Spoločnosť Titulka

Človek na svojom mieste

O novej knihe Človek na svojom mieste z Vydavateľstva Nové mesto.

Volám sa Andrej. Som ženatý. Máme štyri deti. Vyrastal som v katolíckej rodine, kde vzájomná láska, porozumenie, pomoc jeden druhému bolo základným princípom života. Tento princíp vlastne vychádza z hlbokej, aj keď jednoduchej viery v Boha. Otcovo neotrasiteľné „Čo Boh dá, tak bude“ ma poznamenalo na celý život.

Takto sám seba predstavuje Andrej Figura. Uplynulo dvadsať rokov od jeho smrti, pri príležitosti tohto výročia vydáva Vydavateľstvo Nové mesto publikáciu o jeho živote.

Cieľom tohto textu však nie je spísať faktickú biografiu. Javí sa prirodzenejšie jednoducho ponúknuť obraz jedného života prežitého jedinečným spôsobom. Výpovede o rôznych obdobiach, stretnutiach, udalostiach Andrejovho života sú poprekladané historickými „intermezzami“, krátkymi opismi, ktoré sa snažia charakterizovať dané dejinné obdobie vo svete, v bývalom Československu, respektíve na Slovensku, ako aj v Hnutí fokoláre.

Práve v Máriinom diele – Hnutí fokoláre našiel Andrej naplnenie svojho osobného kresťanského povolania. Ako volontár, Boží dobrovoľník, zodpovedne a zároveň s úsmevom spravil krok vpred a prijal Ježišov kríž v podobe príznačnej pre danú dobu.

Andrej spolu so svojou manželkou Martou spomínajú na prvý kontakt s hnutím. „Skupina ľudí nás pozvala na jeden výlet, ale bol to zvláštny výlet. Prvé, čo ma upútalo, boli vzájomné vzťahy. Títo ľudia si navzájom pomáhali. Všetko, čo si doniesli, dali dokopy. Hrali sme rôzne hry, nebol však rozdiel medzi mladšími a staršími. Športovali sme, ale hovorili sme aj o vážnych veciach, aj o Bohu – o Bohu ako o láske, láske nekonečnej, milujúcej všetkých, ba čo viac, milujúcej tých najúbohejších. Bola to pre mňa ,bomba‘! Objavil som, čo som podvedome stále hľadal. Zrazu každá vec nadobudla v mojom živote zmysel, dokonca aj moje pády! Našiel som životnú istotu, ktorá spočívala v tom, že Boh je láska. Na výlete bola aj moja manželka Marta. Tu sme sa spontánne rozhodli začať žiť ,odznova‘. Objav Boha Lásky sme chceli preniesť do života. Začali sme čítať evanjelium. A zistili sme, že jeho žitím sa na nás začali plniť jeho prisľúbenia.“

Andrej bol človekom na svojom mieste, osobou, ktorá svoje miesto vedela rozoznať, prijať a zveľadiť pre dobro ľudí naokolo. Angažoval sa v každej oblasti, ktorá si to momentálne vyžadovala. Keď v Lúčke, jeho rodnej obci, stavali nový kostol, so zápalom zvykol hovoriť, že táto generácia rodákov musí niečo dokázať – a táto stavba môže byť ich odkazom. Odkazom Andreja je špeciálne hlavný nosník strechy kostola, ktorý vďaka svojmu entuziazmu spolu s ostatnými skonštruoval a navrhol spôsob ako ho vyzdvihnúť do výšky na jeho miesto.

V práci bol považovaný za príkladného odborníka a správneho človeka. Zaujímavé sú informácie o ňom z jeho vtedajšieho kádrového hodnotenia: „Po príchode do funkcie samostatný referent hospodárenia s náradím zabezpečoval komunálne náradie, ktoré závod potreboval. Má dobré charakterové vlastnosti. Je tichej, skromnej povahy. Má kladný prístup k ľuďom a v kolektíve je obľúbený. V práci je príkladom pre svojich podriadených… Nie je úplne vysporiadaný s náboženskou otázkou….“

Kto a aký bol Andrej? Cieľom nie je podať obraz jeho dokonalosti, pretože jedinú vec, ktorá ho s Dokonalosťou spájala, bola jej ruka. Bola to Božia ruka, do ktorej vložil tú svoju a nechal sa ňou viesť.

Jeho život je výpoveďou o jednom dare, ktorý bol prijatý. My sa môžeme nechať osloviť príkladom veľkého človeka z malej dediny. Alebo jedného z nás od vedľa? Osoby, ktorá sa svojou prirodzenosťou snažila doviesť na zem nadprirodzeno?

Človek na svojom mieste može byť každý z nás. Táto kniha o jednom z nás nie je v prvom rade spomienkou, ale ponukou, aby sme v živote napĺňali to, kvôli čomu tu na zemi sme. A to, že sa to oplatí, netreba zdôrazňovať – vypovedajú o tom stránky novej knihy.

 

Súvisiace články

Dvaja filmári o „dobrej smrti“

Jana Trizuljaková

Rómovia robiť chcú, len ich to potrebujeme naučiť

Mária Oravcová

Zázrak stromu a odrezku: odolať smrti

Luigino Bruni

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies