Stĺpčeky

Pozvanie na ekumenické modlitby

Výstižný pojem Dekrétu o ekumenizme II. Vatikánskeho koncilu /1962-65/ “duchovný ekumenizmus” je vlastne trvalým pozvaním žiť jeho obsah: “…obrátenie srdca a svätosť života, spolu so súkromnými a verejnými modlitbami za jednotu kresťanov treba pokladať za dušu celého ekumenického hnutia. Možno to právom nazvať duchovným ekumenizmom” /DE, čl.8/. Úsilie o jednotu kresťanov bez spoluúčasti Svätého Ducha má totiž malú šancu na úspech, lebo iba Boh dokáže meniť naše srdcia a zbavovať nás predsudkov z lásky k poznanej Božej vôli. Preto sa modlíme…

V ostatných mesiacoch a týždňoch je viacero dôvodov “aktivizovať” túto Božiu metódu, ekumenickú modlitbu.

– Koncom augusta sme si pripomenuli 70. výročie vzniku Svetovej rady cirkví /23.8.1948/. Odvážna a silná myšlienka, združiť čo najviac kresťanov po celom svete do organizácie schopnej plniť svoje zakladajúce heslo: Spoločne na ceste v službe spravodlivosti a mieru. V povojnovej atmosfére v Európe to bolo svetlo vo tmách.

Dnes Svetová rada cirkví združuje asi 350 evanjelických, anglikánskych, starokatolických a pravoslávnych cirkví a zastupuje cez 500 miliónov kresťanov vo svete.

Rímsko-katolícka cirkev nie je členom Svetovej rady cirkví /ďalej SRC/, ale udržiava s ňou úzke kontakty, zúčastňuje sa na práci rôznych komisií a pracovných skupín. Ústredie SRC so sídlom v Ženeve navštívili traja pápeži: Pavol VI. v roku 1969; Ján Pavol II. v roku 1984; pápež František v tomto roku. Vo svojom pozdrave podporil cieľové hodnoty tejto organizácie: ” Už teraz je možné ísť podľa Ducha; modliť sa, evanjelizovať a spoločne slúžiť je možné a bohumilé. Ísť spolu, modliť sa spolu – áno, to je naša dnešná hlavná cesta”.

Spojme sa v ekumenickej modlitbe, aby spoločné svedectvo kresťanov zaznievalo čím presvedčivejšie v postkresťanskej Európe i v celom svete.

– Všetci kresťania na Ukrajine prežívajú ťažké chvíle, avšak nielen pre politické napätie a sociálne problémy spojené s vojnovou atmosférou. Naviac sú tu teraz komplikované vzťahy medzi pravoslávnymi kresťanmi, ktorí sa hlásia podľa jurisdikcie ku dvom centrám: Väčšinová Ukrajinská pravoslávna cirkev sa od roku 1686 hlási k moskovskému patriarchátu, predtým patrila pod Konštantinopolský patriarchát. Od roku 1992 sa od nej oddelila Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu. Teda táto odnož Pravoslávnej cirkvi si nárokuje samostatnosť- autokefalitu. Dosiaľ ju však žiadna z 15 samostatných Pravoslávnych cirkví vo svete neuznala. Neprijali jej dôvody, že sa odvoláva ku tradícii Kyjevskej Rusi /9.-13. stor./, ani to, že sa k nej hlási cca 25-35 % ukrajinských pravoslávnych veriacich.

Aby sa napätá situácia upokojila a hľadali sa kroky ku konštruktívnemu riešeniu, navštívil koncom augusta 2018 moskovský patriarcha Kyril II. konštantinopolského patriarchu Bartolomea v jeho sídle v Istanbule. Napriek umeniu diplomacie a “srdečnému duchu rozhovoru”, ktorý trval údajne 5 hodín, sa ruská delegácia rozhodla odísť a rokovanie stroskotalo.

Pravoslávni kresťania sú nám vo väčšine dôležitých otázok viery blízki, bratia. Vrúcne im vyprosujeme milosť pokoja a jednoty, aby mohli spoločne slúžiť nádejou viery v ich bolestne skúšanej krajine.

Na Ukrajine sa hlási väčšina obyvateľstva k pravosláviu – 75%; sú to tri pravoslávne cirkvi: Moskovský patriarchát (väčšina veriacich) Kijevský patriarcháty (menšina) a Autokefálna pravoslávna cirkev – organizovaná ako arcibiskupstvo (najmenšia časť). Z cirkevného i  ekumenického stanoviska tento stav v jednom štáte treba považovať za dočasný. Úsilie Konštantinopolu o urovnanie udelením tzv. tomosu (autokefality pravosláviu na Ukrajine) vyvoláva napätie nielen v cirkevných i spoločenských sférach dotknutých krajín, ale i v rámci svetového pravoslávia a kresťanstva. V samotnej Ukrajine medzi jednoduchými ľuďmi nie sú v tomto smere problémy. No pod vplyvom správ o veci sa i medzi jednouchých veriacich vnáša potreba premýšľať a porovnávať, čo možno považovať za pozitívny pohyb. Pritom hlavné problémy sú medzi patriarchátmi, biskupstvami a štátmi.

/Podľa Katolícky týdeník č. 38/2018/

V Bratislave je priestor na spoločné ekumenické modlitby so spevmi Taizé každý posledný piatok mesiaca v kostole jezuitov o 20. hod. Mladí kresťania sa spolu modlia v kostolíku sv. Kataríny pod Michalskou branou vždy v pondelok o 17.30.

Kdekoľvek sme, môžeme dvaja alebo traja spolu, s Ježišom prítomným medzi nami, volať k Bohu o milosť jednoty a opravdivosti vo viere pre všetkých kresťanov.

Súvisiace články

Ak by nebolo Fokoláre, neboli by ani Nové horizonty

Peter Kuchár

Spiritualita výzvy

Tomáš Lencz

Bez krásy to nejde

Katarína Jančišinová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies