Stĺpčeky

Ahoj!

Články, ktoré vám prinášame, sme nezamkli, môžete ich tak voľne čítať a zdieľať na sociálnych sieťach. Aby sme mohli šíriť kultúru dialógu v spoločnosti aj naďalej, potrebujeme vašu pomoc. Keď vám záleží na tom, aby sme tu na Slovensku boli, podporte nás, prosíme, pravidelnou mesačnou sumou. Ďakujeme!

Namôjdušu, trvalo to dlho, veľmi dlho. Už som ani nedúfal, že sa mi to podarí. Ale vytrvalosť spojená s húževnatosťou, s jemným nevnucovaním sa a Ideálom, pre ktorý žijem, predsa len priniesli víťazstvo. A viete, čo bolo tým happyendom? Čarokrásny úsmev predavačky.

Ale začnem pekne od začiatku. Neďaleko nášho fokoláre v Moskve, kde momentálne žijem, vo vedľajšej ulici, sa nachádza obchod s potravinami. Vracajúc sa z práce som tam často nakupoval, pretože tam boli na moskovské pomery dobré ceny a hlavne tento obchod bol blízko domu.

Pomaly som si zvykol na obsluhujúci personál, ktorý na moje otázky jednoducho neodpovedal, alebo v najlepšom ma ignoroval, alebo práve v momente, keď som si vyberal z regálu nejakú vec, prišiel poukladať potraviny e popresúvať ich, pretože som tam vzal napríklad krabicu mlieka a vznikla tam prázdne miesto.

Zvykol som si aj na ochrankára, ktorý pozeral na mňa s takým postojom, akoby mi chcel už len nasadiť putá na ruky, pretože si určite chcem niečo „požičať“ a zvykol som si aj na predavačky pri kase, ktoré sa nikdy neusmievali, tobôž božechráň sa pozrieť do očí a na pozdrav (ne)odpovedali hmknutím.

A práve to slovo „zvykol som si“ ma nejako prenasledovalo, otravovalo vo svedomí a nijako ma nenechalo v pokoji. 

Skús ju milovať, ako by miloval Ježiš a skús jej nejako dať najavo, že ti nie je ľahostajná, ale nevnucuj sa.

A stále a dookola ten boj. Určite to poznáte. Tie hlasy ti hovoria: Nechaj to tak. Nič s tým neurobíš. Daj si pohov! Ty to nezmeníš.

V tom čase som trénoval na maratón. Celý maratón, to znamená 42 km. Polmaratóny behávam každý rok a už som si „zvykol“, ale celý maratón, to bola teda výzva. Rozhodol som sa, že o rok pobežím a začal som s tréningom celý rok. A po roku, no dobre, pochválim sa, som prebehol celý maratón a nebol som posledný!

Ale prečo to píšem? Lebo pri jednom čakaní v rade pred pokladňou som pozoroval predavačku a jej smutnú, unavenú tvár a vtedy to nejako prišlo. Myšlienka, hlas. Skús ju milovať, ako by miloval Ježiš a skús jej nejako dať najavo, že ti nie je ľahostajná, ale nevnucuj sa. Rad prišiel na mňa. Pekne a nahlas som sa pozdravil, odpovedala, ale nepozrela sa na mňa a stále mala ten smútok v očiach. Bola to staršia pani, veľmi elegantná.

Pamätám si, že som sa ešte niekoľko dní po sebe snažil s nákupom podísť k nej, ale stále to isté. Smútok v očiach a také chladné odmietnutie. Jasné, že hneď sa ozval aj ten druhý hlas: daj si pohov, prečo sa snažíš, vyzeráš smiešne. A naozaj, už keď som to chcel vzdať, uvedomil som si, že na všetko je potrebný tvrdý tréning, vytrvalosť a hlavne nepoddať sa a to nielen pri športe a v mojom prípade pri príprave na maratón, nielen pri učení sa cudzieho jazyka, alebo pri hre na hudobnom nástroji, jednoducho aj pri láske k blížnemu je potrebná obrovská dávka vytrvalosti, sily a hlavne určitého času.

Nikdy sa ani cudzí jazyk ani hru na hudobný nástroj a ani športové výkony nenaučíš po jednom, alebo po zopár tréningov. Na všetko je potrebný čas.

Viac menej to trvalo celých päť mesiacov, počas ktorých som sa snažil podísť, ak to bolo možné, k svojej smutnej pani predavačke a stále som sa snažil ju pekne pozdraviť

Učení hovoria, že na to, aby sa človek naučil dobre cudzí jazyk, je potrebný minimálne jeden rok a to každodennou niekoľkominútovou výučbou. A aby sa naučil hrať na gitare, je potrebné tri mesiace každodennej niekoľkominútovej hry.

Čo si myslíte, koľko času mi trvalo, aby sa na mňa moja známa pani predavačka usmiala? Bingo! Ak ste tipovali päť mesiacov, uhádli ste. Viac menej to trvalo celých päť mesiacov, počas ktorých som sa snažil podísť, ak to bolo možné, k svojej smutnej pani predavačke a stále som sa snažil ju pekne pozdraviť, zdvorilo sa jej poďakoval, priznám sa, že som to aj viackrát na chvíľu vzdal, ale potom znova a znova som to skúšal a už som si pomaly „zvykol“, že je to tak a asi sa to nezmení.

A predsa! V jednom obyčajnom dní, unavení po práci stojím s nákupom a myšlienkami, čo s hosťami doma, aký program, čo navariť, keď som si zrazu  uvedomil, že som sa dostal na rad k mojej pani predavačke. Okamih. Dal som sa do pozoru, predsa ide o môj tréning na dlhé trate, pozdravil som sa a ona sa na mňa smutne pozrela a odzdravila. Využil som moment prekvapenia,  opýtal sa, či tie cukríky, ktoré som chcel kúpiť pre hostí a ktoré akurát držala v ruke, sú chutné, odpovedala mi, že cudzinci ich veľmi často kupujú a odporúčala mi aj iné konkrétne sladkosti. Povedala mi, že si ma pamätá, pretože ma vidí v obchode často a spýtala sa ma odkiaľ som. Keďže som mal väčší nákup. mohli sme sa porozprávať. Dozvedel som sa, že musela za prácou a chlebíkom odísť z rodného Bieloruska a žije tu v Moskve, že je jej smutno za rodinou a domovom, že jej chýba príroda a podobne. Nakoniec sa mi poďakovala a na jej tvári sa objavil prekrásny, priam očarujúci a úprimný úsmev.

Ešte veľakrát som sa pri nej zastavil s nákupom a ona stále ožila a s radosťou sa porozprávala.

Podarilo sa! Môj potravinársko-obchodný maratón bol o niečo dlhší, ale stálo to za to. Medailu úsmevu a výhru v srdci mi už nikto nevezme.

Bohužiaľ, ten obchod pred niekoľkými mesiacmi zatvorili a teraz tam po rekonštrukcii otvorili nový luxusný obchod. Žiaľ, moju usmievavú pani predavačku som tam už viac nestretol. Nevadí. Dúfam, že aspoň takto sa Ježiš dotkol jej, môjho a teraz aj vášho srdca.

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Aby sme nezostali ľahostajní voči osamoteným ženám

Katarína Jančišinová

Všetci sme za život, ale vyjadriť to môžeme rôzne

Viera Vlčková

Zostúpenie do podsvetia – zrod novej charizmy

Peter Kuchár

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies