Stĺpčeky

Ako ďalej, rozdelení kresťania, v treťom tisícročí?

Na Deň reformácie 31. októbra 2017 sa dovŕšilo 500 rokov od symbolického kroku Martina Luthera: zverejnil svojich 95 téz proti niektorým veľmi nesprávnym praktikám v oblasti odpustkovej praxe v Cirkvi. Tento krok Martina Luthera sa považuje za udalosť, ktorá spustila ďalekosiahly proces reformácie, ktorá nakoniec viedla k rozdeleniu západného kresťanstva.

Spomienky na túto, v dôsledkoch tak bolestnú udalosť, najmä pri významných výročiach, sa radikálne líšili na evanjelickej a katolíckej strane. Na katolíckej strane trauma, odmietanie, až hnev. Na evanjelickej strane vďačnosť za obrodu Cirkvi evanjeliom podľa predstáv reformátora Martina Luthera, za vznik evanjelickej cirkvi A.V. a za dary, ktoré si na nej evanjelici vážia.

Počnúc jeseňou 2016 sa začalo s prípravou radikálne iného modelu spomienky na reformáciu. Podstata pripomienky 500. výročia spočívala v syntéze: katolíci uznávajú dobrú vôľu Martina Luthera a protestanti si uvedomujú tragiku rozdelenia, ktoré nastalo a ktoré treba prekonávať. Bude to spoločná ekumenická spomienka protestantov a katolíkov, ktorá pripomenie aj príčiny, aj omyly a chyby, ale najmä bude výzvou k spoločnému pohľadu na Krista a Jeho plán spásy ľudstva – bude to Christusfest.

Takto koncipovaná spomienka bola prijatá na obidvoch stranách ako Boží dar pre katolícko-evanjelickú ekumenu. Po otvorení jubilea 31. októbra 2016 bola spoločná ekumenická bohoslužba pokánia a zmierenia v chráme sv. Michala v Hildesheime 11. marca 2017.

Rozhodujúcim impulzom pre celý komplex ekumenických aktivít, ktoré potom nasledovali, bol dokument Od konfliktu k spoločenstvu, ktorý vznikol vďaka ekumenickej práci Luteránsko-rímsko-katolíckej komisie pre jednotu, najmä v podobe dvojstranných teologických dialógov v čase po II. Vatikánskom koncile. Vznikol v roku 2013 a bol vydaný v Evanjelickom vydavateľstve Bonifacius v Lipsku v roku 2013.

V jeho úvode sa hovorí: “Pripomienky dvoch predchádzajúcich výročí (1980 – 450. výročie Augsburgského vierovyznania; 1983 – 500. výročie narodenia Martina Luthera) viedli ku dvom dôležitým konštatovaniam zo strany Luteránsko-rímsko-katolíckej komisie pre jednotu: Martin Luther je “svedok Ježiša Krista”. “Kresťania, či protestanti, či katolíci, nemôžu prehliadať osobu a posolstvo tohto muža”.

Rok 2017 je výzvou a pozvaním pre katolíkov a evanjelikov a.v. k diskusii a dialógu o otázkach a dôsledkoch Wittenbergskej reformácie, ktorá zamerala pozornosť na osobu a myšlienky Martina Luthera, s cieľom rozpracovať perspektívy pre pripomenutie a osvojenie si výziev reformácie pre dnešnú dobu. Lutherova reformná agenda predstavuje duchovnú a teologickú výzvu aj pre súčasných katolíkov a evanjelikov a.v. ”

Autori dokumentu v 6 kapitolách a 218 článkoch naznačili to nové a do budúcnosti nosné poznanie o období reformácie a o osobnosti Martina Luthera z evanjelických a katolíckych teologických a historických štúdií. A nový pohľad na nosné témy teologického myslenia Martina Luthera, ako ho prehĺbil katolícko-evanjelický teologický dialóg.

Prvá kapitola zdôvodňuje nový charakter spomienky na reformáciu v kontexte ekumenického a globálneho veku, ktorý prináša tri výzvy, ktoré predstavujú aj príležitosť, aj záväzok:

– Je to prvá spomienka v dobe ekumenizmu, je to spoločná spomienka, ktorá ponúka možnosť prehĺbiť vzájomné vzťahy a spoločenstvo medzi protestantmi a katolíkmi.

– Je to prvá spomienka v čase globalizácie. Musí teda zahŕňať skúsenosti a perspektívy kresťanov z Juhu, Severu, Východu i Západu.

– Je to prvá spomienka, ktorá nemôže nevnímať potrebu novej evanjelizácie, a to v čase poznamenanom na jednej strane rastom prejavov sekularizácie, na druhej strane prudkým nárastom nových náboženských hnutí. Je tu teda príležitosť a povinnosť spoločného svedectva o viere.

Druhá a tretia kapitola zhŕňajú bohaté výsledky historických a teologických štúdií na katolíckej a evanjelickej strane o období reformácie.

Štvrtá kapitola dokumentu venuje pozornosť základným témam teológie Martina Luthera vo svetle evanjelicko-katolíckeho dialógu, ktoré zhŕňa do článkov 91-218.

Sú to témy:

ospravedlnenie z viery, eucharistia, služba/úrad v Cirkvi, Písmo a Tradícia. Pre svoju dôležitosť v živote Cirkvi a pre hĺbku rozporov, ktoré tieto témy po stáročia vyvolávali, sa stali súčasťou katolícko-evanjelických dialógov od čias druhého Vatikánskeho koncilu.

Diskusia o každej téme je zobrazená v troch krokoch:

– Lutherov pohľad na každú zo 4 teologických tém,

– krátky popis katolíckeho videnia každej z príslušných tém,

– súhrn, ktorý ukazuje, ako Lutherova teológia vstúpila do rozhovoru s katolíckou doktrínou v ekumenickom dialógu. Táto časť osvetľuje, čo bolo spoločne potvrdené a aké diferencie boli identifikované. Dôležitou témou pre ďalšiu diskusiu je, ako môžeme dosiahnuť hlbšiu konvergenciu v tých témach, kde ešte máme rozdielne chápanie, osobitne s ohľadom na učenie o Cirkvi.

Viac ako štyridsať rokov pokračujúci evanjelicko-katolícky teologický dialóg potvrdzuje tú radostnú pravdu, vyjadrenú pápežom Jánom XXIII.:”Je viacej toho, čo nás spája, ako toho, čo nás rozdeľuje.”

Zostávajúce diferencie však nemožno zamlčovať. S vďačnosťou prijímať dosiahnuté mnohé konvergencie v rozdielne chápaných otázkach a na modlitbách niesť ešte stále otvorené otázky, ktoré budú predmetom pokračujúcich dialógov. Veríme v moc Svätého Ducha, on nás naučí a pripomenie nám celé posolstvo Pána Ježiša.

Záver dokumentu tvoria piata a šiesta kapitola. Piata vyjadruje pozvanie k spoločnej spomienke. Jej základom je krst ako základ pre jednotu. Obsahom šiestej kapitoly je “Pätoro ekumenických imperatívov”:

Prvý imperatív: Napriek tomu, že rozdiely sú ľahšie vnímateľné a skúsenostne prežívané, katolíci a evanjelici a.v. by mali stále začínať od perspektívy jednoty a nie z pohľadu rozdelenia, aby posilnili to, čo sa považuje za spoločné.

Druhý imperatív: Evanjelici a.v. a katolíci sa musia nechať postupne premieňať pri vzájomnom stretávaní sa a vo vzájomnom svedectve viery.

Tretí imperatív: Katolíci a evanjelici a.v. by sa mali angažovať v hľadaní viditeľnej jednoty, spoločne rozpracovať, čo to znamená v konkrétnych krokoch a naliehavo usilovať o dosiahnutie tohto cieľa.

Štvrtý imperatív: Evanjelici a.v. a katolíci by mali spoločne objavovať silu posolstva Ježišovho evanjelia pre naše časy.

Piaty imperatív: Katolíci a evanjelici a.v. by mali spoločne svedčiť o Božej milosti ohlasovaním slova a službou svetu.

Sú to témy na spytovanie svedomia nielen pre zodpovedných za obidve strany ekumenického dialógu, katolícku aj evanjelicku, ale pre každého a každú z nás.

A nakoniec máme dobrú správu!

Preklad textu dokumentu Od konfliktu ku spoločenstvu do slovenčiny vznikol v ekumenickej spolupráci a bude čoskoro k dispozícii.

Súvisiace články

Duša ľudu

Marika Bacher

Aby láska nebola po záruke

Katarína Jančišinová

A my máme duchovného otca!

Marcel Olejár

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies