Spoločnosť

Zázrak stromu a odrezku: odolať smrti

Foto: Flickr/Susanne Nilsson

Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných. (…)

Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne.“

Žalm 1

Ľudská inteligencia nie je jedinou inteligenciou na zemi. Popri našej existuje aj inteligencia zvierat, hmyzu a ešte inakšia je inteligencia rastlín. Botanika a ďalšie vedy nám vysvetľujú, že rastliny cítia, majú pamäť, učia sa, vidia, trpia, rozhodujú sa, pomáhajú a navzájom spolupracujú a sú nám omnoho podobnejšie, ako si myslíme.

Veľmi dobre to vedia poľnohospodári a záhradníci, veď oni denne vidia a cítia, že rastliny reagujú na dotyk rúk, že ich správanie napĺňa aj zákon vzájomnosti medzi nimi, ale aj medzi nimi a nami. Rastliny žijú a rastú v našich záhradách a bytoch, ak v nás nachádzajú družných partnerov, a vädnú aj z toho dôvodu, že vnímajú naše neurózy a negatívne naladenie – napokon smrť rastlinky vedľa nás je vždy určitý odkaz.

Všetci sa môžeme presvedčiť o bohatosti života rastlín, musíme však vojsť do lesa alebo do niektorého parku bez uponáhľanosti, bez slúchadiel, nebehať len so zameraním na svoje kalórie. Obklopuje nás množstvo hlasov, ktorým už nerozumieme. Jedného dňa sme sa totiž pustili do prirýchleho behu, a tak sa nám postupne vytrácali mnohé hlasy, ktoré síce nie sú ľudské, no boli tu na zemi po tisícročia. Len ak spomalíme a prispôsobíme sa ich rytmu, môžeme sa znovu naladiť aj na „hlas“ rastlín a rôznych iných druhov života.

Stromy a rastlinný svet majú jednu základnú dominantnú vlastnosť: sú ukotvené v pôde, majú korene. Toto pevné spojenie s pôdou bolo veľkou evolučnou nevýhodou, ktorá znemožňuje rastlinám uniknúť pred dravcami, alebo pred kritickými situáciami, čo nastávajú v ich okolí (požiare, klimatické zmeny).

Len ak spomalíme a prispôsobíme sa ich rytmu, môžeme sa znovu naladiť aj na „hlas“ rastlín a rôznych iných druhov života.

Stoja tam pred nami pevné a krotké, niet väčšej poddajnosti ako má broskyňa či tŕstie. V priebehu miliónov rokov sa teda museli naučiť prežiť, aj keď prídu o 50 alebo 80 percent svojho tela, nezahynú, ani keď ich niečo zožerie a nezostane z nich takmer nič. Na to, aby tieto činnosti zvládli, čo sa nám javí už ako holý zázrak, rastliny vykonávajú všetky svoje životné funkcie celým svojím telom.

V porovnaní s rastlinami máme veľkú evolučnú výhodu: vyvinuli sa nám orgány s výrazným funkčným rozčlenením. Dýchame pľúcami, počúvame ušami, vidíme očami. Keďže rastliny nemajú jednotlivé orgány, pozerajú, dýchajú, počujú celým svojím telom. My používame na myslenie a rozhodovanie hierarchický systém, rastliny „myslia a rozhodujú“ listami, vetvami, kmeňom, koreňmi.

Zraniteľnosť, ktorú zapríčiňuje ich ukotvenosť, ich viedla k rozloženiu životne dôležitých funkcií do všetkých buniek. Špecializácia jednotlivých orgánov poskytla živočíchom ohromnú zdatnosť a veľký úspech v poznávaní, platíme však za to iným typom vysokej zraniteľnosti: stačí strata jedného životne dôležitého orgánu a nasleduje smrť. Zabiť rastlinu je omnoho ťažšie, ako zabiť nejaké zviera. Z veľkej zraniteľnosti sa stala veľká odolnosť voči smrti.

Zraniteľnosť a obnoviteľnosť rastlín nám má veľa čo povedať.

Zraniteľnosť a obnoviteľnosť rastlín nám má veľa čo povedať. Podniky uplynulých storočí mali štruktúru podľa živočíšneho modelu: s výraznou funkčnou deľbou práce a hierarchickým usporiadaním. Táto hierarchicko-funkčná organizácia umožňovala podnikom rýchly chod, premiestňovanie pri hľadaní príležitostí, umožnila im tiež reagovať na stimuly a zmeny prostredia. Stali sa tak najúspešnejším organizmom v týchto desaťročiach veľkých „klimatických zmien“, najmä v porovnaní s občianskymi a politickými spoločenstvami, ktoré sú omnoho pomalšie, demokratickejšie, rozložitejšie a späté s územím.

Podniky boli a sú veľkými víťazmi evolučného vývoja našej super rýchlej doby. V určitom okamihu na prelome dvoch tisícročí sa však prostredie ľudského sveta radikálne zmenilo, spôsobil to nástup internetu a sietí, ktoré sú veľmi podobné rastlinám.

Samotný obrazný výraz sieť alebo pavučina (web) sa veľmi blíži podobe života v rastlinách, no iste nie k hierarchickému usporiadaniu orgánov u živočíchov. A ten, kto sa chce dnes pohybovať v tomto novom prostredí, musí dýchať, počúvať, pamätať si a rozprávať celým telom: tak ako rastliny. Musí teda porozmýšľať a obrátiť naruby strnulú hierarchickú štruktúru. Kto chce dnes prežiť a rásť v novej ekonomike, čoraz viac čelí výzve, aby sa rozvíjal decentralizáciou a rozložením všetkých funkcií (vrátane tej podnikateľskej). Súčasne sa pritom má zriecť hierarchickej kontroly nad všetkými procesmi a rozhodnutiami, má zadeliť zodpovednosť a aktivovať všetky bunky tela.

Kto chce dnes prežiť a rásť v novej ekonomike, čoraz viac čelí výzve, aby sa rozvíjal decentralizáciou a rozložením všetkých funkcií .

Skutočnosť je taká, že v našom vývojovom modeli, najmä v Európe, sme poznali a poznáme podniky, ktoré sú organizované podľa rastlinného modelu: sú to družstvá. Sila spolupráce spočíva v rozvinutej distribúcii funkcií do celého tela a v zrieknutí sa rigidnej hierarchickej organizovanosti, aby sa aktivovala celá sociálna skladba spoločnosti.

Družstvá sa naučili dýchať, počuť či rozhodovať celým telom a dosiahli to tak, že prehodnotili vlastnícke práva podniku a jeho riadenie. Tým, že sú územne viazané, boli omnoho pomalšie a zväčša menej efektívne ako kapitalistické podniky, ukázali sa však omnoho odolnejšie a schopné obnovy pri vonkajších a vnútorných krízach. A keď zanikli alebo zanikajú, ich neúspech často súvisí s tým, že sa zriekli akejsi metaforickej príbuznosti s rastlinami a napodobňovali rýchlejšie a atraktívnejšie živočíchy, pretože si osvojovali ich riadenie a kultúru.

Ak družstvá a spoločenské podniky prídu o svoju schopnosť využívať na život všetky bunky, zostanú im len nevýhody z územnej viazanosti – podobne je na tom líška, keď sa chytí do pytliakovej pasce, je neporovnateľne zraniteľnejšia ako strom, ku ktorému je pripútaná.

Pravdepodobné je, že v „dobe pavučiny“ dokážu byť úspešnými lídrami organizácie s čoraz viac horizontálne rozloženou štruktúrou, ktoré sa však budú ponášať na „staré“ družstvá. Nedostatkom firiem v sieti v novej ekonomike je to, že sa zmenili v oblasti kultúry a riadenia, ešte však nie v oblasti vlastníckych práv. Vlastníkov nových webových gigantov je stále primálo a obrovské zisky sú ešte príliš sústredené v rukách niekoľkých osôb. Novými výzvami kapitalizmu tohto rastlinného (vegetatívneho) typu budú vlastnícke vzťahy a následne prerozdeľovanie bohatstva.

O týchto témach dnes nevieme povedať skoro nič viac, pretože ich naďalej hodnotíme kategóriami z dvadsiateho storočia (túto oblasť ešte stále zverujeme do pôsobnosti politiky a prípadne daňového systému). Kým nezačneme uvažovať nad novými formami vlastníctva rozšírenými v nových lesoch, budeme naďalej napodobňovať rastliny, no zostaneme dravcami.

Zraniteľná odolnosť rastlín nám má ešte veľa čo povedať.

Stačí si pomyslieť na duchovné spoločenstvá a motiváciu ideálmi alebo na náš vnútorný život. Komunity, ktoré dokázali zvládnuť smrť zakladateľa a prípadne prekonať ťažké krízy, boli rozšírené a schopné dýchať a vidieť celým svojím telom. Ak sa lídri alebo zakladatelia stanú srdcom alebo hlavou svojich komunít, s ich smrťou zomiera celá komunita. Ak je však charizma rozšírená v celom tele, komunity sú schopné pokračovať v živote nielen po svojom zakladateľovi, ale aj po tom, čo stratia značnú časť svojho tela.

Ak sa lídri alebo zakladatelia stanú srdcom alebo hlavou svojich komunít, s ich smrťou zomiera celá komunita. Ak je však charizma rozšírená v celom tele, komunity sú schopné pokračovať v živote nielen po svojom zakladateľovi, ale aj po tom, čo stratia značnú časť svojho tela.

Napokon aj na správny rozvoj vnútorného duchovného života sa môžeme pozerať ako na progresívnu premenu duše, ktorá sa čoraz väčšmi ponáša na strom. Ak je naše vnútro usporiadané živočíšnym spôsobom, stále v pohybe a bez koreňov, sme pri zasiahnutí našich životne dôležitých oblastí (osoby, práca, istoty) veľmi zraniteľní.

Stačí zrada priateľa, smrť manželského partnera, odchod do dôchodku či kríza viery a hneď sa ocitáme v prázdnote a zakúšame skutočnú duchovnú smrť. Dobrá výchova, najmä mladých ľudí, znamená naučiť ich cítiť, trpieť, milovať, rozprávať a vidieť celou dušou. Postup bude omnoho pomalší, dostaneme sa však omnoho ďalej a vyššie, lebo sa dá prežiť aj pri strate 50, 90 alebo aj 99 percent „tela“. Aj z malého „zvyšku“, čo ešte niekde v kútiku žije, je možné obrodiť sa.

Pri ťažkých morálnych alebo fyzických krízach môže na ich prežitie a nové vzchopenie postačiť, ak sa nám uchoval kúsoček živého a zdravého tkaniva, ktoré nezožrali dravci.

Pri ťažkých morálnych alebo fyzických krízach môže na ich prežitie a nové vzchopenie postačiť, ak sa nám uchoval kúsoček živého a zdravého tkaniva, ktoré nezožrali dravci.

Neraz je tým kúskom, ktorý naďalej žije, jednoducho naša práca: prídeme do kancelárie zničení nepríjemnosťami, zožiera nás smútok, opustenosť, prenasledovanie, a kým zapíname PC alebo vytiahneme žalúzie, fyzicky cítime, ako sa do nás vracia život a postupne ožíva celé telo.

K Mojžišovi Boh prehovoril z tŕňového kríka počas jeho práce, keď pásol stádo svojho svokra. Práca bola často dejiskom tých najväčších Božích zjavení. Pred skutočnou smrťou duše nás zachránilo to, že vieme pripraviť obed alebo že sme celé roky vydržali tak dôkladne prestierať stôl, ako keď tam bol niekto, kto pri pohľade naň cítil, že je milovaný. Alebo preto, že sme sa zmohli na odriekanie jedinej modlitby, ktorú sme si ešte pamätali. A vznikol krásny výhonok, niekedy aj veľký strom s bohatou úrodou.

Súvisiace články

Slovensko potrebuje politikov, ktorí sa vedia zjednotiť v službe pre hodnoty

redakcia nm

Ochrana maloletých: formácia, prevencia a nulová tolerancia

focolare.org

Teraz je potrebný zázrak. Požiar v Notre-Dame: duša je čosi vážne

Luigino Bruni

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies