Spoločnosť

Vedenie miest zamerané na vzťahy a potreby najslabších

Foto: Thomas Klann CSC Audiovisivi

Články, ktoré vám prinášame, sme nezamkli, môžete ich tak voľne čítať a zdieľať na sociálnych sieťach. Aby sme mohli šíriť kultúru dialógu v spoločnosti aj naďalej, potrebujeme vašu pomoc. Keď vám záleží na tom, aby sme tu na Slovensku boli, podporte nás, prosíme, pravidelnou mesačnou sumou. Ďakujeme!

V Ríme sa koncom januára konala konferencia „Co-governance: vzájomná zodpovednosť v mestách dneška“. Štyristo účastníkov z celého sveta, ktorí pôsobia v zastupiteľstvách miest a obcí, radoví občania, ekonómovia, experti a odborníci, strávili spolu štyri dni v rozhovoroch o otázkach mestskej správy a rozvoja a o modeloch spolunažívania. Slovensko bolo aktívne pri tom.

Konferencia o Co-governance, čo môžeme preložiť ako spoločné riadenie, ktorá sa konala pod záštitou Hnutia fokoláre, skončila prijatím záverečného dokumentu. Účastníci z 35 krajín sveta sa v ňom zhodli, že chcú pracovať pre politiku vzťahov na všetkých úrovniach a rozvíjať sieťovanie miest naprieč svetom.
Podľa záverečného dokumentu konferencie cieľom je, aby boli mestá riadené za účasti občanov, ktorí dané mesto tvoria, v bratských vzťahoch medzi vedením a občanmi, aby spoločne hľadali prioritné problémy a potreby tých najslabších skupín občanov, ktorých nikto nepočúva.

Chcú pracovať pre politiku vzťahov na všetkých úrovniach a rozvíjať sieťovanie miest naprieč svetom.

„Chceme vytvoriť sieť medzi mestami spravovanými na podobných princípoch bratstva a úcty voči občanom, sieť medzi základnými bunkami miest tak, aby sa tieto princípy a myšlienky šírili do všetkých miest sveta,“ približuje závery konferencie občiansky aktivista Martin Sepp z občianskeho združenia Stupava Nahlas.
„Mestá sa tak môžu stať priestorom, kde sa dá prejsť od rozdelenia a nepochopenia medzi inštitúciami a občanmi k príležitosti vytvárať riešenia vzťahujúce sa či už na lokálne alebo globálne problémy,“ vysvetľuje Lucia Fronza Crepaz z inštitútu Škola politickej prípravy z talianskeho Tridentu.

Slovenské samosprávy reprezentovala skupina angažovaných ľudí zo západného Slovenska. Slováci sa na konferencii prezentovali až v troch konkrétnych vstupoch. Konzultant konzultačnej spoločnosti Consulus Stanislav Lencz hovoril na tému, prečo potrebujeme nové inkluzívne metódy, ktoré spájajú identitu a mestský rozvoj.

Aby spoločne hľadali prioritné problémy a potreby tých najslabších skupín občanov, ktorých nikto nepočúva.

V bloku o identite miest, kde zazneli príbehy miest Peking, Boston, Cordoba a Nairobi, prezentoval históriu i súčasnosť Bratislavy a hovoril aj o nevyhnutných podmienkach rozvoja mesta. „Celostný rozvoj mesta nie je niečo, čo prichádza automaticky, keď je dostatok zdrojov. V skutočnosti môže byť iba plodom aktívneho spolutvorenia zo strany všetkých jeho obyvateľov. Možný je len na základe spoločne objavenej alebo znovuobjavenej identity mesta, ktorá zahŕňa kultúrny, duchovný a náboženský rozmer. Popri identite je dôležité hovoriť aj o hlbokom zmysle a smerovaní nášho mesta či obce: a to sa nedá, pokiaľ neberieme do úvahy všetky prvky, ktoré ho tvoria.“

Viceprimátorka Bratislavy Lucia Štasselová

Viceprimátorka Bratislavy Lucia Štasselová vo svojej prednáške zachytila zmenu spôsobu riadenia hlavného mesta v kontexte udalostí roka 2018, ktorý sa síce, žiaľ, zapísal do našich dejín vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ale priniesol aj nádej v reakcii občanov, ktorí povedali nahlas svoje nie korupcii a zločinu. „Prezentovala som volebné vzopätie a zmenu paradigmy počas komunálnych volieb 2018. V záverečných zhrnutiach konferencie sa ako mesto nádeje aj vďaka našej prítomnosti spomenula Bratislava.“

Na podujatí sa predstavila aj nová interdisciplinárna metodológia integrálneho ľudského rozvoja a kreatívneho rozvoja miest s názvom PlaceCORE.

„Zažili sme tri dni naplnené rozhovormi a spoločným hľadaním, ako urobiť náš svet lepším miestom pre všetkých. S účastníkmi z každého kúta planéty sme sa snažili uchopiť, ako dať správu vecí verejných do rúk aj tým, ktorí akoby nemali na ňu dosah. Hľadali sme praktické možnosti, ako pretaviť demokraciu založenú na pravidlách na demokraciu vzťahov,“ povedala po stretnutí Co-governance Miriam Lexmann, kandidátka KDH do Európskeho parlamentu, pracujúca v oblasti zahraničnej politiky.

Popri identite je dôležité hovoriť aj o hlbokom zmysle a smerovaní nášho mesta či obce.

Poslankyňu mestského zastupiteľstva Stupavy a členku Stupava Nahlas Hanu Haldovú oslovilo, že obyvatelia majú byť spolutvorcami identity mesta. „Sú ako každá bunka v ľudskom tele – závislá od tej druhej. Dialóg je základ tvorby a naplnenia potrieb. Každý podnet musí mať cieľ a úlohu byť prospešný pre ostatných. Treba začať s pomocou tam, kde je to najhoršie. Najvyššie kritérium pre rozhodovanie je ľudská dôstojnosť.“

Ak správa miest bola vždy považovaná za komplexné umenie, dnes to platí o to viac. Potrebné je nájsť odpovede pre spoločnosť, ktorá sa mení turbulentným tempom, čelí miestnym i globálnym problémom i horúčkovitému rytmu technologického vývoja, ktorý aj keď má potenciál ľudí spájať a uľahčovať im život, často prehlbuje ekonomické rozdiely a spôsobuje nové, neznáme oblasti chudoby a vylúčenia zo stredu spoločnosti.

Potrebné je robiť rozhodnutia pre dnešok, ale s dlhodobými dôsledkami. Preto sú mestá takým dôležitým strategickým bodom z politického i kultúrneho hľadiska, pretože sú „domovom“ viac ako polovice svetovej populácie, a tento pomer stále rastie.

V súčasnosti sa mestá javia ako pravá a skutočná spoločenská sila, sú šíriteľmi nepretržitého spojenia v rôznych oblastiach: v miestnej, politickej, antropologickej, ekonomickej, komunikačnej.

Hľadali sme praktické možnosti, ako pretaviť demokraciu založenú na pravidlách na demokraciu vzťahov.

V dnešných mestách sa identita nestotožňuje s prehnaným lokálpatriotizmom alebo vyhroteným nacionalizmom, ale spoluúčasťou, vzájomnou príslušnosťou k spoločnému dianiu, pretože súčasťou ľudskej rodiny sme boli skôr, ako sme v nej zaujali miesto.

Miriam Lexmann, kandidátka KDH do Európskeho parlamentu v rozhovore s Rogerom Markom Casalem, bývalým poslancom bristkého parlamentu a riaditeľom hnutia New Europeans, Foto: Stanislav Lencz

Stanislav Lencz si myslí, že výzvou je tvoriť v meste tie správne podmienky na rozvoj. „Potrebné je, aby sa každý jednotlivec či skupina cítili v meste bezpečne a pozvaní, aby zo svojho vnútra dali to najlepšie, aby každý vymenil podozrievanie a kritiku za konštruktívny, aj keď náročný dialóg.“

Konferenciu Co-governance organizovalo hnutie Nové ľudstvo a Politické hnutie pre jednotu ako súčasti Hnutia fokoláre v spolupráci s asociáciou Mestá pre bratstvo.

Foto: Thomas Klann CSC Audiovisivi

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Na margo: Ako náš systém dovolil stvoriť Mariána Kočnera?

Zuzana Hanusová

Pre svoje postoje som na gynekológii za exota

Zuzana Hanusová

Chýba nám schopnosť pomenovať to, čo nás spája

Zuzana Hanusová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies