Spiritualita jednoty

Slovo života – november 2018

Foto: Flickr/Tim Green

Články, ktoré vám prinášame, sme nezamkli, môžete ich tak voľne čítať a zdieľať na sociálnych sieťach. Aby sme mohli šíriť kultúru dialógu v spoločnosti aj naďalej, potrebujeme vašu pomoc. Keď vám záleží na tom, aby sme tu na Slovensku boli, podporte nás, prosíme, pravidelnou mesačnou sumou. Ďakujeme!

„Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“ (Zjv 3, 20)

Koľko ráz počujeme klopanie na naše dvere? Môže to byť poštár, sused, synov kamarát alebo aj niekto neznámy. Čo asi bude chcieť? Nebude azda neopatrné, otvoriť a nechať vojsť do domu niekoho, koho poriadne nepoznáme?

Napriek tomu nás toto Božie slovo z Knihy zjavenia nabáda prijať neočakávaného hosťa.

Autor tejto pre kresťanov veľmi poučnej knihy oslovuje prvotnú cirkev Laodicejčanov vo Frýgii v mene Ježiša Krista, ktorý z lásky ku všetkému ľudskému stvorenstvu zomrel a vstal z mŕtvych.

Hovorí s autoritou, pretože sa opiera o túto lásku, chváli, napráva, pobáda prijať mocnú pomoc, ktorú chce sám Pán ponúknuť tomuto spoločenstvu veriacich, ak budú ochotní rozpoznať jeho hlas a „otvoria mu dvere“.

„Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“

Tak ako vtedy aj dnes stojí celé kresťanské spoločenstvo pred výzvou prekonávať strach, rozdelenia a falošné istoty, aby prijali Kristov príchod. On – Ježiš – sa naozaj ukazuje každý deň a v rôznych formách: v každodenných trápeniach, ťažkostiach s vlastnou nedôslednosťou, pri riešení závažných životných rozhodnutí, no najmä sa ukazuje v tvárach bratov a sestier, ktorých stretávame v priebehu dňa.

Je to aj osobné pozvanie „zastaviť sa“ na dôvernú chvíľku s Ježišom, tak ako to robievame s priateľom, vo večernom tichu, pri spoločnom stole. Sú to najvhodnejšie okamihy na dialóg, ktorý vyžaduje počúvanie a otvorenosť.

Utíšenie všetkého hluku je podmienkou na rozpoznanie a načúvanie jeho hlasu, jeho Ducha. Jedine on dokáže odstrániť naše obavy a otvoriť naše srdce.

Chiara Lubichová takto opisuje jednu svoju skúsenosť: „Aby sme v sebe objavili hlas Ducha, treba umlčať všetko ostatné. Ten hlas treba vydolovať tak ako diamant z hlbín zeme: očistiť ho, ukázať a vo vhodnom čase ho darovať, pretože je láskou a lásku máme dávať: je ako oheň, ktorý v spojení so slamou alebo s iným palivom horí, inak zhasne. Láska v nás musí rásť a prekypovať.“1

Svätý Otec František hovorí: „Duch Svätý je dar. (…) vstúpi do nás a prináša plody, aby sme ho potom mohli odovzdávať druhým. (…) Práve Duch Svätý nás dokáže odpútať od nášho ja a otvoriť nás pre ‚my‘ ako spoločenstvo – prijímame preto, aby sme dávali. V centre nie sme my: my sme nástrojom na posúvanie toho daru ostatným.“2

„Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“

Cez vzájomnú lásku, ktorá je typická pre evanjelium, aj kresťania môžu byť takí ako on a s ním svedkami tejto Božej prítomnosti v dejinných udalostiach, teda aj v súčasnosti.

Niekto počuje klopanie na svoje dvere aj v prívale emigrantov v pohraničí. Delia rozpráva: „V jedno horúce nedeľné popoludnie som uvidela sedieť na chodníku pred mojou reštauráciou viacero mám so svojimi deťmi, ktoré plakali od hladu. Pozvala som ich dnu s vysvetlením, že poskytnem deťom jedlo zadarmo. Mamičky sa hanbili, lebo nemali peniaze, no trvala som na svojom a prijali to. Od toho okamihu sa to roznieslo a dnes mám reštauráciu pre imigrantov, zväčša moslimov. Mnohí ma volajú „Mama Afrika“. Postupne sa moja dovtedajšia klientela vytratila, a tak sa z herne pre starších stala miestnosť pre deti, ktoré sa tu môžu hrať alebo písať. Vznikol tu aj menší kútik na prebaľovanie novorodencov a oddych pre mamičky, inokedy sa zas miestnosť premení na triedu na vyučovanie taliančiny. V mojom prípade to nebola nejaká voľba, ale nutnosť neotočiť sa chrbtom. Vďaka imigrantom som spoznala mnoho osôb a združení, ktoré ma podporujú a pomáhajú mi udržať reštauráciu. Ak by sa to malo zopakovať, urobila by som to znovu. Pre mňa je dôležité DAROVAŤ!“3

Všetci sme pozvaní prijať Pána, keď klope, a ísť spolu s ním v ústrety ľuďom okolo nás.

Svojou prítomnosťou si Pán sám vytvorí miesto v našom živote.

Letizia Magriová

1) Ch. Lubichová, Duch Svätý je láska, 12. septembra 1949, v Kolegamente CH, jún 2006.
2) Pápež František, generálna audiencia, Rím 6. júna 2018.
3) V Città Nuova online, 7. marca 2018 a v Kolegamente CH, 16. júna 2018.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Boh na dosah ruky

Donato Falmi

Áno navždy

Tanino Minuta

Učiteľka Silvia

Elena del Nero

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies