Spiritualita jednoty

Slovo života – december 2018

Foto: Flickr/Waiting For The Word

„Ustavične sa radujte v Pánovi!“ (Fil 4, 4)

Apoštol Pavol píše spoločenstvu vo Filipách v čase, keď sa on sám kvôli prenasledovaniu ocitol vo vážnych ťažkostiach. Napriek tomu však svojim drahým priateľom radí, ba až prikazuje: „Stále sa radujte…“

Dá sa vôbec niečo podobné nariadiť?

Keď sa rozhliadneme navôkol, zriedkakedy nájdeme niečo upokojujúce a radostné takmer vôbec!

Keď vidíme starosti života, nespravodlivosti v spoločnosti či napätia medzi národmi, stojí nás veľa síl, aby nás to nedeprimovalo, nepremohlo a neuzavrelo do samých seba.

Pavol však vyzýva aj nás:

„Ustavične sa radujte v Pánovi!“

V čom spočíva jeho tajomstvo?

„(…) existuje jeden dôvod, prečo sa napriek všetkým ťažkostiam máme stále radovať. Vedie nás k tomu dôsledne prežívaný kresťanský život. Vďaka takémuto životu žije Ježiš v plnosti v našom vnútri a s ním sa nemôžeme neradovať. On je prameňom pravej radosti, pretože dáva zmysel nášmu životu, vedie nás svojím svetlom, oslobodzuje nás od akýchkoľvek obáv, či už kvôli minulosti, alebo z toho, čo nás čaká, dodáva nám silu na prekonávanie všetkých ťažkostí, pokušení a skúšok, ktoré na nás môžu doľahnúť.“[1]

Radosť pre kresťana nie je len jednoducho optimizmus alebo istota materiálneho zabezpečenia, či mladícka veselosť a zdravie. Je skôr plodom osobného stretnutia s Bohom v hĺbke nášho srdca.

„Ustavične sa radujte v Pánovi!“

Pavol ďalej rozvádza, že z tejto radosti sa rodí schopnosť srdečne prijímať druhých, disponibilita venovať čas tým, čo sú okolo nás.[2]

Pri inej príležitosti kladie dôraz na Ježišov výrok: „Blaženejšie je dávať, ako prijímať.“[3]

Spoločenstvo s Ježišom prináša aj pokoj v srdci a jedine tento pokoj môže svojou nenásilnou mocou osloviť ľudí v našom okolí.

Aj napriek vojnovému stavu sa nedávno v Sýrii stretla početná skupina mladých ľudí, aby si porozprávali skúsenosti so životom podľa evanjelia a mohli zakúsiť radosť zo vzájomnej lásky. Potom sa rozišli s rozhodnutím, že chcú dosvedčovať, že bratstvo je možné.

Jeden z účastníkov píše o stretnutí takto:

„Počúvame o udalostiach plných pálčivej bolesti, nádeje a hrdinskej viery v Božiu lásku. Niektorí z nich prišli o všetko a teraz žijú v utečeneckom tábore, iní zasa videli zomierať svojich najbližších (…). Z týchto mladých je cítiť silné odhodlanie oživovať svoje okolie: v rôznych mestách organizujú festivaly, do ktorých sa zapájajú tisíce ľudí; v strede jednej dedinky opravujú školu a záhradu, ktoré sa pre vojnu nikdy nedokončili; podporujú desiatky utečeneckých rodín. (…) Pri ich počúvaní som si v srdci spomenul na slová Chiary Lubichovej: ‚Radosť kresťana je ako slnečný lúč, ktorý sa trbliece cez slzu, ako ruža, čo rozkvitla na krvavej škvrne, je jadrom lásky, ktorú prečistila bolesť (…), preto má apoštolskú moc lúča nebies.‘[4] V našich bratoch a sestrách v Sýrii sme našli silu prvých kresťanov, ktorí v tejto hroznej vojne majú vieru a nádej v Boha Lásku, ktorú aj odovzdávajú ľuďom okolo seba. Vďaka ti, Sýria, za toto svedectvo žitého kresťanstva!“

 

[1] Ch. Lubichová, Invito alla gioia, v Città Nuova, 31 (1987/22), s. 11.
[2] Porov.: Fil 4, 5.
[3] Sk 20, 35.
[4] Ch. Lubichová, Radosť, príspevok pri Jubileu mladých, Rím 12. apríla 1984. Poznámka prekladateľa: výrazom „apoštolská moc“ sa myslí moc ohlasovania, zvestovania, šírenia kresťanskej viery.

Súvisiace články

Slovo života – november 2018

Letizia Magriová

Slovo života – október 2018

Letizia Magriová

„Vzor evanjeliovej revolúcie“. Mária a cesta lásky

Chiara Lubichová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies