliť aj za všetky deti, osobitne tie, čo trpia vo vojne. Ak je to možné, zorganizujte malú zbierku pre ich rovesníkov v ťažkostiach. Jedným slovom, vzbuďme v nich altruizmus – už neprevláda moje ja, ale ten druhý, kto trpí. Vďaka tomu môžeme zažiť skúsenosť, ktorá nás privádza k pokoju.

Na záver si povedzme niečo o tých najmenších. Aj oni občas niečo zachytia z televízie alebo počujú rozprávať sa svojich rodičov. Ako pristupovať k deťom, ktoré majú tri, štyri alebo päť rokov?

Práve im sme s kolegyňou Stefaniou Caglianiovou napísali list. Deťom do šiestich rokov. Rodičia ho nemusia svojim deťom prečítať celý, no každé slovo sme adresovali tým najmenším. Skôr ako si ho prečítate, dovoľte mi pripomenúť šesť primárnych emócií, teda tie, ktoré cítia všetky deti bez rozdielu. Sú nimi radosť a smútok, hnev a strach, prekvapenie a znechutenie. V tomto prípade sa dotýkame osobitne smútku a strachu.

Modlime sa s nimi a vzbuďme v nich altruizmus – už neprevláda moje ja, ale ten druhý, kto trpí.

List deťom

Milé deti,
dnes sa s vami musím porozprávať o veľmi dôležitej veci, ktorá sa deje v jednej krajine. Hovorí sa tomu vojna. Keď ľudia idú do vojny, používajú zbrane, aby si ublížili a niekedy aj niekoho zabili. Niektorí ľudia sú zranení a musia ísť do nemocnice. Kvôli vojne mnohí plačú. Ľudia trpia, domy sú zničené, rovnako aj školy a ihriská. Keď je vojna, nedá sa hrať na ulici s kamarátmi, ani robiť oslavy. Vojna je strašidelná. Keď sa bojíš, nevieš byť šťastný, hrať sa a mať veľa priateľov.

My žijeme v mieri, takže môžete chodiť do školy, hrať sa a stretávať so starými rodičmi. Vy deti viete, že plač a strach sú veci, ktoré nemáte radi. Žiaľ, veľa detí, ktoré žijú na miestach, kde je vojna, sa bojí a plače. Čo teda môžeme spoločne urobiť, aby sa vojna skončila? Nikto na svete, ani dnes, ani nikdy, by nemal zažívať vojnu. Zdá sa ti, že nemôžeš nič robiť, lebo si príliš malý? Nie je to tak!

Drahé dieťa, môžeš urobiť veľa pre to, aby sa vojna skončila a aby sa vrátil mier. Deti môžu ukázať svetu, že aj napriek rozdielnosti sa dá byť priateľmi. Ktovie, možno máš v triede chlapčeka inej farby pleti, a je tvoj kamarát. Alebo poznáš dievčatko, ktoré hovorí iným jazykom, a hoci jej rozumieš len málo, je tvojou priateľkou. Vy deti môžete ukázať svetu, že vychádzať spolu neznamená mať rovnaké nápady. Môže sa stať, že niektorý z tvojich kamarátov má inú predstavu ako ty, a tak sa pohádate. Rýchlo sa však uzmierte. Povedz napríklad svojmu kamarátovi, aby sa už nehneval, pretože inak budete smutní. Udobriť sa treba hneď, iba tak budeme šťastní! Ak sa tvoji kamaráti hádajú, môžeš zasiahnuť. Vystrúhaj nejakú grimasu alebo ich rozosmej nejakým vtipom.

Veľmi pomáha modlitba k Ježišovi. Môžeš sa modliť takto: „Drahý Ježišu, svet ťa tak veľmi potrebuje. Ty môžeš zmeniť tvrdé srdcia tých, čo vedú vojnu, na dobré. Lebo len dobré srdce prináša mier. Pomôž mi byť dieťaťom, ktoré rozdáva pokoj. Ježišu, buď mne i všetkým ľuďom na pomoci. Mám ťa veľmi, veľmi rád.“

Zdroj: Vatican News

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Články autora:

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články