Spoločnosť

Moje Katalánsko

Články, ktoré vám prinášame, sme nezamkli, môžete ich tak voľne čítať a zdieľať na sociálnych sieťach. Aby sme mohli šíriť kultúru dialógu v spoločnosti aj naďalej, potrebujeme vašu pomoc. Keď vám záleží na tom, aby sme tu na Slovensku boli, podporte nás, prosíme, pravidelnou mesačnou sumou. Ďakujeme!

Ak sa chce Katalánsko vymotať zo svojej patovej situácie, obe strany budú musieť akceptovať viac než momentálne chcú svojím protivníkom priznať.

Slnečné lúče dopadajú na ulice, zatiaľ čo sa vôňa čerstvo upečenej escalivadi mieša s ostrým zápachom pušného prachu. Na jazyku sa rozplýva hodvábne jemná cremacatalana s chrumkavou karamelovou kôrkou. Túto spleť vnemov si vybavíme, keď myslíme na Katalánsko. Letné dovolenky splývajú s obrazmi španielskej občianskej vojny, vybavujeme si udalosti, ktoré obrali Georga Orwella o vieru v marxistickú revolúciu.

Viac než 80 rokov po skončení občianskej vojny v Španielsku zostáva spoločnosť rozdelená,

Viac než 80 rokov po skončení občianskej vojny v Španielsku zostáva spoločnosť rozdelená, a to najmä v regióne, pre ktorý bola občianska vojna najväčším zlomom.

Katalánsko, známe najmä pre svoju metropolu, Barcelonu, je súčasťou Španielska po celé stáročia. Toto obdobie charakterizovala kolísajúca miera centralizácie španielskeho štátu, a periodické pokusy o osamostatnenie. V priebehu napoleonských vojen bolo Katalónsko dokonca anektované Francúzskom, ktoré si už v 17. storočí osvojilo jeho najsevernejšiu časť – dnešný Roussillon.

Pre Kataláncov španielska nadvláda znamenala postupné prevzatie kastílskej španielčiny v štátnej správe, a dnes väčšina ľudí používa španielčinu. Boj za autonómiu v rámci Španielska však neustával a na rozdiel od otázky nezávislosti dokázal získať jednoznačnú väčšinu obyvateľov.

Katalánske hnutie za nezávislosť bude musieť akceptovať, že mu chýba nielen medzinárodná podpora, ale aj jednoznačná podpora obyvateľstva.

V roku 1932 Katalánsko získalo autonómiu, ktorá čelila ostrej kritike najmä v pravicových kruhoch španielskej spoločnosti a politiky. Občianska vojna v Španielsku znamenala pre Katalánsko viac než len boj o politickú orientáciu štátu, bol to prvotne boj za základnú existenciu katalánskej autonómie. Po páde frankistického režimu a behom postupného prechodu k demokracii, Katalánsko znovunadobudlo svoju autonómiu. V roku 1978 Katalánsko prijalo v referende španielsku ústavu, rok nato bola obnovená katalánska autonómia. Rozsiahle práva a zrovnoprávnenie katalánskeho jazyka však tvrdému jadru separatistov nestačili.

Napriek rozsiahlej autonómii, ktorá obnáša aj vlastnú políciu, sa časť Kataláncov domáhala samostatnosti. Spočiatku malá skupina vzrástla po tom, čo španielsky ústavný súd v roku 2006 odmietol nový štatút o autonómii. Ten by bol býval definoval Kataláncov nielen ako národnosť, ale aj ako samostatný národ. To by sa mohlo javiť ako zbytočná formalita.

Občianska vojna v Španielsku znamenala pre Katalánsko viac než len boj o politickú orientáciu štátu.

Pre časť Kataláncov sa však táto otázka stala kľúčovým cieľom ich politického boja. Španielsko však v tomto videlo ohrozenie teritoriálnej integrity štátu – oprávnene, ako sa nakoniec ukázalo.

Situácia sa vyhrotila po tom, čo Španielsko zasiahla finančná a ekonomická kríza roku 2008. Ekonomické problémy zväčšili neochotu ekonomicky úspešnejšieho Katalánska podporovať chudobnejšie regióny Španielska. Katalánsko však v tomto nestojí osamotene – aj samotný Madrid finančne podporuje zaostalejšie oblasti Španielska. Ekonomika však nie je jediným dôvodom. Španielska vláda odvtedy spravila niekoľko chýb – neschopnosť a neochota vyjednať nový politický kompromis viedli k napätej situácii roku 2017. Na druhej strane je však ochota separatistov vyjednať nejaký kompromis otázna.

Kto proti komu?

Otázkou zostáva, či ide o španielsko-katalánsky konflikt, ako to podáva hnutie za katalánsku nezávislosť, alebo vnútrokatalánsky konflikt, čo je pozícia Madridu. V skutočnosti vidíme oboje. Zatiaľ čo časť regionálnych politikov propaguje nezávislosť a viedla región do konfrontácie s Madridom, katalánske obyvateľstvo je rozdelené pol na pol.

Referendá posledných rokov zvykli skončiť tak ako to posledné – zatiaľ čo podporovatelia nezávislosti išli hlasovať, odporcovia ho bojkotovali.

Otázkou zostáva, či ide o španielsko-katalánsky konflikt, ako to podáva hnutie za katalánsku nezávislosť, alebo vnútrokatalánsky konflikt.

Výsledky dopadli jednoznačnými víťazstvami separatistov – s volebnou účasťou 40 percent.

Podľa prieskumov sú obe pozície asi rovnako silné. Pre katalánske hnutie nezávislosti je toto najväčším problémom. Zatiaľ čo neúprosná pozícia Madridu je len jedným z problémov na ceste k nezávislosti, je ťažké si predstaviť funkčný štát, ktorého existenciu polovica občanov odmieta. Zároveň si na celom svete väčšina ústavných zmien vyžaduje jednoznačnú väčšinu, ktorá často musí dosahovať tri pätiny, niekedy dokonca dve tretiny hlasujúcich.

Španielska vláda bude musieť nájsť nový kompromis a uznať Katalánsku ďalšie práva, ak si ich bude chcieť dlhodobo udržať.

V Katalánsku však väčšina, ktorá v parlamente podpísala deklaráciu nezávislosti, pozostávala len z 72 poslancov – z celkového počtu 135. Podľa španielskeho práva je táto nezávislosť explicitne vylúčená a Španielsko sa obáva implikácií pre ďalšie hnutia za nezávislosť, najmä v Baskicku.

Ak sa chce Katalánsko vymotať zo svojej patovej situácie, obe strany budú musieť akceptovať viac než momentálne chcú svojím protivníkom priznať. Katalánske hnutie za nezávislosť bude musieť akceptovať, že mu chýba nielen medzinárodná podpora, ale aj jednoznačná podpora obyvateľstva. Španielska vláda bude musieť nájsť nový kompromis a uznať Katalánsku ďalšie práva, ak si ich bude chcieť dlhodobo udržať. Len ak sa vyrieši táto politická kríza, môže Španielsko naplno využiť svoj nový ekonomický rast a prekonať svoju ekonomickú krízu.

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Dlhé tiene jednej genocídy

Christian Heitmann

Aby sme sa zamysleli, ako dnes žiť slobodu v hocijakom režime

Zuzana Hanusová

Čo nás skúsenosť socializmu naučila

Tomáš Lencz

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies