Stĺpčeky

Dve udalosti, ktoré otriasli Chiarou Amirante

Obe sa udiali počas jej štúdií v Ríme, kde Chiara Amirante študovala politické vedy. V krypte pod kaplnkou vtedy so skupinou kamarátov zriadili študovňu, ktorú ponúkli študentom bezcieľne blúdiacim po chodbách univerzity medzi jednotlivými prednáškami. Chiara spomína na iniciatívu týmito slovami: „Videla som auly naplnené stovkami osôb, ale každý bol uzavretý do svojho sveta, ako keby bol ostrovom sám v sebe. Zvlášť u cezpoľných študentov, ktorí prichádzali predovšetkým z juhu Talianska, sa dala čítať v pohľadoch nesmierna samota.“

Okrem priestoru na štúdium ponúkli prichádzajúcim študentom s úsmevom aj šálku čaju, čo bolo v tomto prostredí veľmi nezvyčajné. Už počas dvoch mesiacov sa utvoril okruh tristo mladých ľudí, ktorí vytrvalo navštevovali kryptu pod kaplnkou. Okrem pravej múdrosti, ktorú spolu hľadali predovšetkým v Evanjeliu, ponúkali aj aktivity spevu, prednesu, hudby či tanca, aby tak spolu vytvorili niečo pekné, čo sa dá ponúknuť iným.

Jedno zo stretnutí, ktoré Chiaru hneď silno poznačilo, bolo s jedným sympatickým chlapcom. Chiara spomína, že sa „rozprávali len pár minút, ale tie stačili na to, aby sa dal spozorovať neuveriteľný smútok v jeho očiach. Bol to skutočný šok, keď len týždeň po našom stretnutí sme sa dozvedeli, že Andrea, tak sa volal, spáchal samovraždu, a to tak, že sa hodil z baziliky Svätého Petra. Vo vrecku košeli, pri jeho srdci sa našiel lístok, kde bolo napísané: „Na tejto zemi som hľadal lásku, ale musel som skonštatovať, že pre vzťahy s druhými treba žiť iba s maskami a ja takto žiť nedokážem. Potrebujem lásku. Idem sa pozrieť, či existuje iný život, kde môžem túto lásku nájsť.“ Tento výkrik, podpísaný krvou jedného mladého človeka ma zasiahol ako meč do srdca a znova som si predsavzala, že v mojej maličkosti urobím všetko preto, aby žiadny iný mladý človek nedospel k rozhodnutiu spáchať samovraždu, lebo nenašiel lásku na tejto zemi,“ spomína na túto tragickú udalosť Chiara.

Krátko po smrti Andreu, čo vyzeralo ako imitácia, sa rozhodla hodiť sa z kupoly dole aj sestra jedného z dobrých priateľov Chiari. Ona však po sebe nezanechala žiadnu správu.

„Ale samotný fakt, že dvaja mladí ľudia, ktorí sa nepoznali, dospeli k rozhodnutiu spáchať samovraždu práve v Bazilike svätého Petra, v srdci kresťanstva, sa mi zdal veľmi silný výkrik zo sveta mladých ľudí, ktorí sa ma dotýkal veľmi osobne. Rozprávajúc sa s mnohými mladými ľuďmi som zistila, koľko z nich žije so smrťou v srdci. Je to práve preto, lebo nikdy nemali možnosť zažiť duchovnú formáciu, schopnú odhaliť horizonty pravdy, svetla a pokoja,“ konštatuje Chiara.

Tieto dve tragické udalosti sa veľmi silno vpíšu do citlivej duše Chiari, ktorá je odhodlaná urobiť všetko preto, aby v čo najväčšej miere podobným tragédiám zabránila. Naplno a zo všetkých síl sa angažuje v hnutí Focoláre práve v oblasti pastorácie mládeže a študentov. Spáva čoraz menej, čo sa čoskoro veľmi negatívne podpíše aj na jej zdraví. Postupne smeruje k úplnému vyčerpaniu…

 

Súvisiace články

„Oci, strácam sa!“

Ak naša reč nie je jasná, môže mať vážne následky

Jana Trizuljaková

Prečo sa spomienka na našich Otcov viery týka všetkých

Terézia Lenczová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies