Spoločnosť

Aj Vatikán rozlišuje medzi rodovými štúdiami a rodovou ideológiou

freepic

Články, ktoré vám prinášame, sme nezamkli, môžete ich tak voľne čítať a zdieľať na sociálnych sieťach. Aby sme mohli šíriť kultúru dialógu v spoločnosti aj naďalej, potrebujeme vašu pomoc. Keď vám záleží na tom, aby sme tu na Slovensku boli, podporte nás, prosíme, pravidelnou mesačnou sumou. Ďakujeme!

Na sociálnych sieťach sa v týchto dňoch búrlivo diskutuje o katolíckej učebnici náboženstva, ktorá spomína kultúru smrti. Ideologický slovník kritikov obviňujúcich učebnicu z popierania ľudských práv vyvolal pohoršené a obranné reakcie katolíckej strany. Na druhej strane učebnica používa nepresné formulácie o „ideológii rodovej rovnosti“ a na nálepkovanie a moralizovanie redukuje hĺbku teologicko-sociálnych úvah sv. Jána Pavla II. o individualisticky chápanej slobode, ktorá smeruje ku konzumizmu, k odľudštenému manipulovaniu s ľudským životom a sexualitou a ku sklonu uspokojovať potreby silných na úkor slabších. Čo hovorí cirkev a ľudská skúsenosť o význame sexuality, pohlavia, rodu?

Keď môj najstarší, dnes už dospelý syn, mal azda päť rokov, išli sme spolu autom a na križovatke pred nami sa jedno auto nesprávne zaradilo. Poznamenal som: Tá šoférka robí zmätky! Môj syn vraví: Tie ženy sú ale nebezpečné. Neodolal som pokušeniu uviesť veci na pravú mieru. Vysvetlil som mu, že ženy sú väčšinou opatrnejšie a iba občas zazmätkujú, to skôr muži jazdia riskantne. A potom prišla tá otázka: A ocko, prečo sme takí divokí?

Priznám sa, že som ešte nedostal ťažšiu a lepšiu otázku. Iste chápete, že na odpoveď som tých pätnásť rokov naozaj potreboval. Ako podnet na premýšľanie mi poslúžil trochu bizarný starozákonný príbeh (por. 1 Krl 1,1):Starnúci kráľ Dávid sa nevedel zohriať, hoci ho zakrývali šatami. Sluhovia mu navrhli: “Pane, pohľadáme ti panenské dievča, ktoré ťa bude obsluhovať a opatrovať. Bude spať v tvojom lone a zohreješ sa.” Sluhovia priviedli ku kráľovi Abisagu, podľa biblického textu až veľmi pekné dievča.

Je čudným paradoxom, že tento materialistický svetonázor vníma telesnosť ako niečo náhodné alebo až nepriateľské voči vlastným predstavám o sebarealizácii.

Bola kráľovou ošetrovateľkou a obsluhovala ho, ale kráľ Dávid s ňou nespal. Príbeh bez akéhokoľvek prechodu preskočí do riešenia sporu medzi súpermi o kráľovské kreslo – Adoniášom a Šalamúnom. Kráľ Dávid, ktorý dovtedy nezahriakol ambiciózneho Adoniáša, nakoniec na naliehanie Betsabé a proroka Nátana ustanoví za kráľa Šalamúna. Adoniáš sa bojí o život a nakoniec sa podrobí Šalamúnovi.

Medzi riadkami tohto príbehu čítame nevyslovené presvedčenie, že kráľ má byť mužný. Má byť pri sile, má byť akčný, má konať. V biblických časoch bolo zjavne vecou prežitia mať schopného vodcu a niekoľko silných mužov. Pointou príbehu je zrejme to, že kráľ Dávid svojim váhaním spôsobí mocenské vákuum a nakoniec si prizná, že už potrebuje nasledovníka, ktorý by ďalej viedol Izrael.

My muži sme dostali vyššiu hladinu testosterónu ako ženy. Vedie k priebojnosti, akčnosti, vodcovstvu a náročnosti na druhých. Testosterón funguje ako zosilňovač. Zväčšuje rozptyl pozitívneho aj negatívneho – muži v dejinách dosiahli výnimočné výsledky v rôznych oblastiach ľudskej činnosti, ale vyššia hladina testosterónu zároveň môže viesť k nižšej empatii, k rôznym psychickým a zdravotným poruchám, či priamo ku kriminalite a násiliu. Sú aj ženy, ktoré majú hladinu testosterónu vyššiu, ako je ženský priemer, a sú priebojnejšie.

V dnešných časoch už nie sme tak fyzicky ohrození dravcami či nepriateľmi a preto kľúčom k prežitiu nie je iba hrubá fyzická sila a „divokosť“.

práve dnes majú ženy viac ako kedykoľvek predtým šancu prispieť k meniacej sa podobe sveta.

Aj v Biblii a v kresťanskom stredoveku sa vyskytujú silné ženské postavy, ale práve dnes majú ženy viac ako kedykoľvek predtým šancu prispieť k meniacej sa podobe sveta. Na dôvažok odborníci hovoria, že súčasní muži sú často dezorientovaní vo svojej roli a ich biologická mužnosť a plodnosť klesá.

Otázku o význame rozdielov medzi mužmi a ženami komplikuje súčasný radikálny feminizmus a rodová teória, ktoré majú sklon znižovať význam pohlavných rozdielov alebo úplne popierať ich existenciu. Je čudným paradoxom, že tento materialistický svetonázor vníma telesnosť ako niečo náhodné alebo až nepriateľské voči vlastným predstavám o sebarealizácii. Kresťanstvo sa už s takýmto zmýšľaním v minulosti stretlo a súboj vyhralo (tzv. manicheizmus).

Mohlo by sa zdať, že hlavnou úlohou kresťanov v súčasnosti je zdôrazňovať výraznú odlišnosť pohlaví a obhajovať tradičnú deľbu rolí medzi mužom a ženou. Tento trochu čierno-biely pohľad usmerňuje nedávny vatikánsky dokument „Ako muža a ženu ich stvoril“. S dôrazom na potrebu dialógu starostlivo rozlišuje medzi rodovými štúdiami, ktoré sa snažia o „hlbšie poznanie spôsobov, akými sa v rôznych kultúrach prežíva pohlavná odlišnosť medzi mužom a ženou“ (čl. 11) a rodovou ideológiou, ktorá „vrcholí v presadzovaní úplného oslobodenia jednotlivca od akejkoľvek apriórnej definície pohlavia“ (čl. 12).

Kresťanstvo tak dostáva pozoruhodnú šancu obhajovať vedecký pohľad na človeka proti niektorým dobovým výstrelkom.

Nemáme ustrnúť v jednorozmernej diskusii: Pohlavný rozdiel je pevne daný a určujúci – Na pohlavnom rozdieli nezáleží.

Má príležitosť hlásať realistický a pozitívny pohľad na ľudskú telesnosť a pohlavnosť, ktorá je darom aj obmedzením, šancou aj rizikom,prejavom sily aj zraniteľnosti.

Nemáme ustrnúť v jednorozmernej diskusii: Pohlavný rozdiel je pevne daný a určujúci – Na pohlavnom rozdieli nezáleží. Na základe príbehu kráľa Dávida sa môžeme posunúť k širšiemu pohľadu: Naša pohlavná a rodová rozdielnosť je odrazom telesnosti a prejavuje sa odlišným štatistickým rozložením niektorých vlastností medzi mužmi a ženami, ale je predovšetkým osobným darom, individuálnym východiskom, životným štartovacím kapitálom.

Vlastnú telesnosť sme nedostali ako nárok na odmenu a ocenenie, či ako základ automatického šťastia a spokojnosti, ale ako úlohu a výzvu. Muži a ženy, ktorí dostali viac priebojnosti, majú zodpovednosť aj za iných. Silní muži majú zodpovednosť aj za slabých mužov, za ženy, za starých, za deti. Silné ženy nemajú byť len političkami a členkami predstavenstiev, ale majú presadzovať aj pomoc pre tie ženy, ktoré chcú ostať dlhšie doma pri deťoch alebo sa statočne rozhodli prijať nečakané dieťatko. Máme smerovať ku kultúre služby a pomoci slabším, kultúre nezištnosti, kultúre dávania, kultúre života.

Pred mnohými rokmi som sa spýtal môjho už zosnulého otca: Čo je životnou úlohou muža? Na rozdiel odo mňa potreboval dve sekundy, jemný úsmev a dve slová: Služba životu. Nuž, preto sme takí divokí, Filipko môj.

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Dlhé tiene jednej genocídy

Christian Heitmann

Aby sme sa zamysleli, ako dnes žiť slobodu v hocijakom režime

Zuzana Hanusová

Čo nás skúsenosť socializmu naučila

Tomáš Lencz

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies