Stĺpčeky

Ako ďalej, rozdelení kresťania, v treťom tisícročí?

Na Deň reformácie 31. októbra 2017 sa dovŕšilo 500 rokov od symbolického kroku Martina Luthera: zverejnil svojich 95 téz proti niektorým veľmi nesprávnym praktikám v oblasti odpustkovej praxe v Cirkvi. Tento krok Martina Luthera sa považuje za udalosť, ktorá spustila ďalekosiahly proces reformácie, ktorá nakoniec viedla k rozdeleniu západného kresťanstva.

Spomienky na túto, v dôsledkoch tak bolestnú udalosť, najmä pri významných výročiach, sa radikálne líšili na evanjelickej a katolíckej strane. Na katolíckej strane trauma, odmietanie, až hnev. Na evanjelickej strane vďačnosť za obrodu Cirkvi evanjeliom podľa predstáv reformátora Martina Luthera, za vznik evanjelickej cirkvi A.V. a za dary, ktoré si na nej evanjelici vážia.

Počnúc jeseňou 2016 sa začalo s prípravou radikálne iného modelu spomienky na reformáciu. Podstata pripomienky 500. výročia spočívala v syntéze: katolíci uznávajú dobrú vôľu Martina Luthera a protestanti si uvedomujú tragiku rozdelenia, ktoré nastalo a ktoré treba prekonávať. Bude to spoločná ekumenická spomienka protestantov a katolíkov, ktorá pripomenie aj príčiny, aj omyly a chyby, ale najmä bude výzvou k spoločnému pohľadu na Krista a Jeho plán spásy ľudstva – bude to Christusfest.

Takto koncipovaná spomienka bola prijatá na obidvoch stranách ako Boží dar pre katolícko-evanjelickú ekumenu. Po otvorení jubilea 31. októbra 2016 bola spoločná ekumenická bohoslužba pokánia a zmierenia v chráme sv. Michala v Hildesheime 11. marca 2017.

Rozhodujúcim impulzom pre celý komplex ekumenických aktivít, ktoré potom nasledovali, bol dokument Od konfliktu k spoločenstvu, ktorý vznikol vďaka ekumenickej práci Luteránsko-rímsko-katolíckej komisie pre jednotu, najmä v podobe dvojstranných teologických dialógov v čase po II. Vatikánskom koncile. Vznikol v roku 2013 a bol vydaný v Evanjelickom vydavateľstve Bonifacius v Lipsku v roku 2013.

V jeho úvode sa hovorí: “Pripomienky dvoch predchádzajúcich výročí (1980 – 450. výročie Augsburgského vierovyznania; 1983 – 500. výročie narodenia Martina Luthera) viedli ku dvom dôležitým konštatovaniam zo strany Luteránsko-rímsko-katolíckej komisie pre jednotu: Martin Luther je “svedok Ježiša Krista”. “Kresťania, či protestanti, či katolíci, nemôžu prehliadať osobu a posolstvo tohto muža”.

Rok 2017 je výzvou a pozvaním pre katolíkov a evanjelikov a.v. k diskusii a dialógu o otázkach a dôsledkoch Wittenbergskej reformácie, ktorá zamerala pozornosť na osobu a myšlienky Martina Luthera, s cieľom rozpracovať perspektívy pre pripomenutie a osvojenie si výziev reformácie pre dnešnú dobu. Lutherova reformná agenda predstavuje duchovnú a teologickú výzvu aj pre súčasných katolíkov a evanjelikov a.v. ”

Autori dokumentu v 6 kapitolách a 218 článkoch naznačili to nové a do budúcnosti nosné poznanie o období reformácie a o osobnosti Martina Luthera z evanjelických a katolíckych teologických a historických štúdií. A nový pohľad na nosné témy teologického myslenia Martina Luthera, ako ho prehĺbil katolícko-evanjelický teologický dialóg.

Prvá kapitola zdôvodňuje nový charakter spomienky na reformáciu v kontexte ekumenického a globálneho veku, ktorý prináša tri výzvy, ktoré predstavujú aj príležitosť, aj záväzok:

– Je to prvá spomienka v dobe ekumenizmu, je to spoločná spomienka, ktorá ponúka možnosť prehĺbiť vzájomné vzťahy a spoločenstvo medzi protestantmi a katolíkmi.

– Je to prvá spomienka v čase globalizácie. Musí teda zahŕňať skúsenosti a perspektívy kresťanov z Juhu, Severu, Východu i Západu.

– Je to prvá spomienka, ktorá nemôže nevnímať potrebu novej evanjelizácie, a to v čase poznamenanom na jednej strane rastom prejavov sekularizácie, na druhej strane prudkým nárastom nových náboženských hnutí. Je tu teda príležitosť a povinnosť spoločného svedectva o viere.

Druhá a tretia kapitola zhŕňajú bohaté výsledky historických a teologických štúdií na katolíckej a evanjelickej strane o období reformácie.

Štvrtá kapitola dokumentu venuje pozornosť základným témam teológie Martina Luthera vo svetle evanjelicko-katolíckeho dialógu, ktoré zhŕňa do článkov 91-218.

Sú to témy:

ospravedlnenie z viery, eucharistia, služba/úrad v Cirkvi, Písmo a Tradícia. Pre svoju dôležitosť v živote Cirkvi a pre hĺbku rozporov, ktoré tieto témy po stáročia vyvolávali, sa stali súčasťou katolícko-evanjelických dialógov od čias druhého Vatikánskeho koncilu.

Diskusia o každej téme je zobrazená v troch krokoch:

– Lutherov pohľad na každú zo 4 teologických tém,

– krátky popis katolíckeho videnia každej z príslušných tém,

– súhrn, ktorý ukazuje, ako Lutherova teológia vstúpila do rozhovoru s katolíckou doktrínou v ekumenickom dialógu. Táto časť osvetľuje, čo bolo spoločne potvrdené a aké diferencie boli identifikované. Dôležitou témou pre ďalšiu diskusiu je, ako môžeme dosiahnuť hlbšiu konvergenciu v tých témach, kde ešte máme rozdielne chápanie, osobitne s ohľadom na učenie o Cirkvi.

Viac ako štyridsať rokov pokračujúci evanjelicko-katolícky teologický dialóg potvrdzuje tú radostnú pravdu, vyjadrenú pápežom Jánom XXIII.:”Je viacej toho, čo nás spája, ako toho, čo nás rozdeľuje.”

Zostávajúce diferencie však nemožno zamlčovať. S vďačnosťou prijímať dosiahnuté mnohé konvergencie v rozdielne chápaných otázkach a na modlitbách niesť ešte stále otvorené otázky, ktoré budú predmetom pokračujúcich dialógov. Veríme v moc Svätého Ducha, on nás naučí a pripomenie nám celé posolstvo Pána Ježiša.

Záver dokumentu tvoria piata a šiesta kapitola. Piata vyjadruje pozvanie k spoločnej spomienke. Jej základom je krst ako základ pre jednotu. Obsahom šiestej kapitoly je “Pätoro ekumenických imperatívov”:

Prvý imperatív: Napriek tomu, že rozdiely sú ľahšie vnímateľné a skúsenostne prežívané, katolíci a evanjelici a.v. by mali stále začínať od perspektívy jednoty a nie z pohľadu rozdelenia, aby posilnili to, čo sa považuje za spoločné.

Druhý imperatív: Evanjelici a.v. a katolíci sa musia nechať postupne premieňať pri vzájomnom stretávaní sa a vo vzájomnom svedectve viery.

Tretí imperatív: Katolíci a evanjelici a.v. by sa mali angažovať v hľadaní viditeľnej jednoty, spoločne rozpracovať, čo to znamená v konkrétnych krokoch a naliehavo usilovať o dosiahnutie tohto cieľa.

Štvrtý imperatív: Evanjelici a.v. a katolíci by mali spoločne objavovať silu posolstva Ježišovho evanjelia pre naše časy.

Piaty imperatív: Katolíci a evanjelici a.v. by mali spoločne svedčiť o Božej milosti ohlasovaním slova a službou svetu.

Sú to témy na spytovanie svedomia nielen pre zodpovedných za obidve strany ekumenického dialógu, katolícku aj evanjelicku, ale pre každého a každú z nás.

A nakoniec máme dobrú správu!

Preklad textu dokumentu Od konfliktu ku spoločenstvu do slovenčiny vznikol v ekumenickej spolupráci a bude čoskoro k dispozícii.

Súvisiace články

Keď sa ozve „ten hlas“

Katarína Jančišinová

Ak by nebolo Fokoláre, neboli by ani Nové horizonty

Peter Kuchár

Pozvanie na ekumenické modlitby

Terézia Lenczová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies