Stĺpčeky

Chceme zdieľať Ježišovu túžbu po jednote jeho učeníkov

Ježiš večer pred svojim umučením sa modlil za svojich učeníkov: “Otče svätý, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno ako my. … Posväť ich v pravde; tvoje slovo je pravda! … Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal.” /Jn 17, 11. 21/

Ešte jeden citát zo Svätého písma hovorí o Ježišovom totálnom nasadení pre jeho a Otcov zámer spásy skrze Cirkev, ktorú prisľúbil založiť na Petrovi, a pre jej jednotu vo viere a láske.”Veľkňaz Kaifáš prorokoval… že Ježiš má zomrieť za národ; a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil rozptýlené Božie deti v jedno…” Jn 11, 51-52/. Ježiš priniesol obetu svojho života! To je základ  našej istoty, že v moci a sile Svätého Ducha bude  jeho Cirkev smerovať  k jednote.

Ježišova modlitba však zatiaľ nie je naplnená, kresťania, jeho učeníci, sú ešte rozdelení. Preto vzniklo vplyvom a mocou Ducha Svätého  EKUMENICKÉ  HNUTIE. Preto sa modlíme spolu s Máriou, Matkou Cirkvi, za jednotu kresťanov, lebo modlitba je, podľa Dekrétu o ekumenizme II. Vatikánskeho koncilu “dušou ekumenického hnutia”. Preto od roku 1968  slávime každoročne v januári Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov…

Ak nás Ježiš vykúpil bez nás, jednota jeho učeníkov ako služba spáse ľudstva  /”…aby svet uveril…”/ sa neudeje bez nás, bez každého pokrsteného Ježišovho učeníka/ učeníčky. K tomu je potrebné silné nasadenie v láske:  budovať vzťahy medzi kresťanmi z rôznych cirkví a cirkevných spoločenstiev na spôsob “dialógu života” podľa Evanjelia[1]; vo vzájomnom dialógu medzi teológmi z rôznych kresťanských tradícií hľadať, ako nájsť spoločné videnie tém, ktoré nás ešte rozdeľujú: chápanie Cirkvi a úradu v nej, spoločný pohľad na Eucharistiu, aby sme ju mohli v budúcnosti sláviť spoločne, ako viditeľný znak našej jednoty. Je to náročná úloha, ale Bohu nič nie je nemožné! Ba Boh vo svojom milosrdenstve dokáže premeniť aj zlo rozdelenia kresťanov na novú nádej: na spoločné zdieľanie duchovného bohatstva každej cirkvi, ktoré si po stáročia  budovali, tak to videl sv. Ján Pavol II. [2]

Max Thurian /1921– 1996/ teológ z komunity v Taizé, neskôr katolícky kňaz, napísal: “Nie, k jednote kresťanov nedospejeme ani štúdiom dejín a ich bied, ani cirkevnou politikou pobádanou veľkodušnou láskou, ba ani ekumenickými stretnutiami, pri ktorých sa usilujeme dať veci do poriadku – musíme pristúpiť k počúvaniu Božieho slova, a to spoločne a pomocou prvých vykladačov  a učiteľov z dôb, keď prenasledovaná Cirkev ešte žila v najživšej a najširšej jednote.” /In: SAPIENZA, L.: Max Thurian – Eucharistia, Trnava SSV 2005/.

Cez slová Svätého písma a cez svedectvá  citovaných  Božích svedkov dielu jednoty kresťanov nech rastie v každom a v každej z nás túžba byť nástrojmi jednoty v našom maličkom prostredí –  láskou, ktorá všetko chápe a odpúšťa a priťahuje k spolupráci  na budovaní bratstva v Pánu Ježišovi. Nech nás nič neodradí, lebo pracujeme na Božom projekte! Hoci je pred nami  ešte náročná cesta[3], veľké veci  sa už  aj podarili, Bohu vďaka!

Súčasný pápež František vyjadril svoju dôveru, že Cirkev je na správnej ceste a  pod vedením Ducha Svätého: Svoj list Pápežskej rade pre napomáhanie jednoty kresťanov k 50. výročiu vyhlásenia Dekrétu o ekumenizme II. Vatikánskeho koncilu /1962-65/ končí osobnou skúsenosťou: “Na stretnutiach s mnohými kresťanmi nekatolíkmi, alebo pri čítaní ich listov, som mohol vidieť, ako je, napriek otvoreným otázkam, ktoré nás ešte oddeľujú, veľmi rozšírená a silná túžba kráčať spoločne, modliť sa, poznávať a milovať Pána, spolupracovať v službe solidarity so slabšími a trpiacimi. Preto som presvedčený, že skrze toto: cez spoločnú cestu, pod vedením Ducha Svätého a učiac sa navzájom jedni od druhých môžeme rásť v jednote, ktorá nás už teraz spája.“

Otče, prosíme o milosť, aby sme boli nástrojmi jednoty tvojho ľudu, aby sme žili a šírili túžbu Ježišovho Srdca po jednote Jeho učeníkov. Amen.

recenzent príspevkov do ekumenického stĺpčeka je Mons. ThDr. Anton Konečný, ktorý v súčasnosti pôsobí v pastorácii na Ukrajine

 

[1]     Tento veľmi konkrétny pojem o jednote kresťanov veľmi rada používala Chiara Lubichová, nositeľka charizmy jednoty, zakladateľka Hnutia fokoláre.
[2]     Ján Pavol II. : Prekročiť prah nádeje, 1998 , v časti O ekumenizme
[3]     Ján Pavol II.: Encyklika Ut unum sint, rok 1995, čl.79 a n..

Súvisiace články

Urobiť viac ako zvyčajne

Marika Bacher

„Oci, strácam sa!“

Ak naša reč nie je jasná, môže mať vážne následky

Jana Trizuljaková

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies