Spiritualita jednoty

Etapy charizmy: Keď Chiara bola malá Silvia

Foto: archív Chiary Lubichovej
Prvé roky rodiny Lubichovcov. Dievčatko ako každé iné, a predsa výnimočné. Vzťah s bratom Ginom.

Deviateho júna 2001 bola sála krajskej rady v Tridente preplnená. Účastníci počúvali príhovor Chiary Lubichovej, ktorá si prišla prevziať cenu Tridentčan roka. Zakladateľka Hnutia fokoláre okrem iného povedala: „Tu som sa to naučila – vo svojej úžasne zjednotenej rodine, bohatej na pravé hodnoty; na základnej a pedagogickej škole, ktoré som navštevovala; pri svojom povolaní v službe mládeži, ktoré som tu niekoľko rokov vykonávala. Tu som sa odmala učila, ako byť pravou kresťankou. Tu mi Duch Svätý ponúkol dar charizmy, aby dal zrod univerzálnemu hnutiu.“

Chiara sa narodila 22. januára 1920. Rodičia Luigi Lubich a Luigia Marinconzová, Taliani, ktorí sa však narodili pod nadvládou Rakúskeho cisárstva, sa spoznali v tlačiarni časopisu Il Popolo. Bol to orgán socialistickej strany, ktorú založil a viedol Cesare Battisti. On bol vrchný sádzač a ona sádzačka.

Tu mi Duch Svätý ponúkol dar charizmy, aby dal zrod univerzálnemu hnutiu.

Zosobášili sa v roku 1916 (práve prebiehala prvá svetová vojna, do ktorej sa zapojil aj otec Luigi) a z ich manželstva sa narodili Gino, Silvia (krstné meno Chiary), Liliana a Carla. Lubichovci bývali na ulici Prepositura č. 11 (aktuálne č. 41) na treťom poschodí menšieho obytného domu presne oproti Kostolu Santa Maria Maggiore, v ktorom sa konali generálne zasadnutia posledného obdobia Tridentského koncilu (1562 – 1563). Práve tam bola Silvia pokrstená.

Napriek povojnovej kríze prežila malá Silvia prvé roky svojho života v pokoji a relatívnom blahobyte, keďže po zatvorení časopisu otec rozbehol sľubnú obchodnú činnosť: vyvážal talianske vína do Nemecka. Ťažké obdobie skutočnej biedy a hladu sa začalo v roku 1929 po prepade burzy na Wall Street a hlava rodiny musela svoj podnik zavrieť. Keďže Luigi Lubich bol presvedčený antifašista, zbytočne sa snažil nájsť si novú prácu.

Zľava: Carla, Gino, Silvia, otec Luigi, mama Luigia, Liliana

Z času na čas, zvlášť v lete, si Lubichovci dopriali malú „prestávku“ uprostred hôr. Prvá Silviina spomienka sa viaže práve na tieto prázdniny. Sám Gino hovorí, že ho s malou Silviou spájalo silné puto, oni dvaja sa „večne držali za ruku“; nevymenili si veľa slov, hrali sa však a žartovali, ako to zvyčajne deti robia. Vznikal medzi nimi hlboký vzťah.

Od otca, socialistu a idealistu, veľmi čestného muža, sa Silvia naučila „koherentnému spôsobu života“. Od matky, ktorá bola veriaca a na rozdiel od manžela chodila do kostola, dostala vieru. Lubichovci patrili do veľmi živej farnosti, kde sa vďaka Katolíckej akcii, zvlášť medzi ženami a dievčatami, začínal formovať zástup angažovaných laikov, ktorí boli pripravení odolávať aj fašistickej náuke. Silvia v nedeľu navštevovala rehoľné sestry (Sestry Dieťaťa Márie), aby sa pripravovala na prvé sväté prijímanie a sviatosť birmovania (Turíce 1927). Podľa Ginových slov by bola ako mnohé iné tridentské kresťanky, ak by do jej života „nevstúpil niekto iný“.

Práve sem patrí príbeh, ktorému Chiara Lubichová vždy pripisovala „symbolickú hodnotu, dokonca ho takmer považovala za začiatok“ všetkého, čo sa stalo.

Nemala rada bábiky, „azda preto, že neboli skutočné“, a ani rozprávky, pretože hľadala „pravdu“.

S rehoľnou sestrou Carolinou Cappellovou z oratória na ulici Borsieri každý štvrtok spolu s inými dievčatkami prichádzala do Kostola Najsvätejšej oltárnej sviatosti, aby sa zúčastnili na eucharistickej poklone.

Upriamene sa pozerala na Ježiša v Najsvätejšej oltárnej sviatosti a opakovala mu: „Ty, ktorý si stvoril slnko, ktoré dáva svetlo a teplo, daj, nech očami vstúpi do mojej duše tvoje svetlo a tvoje teplo“: to teplo Božej lásky a svetlo Slova, ktoré je syntézou spirituality Hnutia fokoláre.

Neskôr, vo štvrtom ročníku na základnej škole, Silvia takmer zomrela na zápal pobrušnice. Nešťastná mama Luigia bežala k sestre Caroline s prosbou, aby sa celá komunita sestier modlila za uzdravenie jej dcéry. Odvtedy začala vnímať „prítomnosť bolesti v živote a možnosť prijímať ju z lásky“.

Aká bola Silvia ako malá? Chiara o sebe nerada hovorila. Predsa len však niečo porozprávala: podľa toho, čo o nej povedali členovia jej rodiny, sa vnímala ako „človek s pokojnou povahou“, „priťahovaná Božími vecami“, „skôr uvažujúca a svedomitá“.

„To, že Chiara bola výnimočná,“ hovorí brat Gino, „nám potom povedali iní.”

Nemala rada bábiky, „azda preto, že neboli skutočné“, a ani rozprávky, pretože hľadala „pravdu“, a napriek tomu nebola oslobodená od „drobných nedostatkov“, ktoré sú typické pre deti. Jednoducho dievčatko ako ostatné. Snaživá, poslušná a pripravená obetovať sa za najbližších, to áno! „To, že Chiara bola výnimočná,“ hovorí Gino, „nám potom povedali iní. Neuvedomovali sme si jej rozumové schopnosti, ani tie duchovné.“

Lubichovcom unikli aj ďalšie silné momenty jej duchovného života vo veku adolescentky: to áno, ktoré vyslovila, keď pocítila „povolanie k mučeníctvu“ približne v 15 rokoch a o niekoľko rokov neskôr, v deň sviatku svätého Tomáša Akvinského, vnuknutie stať sa svätou; aj odvaha, s akou viackrát vedela svedčiť o svojej kresťanskej viere proti tvrdeniam profesora filozofie, ktoré boli namierené proti Cirkvi. No v tom období bola Chiara ešte Silvia.

Chiara Lubichová s bratom Ginom
Brat a sestra

Rím 21. januára 1955

Drahý Gino,

všetko najlepšie! Idem teraz na svätú omšu a sväté prijímanie. Obetujem ich za teba: myslím si, že to bude ten najlepší darček, aký ti môžem dať. Budem prosiť Pána, aby ti dal to, čo ti leží na srdci: aby Sergetto (Ginov syn) rástol v Božom mene a požehnaní; aby sa Brunette (Ginova manželka) všetko darilo; aby ti tvoje štúdium prinieslo uspokojenie; aby ocko a mama a všetci, ktorých miluješ, dostali to, čo si len pre nich môžeš priať; aby ti dal vieru, pevnú, neochvejnú, živú vieru, preverenú utrpením a radosťami… Vieru, ktorá by bola korunou tvojho života a dodala by mu hodnotu, ktorú bez nej tvoj život nemá. Máš srdce zo zlata, veľkú dušu… nech ťa Boh neopustí! No obráti ťa k sebe. Veľkí ľudia, ktorí zanechali za sebou vo svete istú stopu, väčšinou prekračujú hranice samých seba a spájajú sa s Kristom. To je aj moje prianie, ktoré nemôže byť iné, však Gino? […] Čau, Ginetto.

Chiara

22. januára 1920 – 22. januára 1955

Drahá sestrička,

čo Ti mám ja zaželať po všetkých tých krásnych prianiach, ktoré si mi včera napísala? Aby sa Ti všetky túžby splnili? Áno, myslím si, že to je to najlepšie, čo Ti môžem priať. Zdravím ťa, sestrička.

Gino

Akcia na knihy Chiary Lubichovej platí v našom eshope do 17. marca.

Súvisiace články

Slovo života – apríl 2109

Letizia Magriová

Slovo života – marec 2109

redakcia nm

„Absolútna nula z lásky“. Mária a dialóg

Chiara Lubichová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies