Spoločnosť

Noví kardináli a Františkova geopolitika

Články, ktoré vám prinášame, sme nezamkli, môžete ich tak voľne čítať a zdieľať na sociálnych sieťach. Aby sme mohli šíriť kultúru dialógu v spoločnosti aj naďalej, potrebujeme vašu pomoc. Keď vám záleží na tom, aby sme tu na Slovensku boli, podporte nás, prosíme, pravidelnou mesačnou sumou. Ďakujeme!

Pápežov výber nových kardinálov je ďalším krokom k Cirkvi, ktorá je stále viac katolícka, univerzálna a zakorenená v skutočných problémoch súčasného sveta.

Pred nami je šieste konzistórium pápeža Františka. Mohli by sme ho definovať ako ďalší krok smerom vpred v logike bergoliánskej geopolitiky. Na základe niekoľkých údajov dokážeme zachytiť posolstvo, ktoré v nedeľu 1. septembra očakávali toľkí pozorovatelia. Odkedy argentínsky pápež zasadol na Petrov stolec, vymenoval presne sedemdesiat kardinálov vrátane tých posledných. Už ich samotné geografické rozmiestnenie je veľmi príznačné: 26 Európanov, 15 Juhoameričanov, 11 Ázijcov, 10 Afričanov, 5 Severoameričanov, 3 z Oceánie. Medzi nimi je 22 rehoľníkov. Zatiaľčo za posledných šesť rokov je v Rímskej kúrii len 13 kardinálov,čo je nevyhnutné minimum na jej fungovanie.

V rámci tohto špecifického kontextu sa Bergoglio od začiatku snažil vyhnúť tomu, aby za kardinálov boli vymenovaní biskupi, ktorí sú na čele diecéz, ktoré v minulosti tradične mali kardinálov. Príkladom je Turín, ale aj Benátky. Zároveň však pápež preferuje sídla, ktoré sú dôležité z iného uhla pohľadu.

V priebehu posledných rokov chcel vyzdvihnúť biskupov, ktorí radi zotrvávali so svojím ľudom.

Najvýraznejším príkladom je Agrigento pre jeho geografické umiestnenie v terajšom čase migrácie. Okrem toho v priebehu posledných rokov chcel vyzdvihnúť biskupov, ktorí radi zotrvávali so svojím ľudom, keďže takýto prístup mu je veľmi blízky a viackrát ho vystihol obrazom pastiera, ktorý vonia po ovciach, čo sa mnohým zdalo, aspoň na začiatku, neúctivé.

Dobrým príkladom je kardinál Mario Zenari, nuncius v Sýrii, ktorý zostal verne na svojom mieste aj počas vojny. Napokon treba povedať, že zoznam biskupských sídiel, ktoré majú za pápeža Bergolia prvý raz vymenovaného kardinála, je už veľmi dlhý. Počínajúc Bangui, kde pápež František otvoril Svätý rok milosrdenstva.

Prejdime teraz k týmto novým menovaniam, ktoré boli ohlásené minulú nedeľu. Do popredia vystupujú dva aspekty: tým prvým je bezpochyby ústredný problém migrácie a tých, čo sú na pokraji globalizovanej spoločnosti.

Do popredia vystupujú dva aspekty: tým prvým je bezpochyby ústredný problém migrácie a tých, čo sú na pokraji globalizovanej spoločnosti.

Takto možno vnímať vymenovanie Mattea Zuppiho (64 rokov), ktorý je od roku 2015 arcibiskupom v Bologni, a slovensko-kanadského jezuitu Michaela Czerného (73 rokov), ktorý od roku 2016 pôsobí ako podsekretár Sekcie pre migrantov Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj.

Zuppi bol okrem toho mnoho rokov farárom vo Farnosti Santa Maria in Trastevere v Ríme, kde – verný poslaniu Komunity sv. Egídia, v ktorej vyrastal a dozrieval – pomáhal a prijímal migrantov a ľudí každého typu žijúcich na okraji spoločnosti. Neraz vysluhoval pohrebné obrady ľuďom zavrhnutým spoločnosťou, ktorí zomreli na brehoch rieky Tiber alebo pod jej mostami. Bolo to gesto, ktoré aspoň v smrti prinavrátilo dôstojnosť osobám, ktoré konzumná spoločnosť vylúčila.

Druhým významným aspektom je ústredné postavenie medzináboženského dialógu, zvlášť v moslimskom kontexte. Zdá sa, že tento aspekt v blížiacom sa konzistóriu bude mať dôležité miesto. Okrem Španiela Miguela Angela Ayusa Guixota (67 rokov), ktorý je od mája predsedom Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, nemožno zabudnúť ani na indonézskeho kardinála Ignatia Suharya Hardjoatmodja (69 rokov). Od roku 2010 bol arcibiskupom v Jakarte, hlavnom meste krajiny s najväčším počtom moslimského obyvateľstva na svete.

V oblasti vzťahov s islamom je medzi novovymenovanými kardinálmi veľmi významná aj prítomnosť španielskeho saleziána Cristóbala Lópeza Romera (67 rokov), ktorý v rokoch 1986 až 2011 pôsobil v Paraguaji a od roku 2017 je rabatským arcibiskupom v Maroku.

Druhým významným aspektom je ústredné postavenie medzináboženského dialógu, zvlášť v moslimskom kontexte.

Ide o jedného z tých biskupov, ktorí prijali pápeža Františka v prvých mesiacoch tohto roka počas jeho cesty, ktorá nasledovala hneď po ceste na polostrov Spojených arabských emirátov, kde došlo k podpísaniu Dokumentu o ľudskom bratstve. Tento dokument pápež František podpísal spolu s imámom káhirskej univerzity Al Azhar Ahmadom Al Tajjibom v Abú Zabí.

Nakoniec sa v rámci medzináboženského dialógu vypína aj menovanie za kardinála Mons. Michaela Louisa Fitzgeralda, bývalého predsedu Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, ktorý svojho času nebol povýšený na kardinála a ktorý po svojej vzácnej diplomatickej službe nuncia v Egypte a pri Lige arabských štátov dnes pracuje vo farnosti v Liverpoole. Tá sa zvlášť angažuje pri napomáhaní integrácie migrantov.

Nechýbajú však ani diecézy na periférii, ktoré pri tomto menovaní kardinálov majú významné zastúpenie. Ide o diecézu Huehuetenamgo v Guatemale a jej biskupa Alvara L. Ramazziniho Imeri a diecézu Kinshasa v Konžskej demokratickej republike na čele s africkým kapucínom Fridolinom Ambongom Besungu. Nemôžeme však zabudnúť na význam menovania za kardinála jezuitu Jeana-Clauda Hollericha (61 rokov), súčasného predsedu COMECE a od roku 2011 luxemburského arcibiskupa. Luxembursko je krajina, ktorá je v súčasnosti skutočne misijnou.

Obraz uzatvára portugalský arcibiskup José Tolentino Mendonca, ktorý v decembri dovŕši 54 rokov a od roku 2018 pôsobí ako archivár a bibliotekár Svätej rímskej cirkvi, a Kubánec Juan de la Caridad García Rodríguez (71 rokov), ktorý je od roku 2016 arcibiskupom v San Cristobalde La Habana. Toto spoločenstvo kresťanov ešte len pred pár mesiacmi prišlo o kardinála Jaime Lucasa Ortegu y Almamina, významnú postavu v dejinách kubánskej cirkvi.

Ku kardinálom osemdesiatnikom okrem už spomínaného Michaela Fitzgeralda patrí aj litovský jezuita Sigitas Tamkevicius, ktorý v novembri oslávi 81. narodeniny. Od roku 1996 do roku 2015 bol arcibiskupom v Kaunase. Osemdesiatročným kardinálom je aj Eugenio Dal Corso, člen Diela dona Calabriho.

Jednoznačne ide o ďalší krok v ústrety Cirkvi, ktorá je stále viac katolícka v pravom slova zmysle, teda univerzálna a najmä ukotvená v skutočných súčasných problémoch.

Jedenásť rokov strávil v Argentíne, no v súčasnosti je emeritným arcibiskupom Benguely v Angole, kde zostal pôsobiť ako jednoduchý misionár.

Jednoznačne ide o ďalší krok v ústrety Cirkvi, ktorá je stále viac katolícka v pravom slova zmysle, teda univerzálna a najmä ukotvená v skutočných súčasných problémoch. Františkovu geopolitiku tak možno nájsť aj v kardinálskom kolégiu, ktoré sám tvorí a ktoré raz zvolí aj jeho nástupcu. Argentínsky pápež sa posledným menovaním kardinálov snaží zabezpečiť kontinuitu Cirkvi zajtrajška vzhľadom na tú súčasnú.

V tomto kontexte ešte jedna kuriozita. Po dlhom čase sa v osobe Mattea Zuppiho ocitne v zozname nových kardinálov pravý Riman. Zuppi je navyše nielen svedkom radikálnej služby chudobným a zabudnutým, ale je aj prasynovcom ďalšieho veľkého kardinála, Carla Confalonieriho, ktorý bol blízko dvom pápežom, Pavlovi VI. a Jánovi Pavlovi II.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Na margo: Ako náš systém dovolil stvoriť Mariána Kočnera?

Zuzana Hanusová

Pre svoje postoje som na gynekológii za exota

Zuzana Hanusová

Chýba nám schopnosť pomenovať to, čo nás spája

Zuzana Hanusová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies