Stĺpčeky

Ak naša reč nie je jasná, môže mať vážne následky

S väčšou či menšou pravidelnosťou sa v médiách objavujú správy zo sveta bioetiky. Pri čítaní jednej z nich som sa nedávno pozastavila. Aktualita pochádzala zo Spojeného kráľovstva. Iba stručne informovala o prieskume, prebiehajúcom do konca februára medzi členmi Kráľovskej akadémie lekárov. To, čo sa za ňou skrýva je však „mrazivé.“

Foto: Flickr

Správa informuje o prieskume, ktorý je od počiatku označovaný za kontroverzný. Iniciovala ho britská Kráľovská akadémia lekárov (angl. Royal College of Physicians, RCP) medzi svojimi členmi. RCP patrí k najstarším lekárskym profesijným združeniam na svete, ktoré má veľký vplyv nielen vo vlastnej krajine, ale aj v medzinárodnom meradle. Prieskum zisťuje názor členov akadémie na eutanáziu a asistovanú samovraždu. Akadémia v minulosti položila členom otázku už opakovane.

Doposiaľ stanovisko odbornej lekárskej spoločnosti znelo, že sa jednoznačne stavia odmietavo voči praktizovaniu eutanázie a lekárom asistovanej samovraždy. Tento raz sa Kráľovská akadémia lekárov svojich členov pýta s „jemnou modifikáciou,“ či by mala – zotrvať na zastávaní postoja odmietajúceho eutanáziu, t.j. na stanovisku PROTI „pomoci pri zomieraní“ (rozumej zastávať naďalej pozíciu proti eutanázii a lekárom asistovanej samovražde); – zaujať NEUTRÁLNU pozíciu; – zaujať stanovisko ZA eutanáziu a asistovanú samovraždu.

RCP vopred vyhlásila, že ak v prieskume 60% respondentov neodpovie, že sú proti eutanázii, zmení status quo a zaujme oficiálne neutrálnu pozíciu, čo by v konečnom výsledku znamenalo odstúpiť a upustiť od doposiaľ deklarovaného a jednoznačne odmietavého stanoviska (voči eutanázii a asistovanej samovražde). A práve tu je problém…

Tíšiť bolesť, starať sa o nevyliečiteľne chorých a sprevádzať ich v závere života patrí k základným cieľom medicíny. Aj v sekulárnom svete panuje zhoda v tom, že z etického hľadiska by najlepší záujem konkrétneho pacienta mal byť prvoradým pri rozhodovaní lekára o poskytnutí zdravotnej starostlivosti.

V jednom z najstarších deontologických kódexov, Hippokratovej prísahe, je ukotvená povinnosť chrániť ľudský život, povinnosť lekára neuškodiť a ukončiť život chorého jasne odmieta. Eutanáziu a lekárom asistovanú samovraždu dôrazne odmieta aj rešpektovaná Svetová lekárska asociácia (angl. World Medical Association, WMA). WMA predstavuje nezávislú, celosvetovú profesijnú organizáciu lekárov, ktorá vo svete požíva vysokú odbornú a morálnu autoritu. Zastrešuje jednotlivé národné lekárske spoločnosti a reflektuje aktuálny vývoj medicíny z profesijného etického hľadiska. Tá svoj postoj k eutanázii formulovala nasledovne: „Eutanázia, ktorá je činom úmyselného ukončenia života pacienta, hoci by sa vykonala na pacientovu žiadosť alebo žiadosť jeho najbližších príbuzných, je neetická“ (WMA Deklarácii o eutanázii, angl. WMA Declaration on Euthanasia).

S úzkosťou preto sledujem dianie na britských ostrovoch, v ktorej iniciatíva a konanie jedného z najvplyvnejších a najvýznamnejších lekárskych profesijných združení.

S úzkosťou preto sledujem dianie na britských ostrovoch, v ktorej iniciatíva a konanie jedného z najvplyvnejších a najvýznamnejších lekárskych profesijných združení, v kontexte starostlivosti o krehkých pacientov v závere života, vyvoláva vážne obavy a chorým sa vo svojej podstate vzďaľuje.

Aké rozdielne správy v priebehu toho istého mesiaca môžu prísť z inej strany.

Dobré je vedieť, že pri príležitosti 27. Svetového dňa chorých, ktorý pripadol tento rok na 11. február 2019, zverejnil pápež František svoj každoročný list, adresovaný chorým. V jeho posolstve cítiť úprimný záujem a vzťah k chudobným, trpiacim a chorým. Ako vždy, kladie ich do centra svojej pozornosti. A nielen to, ale apeluje i na nás, aby sme im venovali mimoriadnu pozornosť, keďže kultúra vyraďovania a ľahostajnosť odsúvajú našich krehkých bratov a sestry na samotný okraj spoločnosti.

Lekárom a zdravotníkom, ktorí majú vedomosti, patričné vzdelanie a príležitosť slúžiť, angažovať sa v pomáhajúcej profesii pripomína konať skutky nezištnej lásky, konať empaticky, s citom tak, ako konal milosrdný Samaritán. Pápež František v liste doslova píše: „Starostlivosť o chorých si vyžaduje profesionalitu a jemnocit, nezištné, bezprostredné a jednoduché gestá, ako je pohladenie, prostredníctvom ktorých dávame druhému pocítiť, že je nám „drahý.

Život je Boží dar, nedotknuteľný, nedisponovateľný a zdravotnícky pracovník sa nemôže pokladať za rozhodcu ani nad životom ani nad smrťou.

Obdobnými slovami sa prihovára taktiež zdravotníkom v Novej charte zdravotníckych pracovníkov , pripomínajúc im povinnosť slúžiť životu, preukazovať chorým odbornú službu, súcit, empatiu, rešpekt a povinnosť starať sa o chorých až do prirodzeného konca: „Život je Boží dar, nedotknuteľný, nedisponovateľný a zdravotnícky pracovník sa nemôže pokladať za rozhodcu ani nad životom ani nad smrťou. Človek nie je pánom a rozhodcom nad životom ale jeho verným správcom,“ stojí v charte. Empatia, úcta, ľudskosť, služba, jednoducho, zaznieva tu úprimný záujem o človeka až do prirodzeného konca.

Ako aktuálne a pravdivo znejú slová evanjelia: „Ale vaša reč nech je “áno – áno,” “nie – nie” (Mt 5, 37). Ak reč Kráľovskej akadémie lekárov nebude jednoznačná, vykročia nielen jej členovia, ale celá krajina na šikmú plochu. V prípade zmeny stanoviska a zaujatia neutrálnej pozície voči eutanázii a asistovanej samovražde, obavy z vážnych následkov ohrozenia ľudskej dôstojnosti a života a rizika možných manipulácií na jeho konci, sú namieste.

Súvisiace články

„Oci, strácam sa!“

Prečo sa spomienka na našich Otcov viery týka všetkých

Terézia Lenczová

Dve udalosti, ktoré otriasli Chiarou Amirante

Peter Kuchár

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies