Spoločnosť

Sanktuárium Lurdy (okom architekta)

Májový čas odjakživa patrí mariánskej úcte, možno bude vhodné pozrieť sa na túto tradíciu z iného uhlu pohľadu.

V minulom roku uplynulo 160 rokov od zjavenia Panny Márie v Lurdoch. Areál bol pri tejto príležitosti obnovený a prispôsobený vnímaniu a potrebám návštevníkov. V komentároch o Lurdoch prevažujú správy o púťach, zázrakoch, mariánskej úcte a prípadne o histórii spojenej s týmto miestom.

Pútnici hľadajú predovšetkým duchovné povzbudenie a často aj uzdravenie. Skúsme sa však pozrieť na vec z iného uhla pohľadu ako na transcendentálny fenomén vsadený do krajiny a mesta.

Keď sa niekde medzi nebom a zemou rozhodovalo, kde sa má zjaviť Panna Mária, vybrali tam “hore” jedinečné miesto. V predhorí Pyrenejí, kde sa kľukatí rieka Gave, prírodné sily sformovali pozdĺž jej tiahleho meandru kamenné bralo s Massiabelskou jaskyňou. Nadôvažok z tejto skaly tryská aj prameň vody.

Oproti bralu na druhej strane rieky sa rozprestiera lúčna niva, akoby stvorená pre pútne zhromaždenia. Vytvára dostatočný priestor aj pre veľké skupiny návštevníkov a ich aktivity.

Scenériu dopĺňa hrebeň priľahlého pohoria a mesto vo svahu oproti so siluetou stredovekej pevnosti. Pohľad z nádvoria zo strechy Chrámu Ružencovej Panny Márie umocňuje zážitok z krajiny.

Na brale nad Massiabelskou jaskyňou a kryptou sa do výšky odvážne týči Bazilika Nepoškvrneného Počatia.

Pred bazilikou je podstavaný Chrám Ružencovej Panny Márie. Svojim predpolím sa otvára mestu a tvorí zázemie pre liturgickú službu, modlitby a pobožnosti. Tiahlymi rampami vo forme roztvorenej náruče sa pútnik dostáva na nádvorie k hrobke a Bazilike Nepoškvrneného Počatia.

Komplex dopĺňa Bazilka Pia X. od architekta Pierra Vaga, zámerne vsadená do podzemia, aby nevstupovala svojou hmotou do celkovej scenérie. Samotná moderná stavba chrámu v interiéri sugestívne evokuje pocit Jonáša “v bruchu veľryby”. Priestor pojme takmer 2000 ľudí a permanentne v ňom prebiehajú omše a modlitby, k dispozícii sú kňazi pre spoveď vo viacerých jazykoch.

Toto všetko, okrem samotného mariánskeho zjavenia a kolobehu pútnikov, vytvára jedinečný fenomén Lurdy, ktorý možno vnímať aj ako “Urbánne sanktuárium”.

K 160. výročiu mariánskeho zjavenia v minulom roku v areáli dokončili prestavbu verejného priestoru podľa projektu INCA architects. Tvorcovia v maximálnej miere využili genius loci okolitého prostredia a prepojili ho s pulzom pútnického života.

Zdroj:  https://www.archdaily.com/901885/sanctuaires-de-lourdes-inca-architectes

V údolí sa prelínajú prírodné živly – skala, voda a oheň. Bázu priestoru na ľavom brehu rieky tvorí žulová dlažba, ktorá pútnika dovedie popri Bazilike Nepoškvrneného počatia k bralu s jaskyňou Zjavenia. V tomto bode sa stretávame hneď aj s druhým živlom – vodou, ktorá v nej pramení.

Pokračujeme ďalej popri rieke k studničkám, umne navrhnutým pre čerpanie liečivej vody. Nemôžeme prehliadnuť pavúka, ktorý si našiel miesto pre pavučinu práve nad žriedlom pod svetlom.

Drobnú architektúru dopĺňajú ostrovy zelene, vyrastajúce z žulovej dlažby. Zážitok umocňujú svetlá v zemi.

Kamenná dlažba sa zužuje do chodníka, ktorým prichádzame k pavilónu pre ozdravné procedúry. Stavba je organickými líniami predsadeného prístrešku citlivo vsadená do svahu pod kamenným bralom. Od rána do neskorého večera tu v tichosti a modlitbe vyčkávajú pútnici pod oblúkovou strechou, krytí pred nepriaznivým počasím.

Po mostíku prejdeme cez rieku na lúku pre pútnikov a stretávame sa s tretím živlom – ohňom. Nájdeme tu “kaplnky svetla” – precízne navrhnuté pavilóny pre pálenie sviec. V každom prístrešku sú špeciálne pripravené rady hrotov pre rôzne veľkosti sviec, ktoré sa dajú zakúpiť v neďalekom stánku. Zvlášť vo večerných hodinách kaplnky vyžarujú z pravej strany rieky svetelný signál smerom k jaskyni zjavenia.
Atmosféru dokresľujú sviečkové pochody, ktoré prinášajú do priestoru dynamiku.

V roku 2003 až 2008 na lúke oproti jaskyni vybudovali krížovú cestu pre chorých a postihnutých pútnikov. Via Crucis od francúzskej sochárky Marie de Faykod má viac ako 14 zastavení. Spomedzi nich však vyniká číslo 16 – Vzkriesenie. Z mramorového bloku sa vynára telo Zmŕtvychvstalého, prestupujúce cez pohrebnú plachtu.

Mestský ruch neruší pútnický život svätyne, biznis s devocionáliami vzdialene pulzuje niekde za riekou. Keď návštevník prekročí prístupový most, všetko zostane za ním a pokojne môže do hĺbky vnímať duchovný fenomén mariánskeho zjavenia na pozadí “Urbánneho sanktuária”.

Foto: Klement Trizuljak

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Na margo: Pomôžme našim predajcom a živnostníkom!

Zuzana Hanusová

Trumpov „plán storočia“ – koniec diplomacie na Blízkom východe?

Christian Heitmann

Havran vs. Daniška – priveľa bojovníkov, primálo mudrcov

Tomáš Lencz

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies