Spoločnosť Zahraničie

Sme v hybridnej vojne – a Európa sa začína brániť

Foto Flickr/Rosaura Ochoa

Nové nariadenie Európskej únie má pomôcť zverejniť financovanie politických kampaní. Európska odpoveď na ruské ovplyvňovanie volieb v USA, ako aj referenda o Brexite, je snaha umožniť občanom vidieť, kto stojí za ktorou kampaňou.Vplyv to však nemá len na platené kampane.

Pre štátne médiá, ktoré sú často aktívne aj na YouTube, to znamená, že ich kanály sú označené ako štátne médium. Najmä vzhľadom na propagandistický charakter médií, ako je napríklad ruský RT alebo turecký TRT, to umožňuje divákom pochopiť, akej agende dané video slúži. Takto sa YouTube darí vytvoriť viac transparentnosti bez toho, aby obmedzil škálu ponúkaného obsahu.

Rovnako označené sú aj západné médiá, napríklad britská BBC a nemecká Deutsche Welle. Neoznačenými však zostávajú súkromné médiá, ktoré síce zvyknú mať svoj naratív, no nie sú priamo naviazané na nejaký štát, príkladom sú CNN alebo Fox News. YouTube nie je jedinou platformou, ktorá sprísňuje pravidlá. Google, ktorý je vlastníkom YouTube-u už niekoľko rokov, chce v budúcnosti zasahovať do lživej reklamy – v politických, ale aj nepolitických prípadoch. Reklama je pritom hlavným spôsobom financovania mnohých tech-koncernov, ktoré ponúkajú svojim používateľom prístup bez poplatkov.

Inou cestou išiel Twitter, ktorý sa rozhodol politickú reklamu zrušiť na svojej platforme úplne. Koniec politickej reklamy však nie je vnímaný len pozitívne.

Google, ktorý je vlastníkom YouTube-u už niekoľko rokov, chce v budúcnosti zasahovať do lživej reklamy – v politických, ale aj nepolitických prípadoch.

Konzervatívny politický komentátor Ben Shapiro kritizoval, že týmto sa znevýhodňujú noví politici, ktorí ešte nie sú známi a nemajú veľký dosah. Zároveň dosahujú ľavicové pozície, ktoré majú obľubu v médiách, nadváhu oproti pravicovejším konkurentom, ktorí môžu byť takto ľahšie médiami ignorovaní alebo znevažovaní.

Diskriminačný postoj Twitteru voči konzervatívnym a libertariánskym komentátorom, zatiaľ čo extrémna ľavica je tolerovaná, je známy už dlhšie. Problém nie je ani tak v internej politike Twitteru, ale v ich neúprimnosti priznať, že táto diskriminácia existuje.

Diskriminačný postoj Twitteru voči konzervatívnym a libertariánskym komentátorom, zatiaľ čo extrémna ľavica je tolerovaná, je známy už dlhšie.

Týmito politickými „čistkami“ Twitter nezvyšuje kvalitu politického dialógu na svojej platforme, ale naopak, kultivuje ideologickú echo-komoru, v ktorej môže prebiehať jednostranná indoktrinácia. Týmto sa demokracia dlhodobo nestáva silnejšou, ale slabšou a stráca sa sociálna kohézia založená na schopnosti vyžiť v spoločnosti s pluralitou názorov a myšlienok. Vitajte v „demokratickom socializme“!

Komisárka EÚ pre justíciu a ochranu spotrebiteľov Věra Jourová v súvislosti s Twitterom vyhlásila, že nechce žiť v orwellovskom svete, kde sa niekto vyhlási za najvyššieho sudcu medzi pravdou a lžou a cenzuruje, čo smie byť povedané.

Podobný prístup má aj Facebook, ktorý vyňal politickú reklamu zo svojho fact-checkingového procesu. Pred americkým kongresom zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg odmietal, aby sa Facebook stal politickým arbiterom. Pritom otázne je, aké „fakty“ by politická intervencia na Facebooku presadzovala. Najmä ľavicoví politici typu Alexandrie Ocasio-Cortez vidia „fact-checking“ stále viac ako nástroj na presadzovanie svojej ľavicovej politiky.

Dezinformačné kampane Ruskej federácie si však vyžadujú odpoveď.

Najmä ľavicoví politici vidia „fact-checking“ stále viac ako nástroj na presadzovanie svojej ľavicovej politiky.

Takzvaná hybridná vojna, ktorej čelí Ukrajina, počnúc vojenskou inváziou, podporou separatistov, útokmi hackerov až po propagandistickú kampaň, má dôsledky aj pre nás. Nachádzame sa v novom konflikte systémov, demokracia sa musí brániť proti rozmáhajúcemu sa autoritarizmu.

Často kritizovaný pojem hybridnej vojny je popisom toho, čo západ zažíva dnes – boj proti demokracii vedený vnútornými a vonkajšími aktérmi. Zavádzanie a lživé informácie by však nemali viesť k tomu, aby sme obmedzili našu vlastnú slobodu. Cenzúra nikdy nebola v práve – a nebude ani v budúcnosti. Preto je najlepšou možnosťou chrániť slobodu prejavu, aj nesprávneho, zavádzajúceho alebo takého, ktorý väčšina ľudí odmieta.

Hranicou je a zostáva to, čo nabáda na násilie. V tejto situácii je najlepším riešením ukázať, kto má záujem v istých pozíciách a aké ciele štáty sledujú. Ide tu o viac než len Rusko. Čína, Saudská Arábia, Irán alebo Turecko – na svete je mnoho autoritatívnych režimov. Ich neochota a neschopnosť ponúknuť svojim občanom politickú participáciu a ekonomický rozvoj na úrovni západných štandardov znamená, že samá existencia úspešnej Európskej únie je pre nich hrozbou.

V budúcnosti hrozia stále nové útoky na našu demokraciu – z mnohých strán. O čo skôr si to začneme uvedomovať a začneme sa brániť, o to viac získa obyčajný občan.

Cenzúra nikdy nebola v práve – a nebude ani v budúcnosti.

Tu totiž nejde o otázku, ktorý politik je zvolený – tu ide o otázku, či si dokážeme nájsť politikov, ktorí budú konať v záujme čo najväčšej časti obyvateľstva a spoločnosti. Bez fungujúcej demokracie sa nikdy nezbavíme ľudí s „hlavou za 50 miliónov“.

To, že sa blížia voľby, badať aj u nás. Už ani tradičné sociálne balíčky nefungujú po dokopy 11 rokoch vlády v nesprávnom smere. Roztrieštenosť opozície umožnila pokračovať systému, ktorý sa nedokáže postarať o Slovensko, ale vie sa postarať o „svojich ľudí“. Presne táto roztrieštenosť je jedinou šancou vlády, ktorá stratila dôveru ľudí.

Prezidentské voľby ukázali, že ľudia sú ochotní dať šancu novým politickým hnutiam a novým kandidátom. Pre vládnucu triedu to znamená, že sa blíži deň, keď budú musieť prevziať zodpovednosť za systém, ktorému umožnil vyrásť, za Kočnera s Bašternákom. Protiústavný zákon o zákaze prieskumov verejnej mienky 50 (!) dní pred voľbami je symbolom drzosti aj zásahom do demokratického systému.

Možnosť občanov dozvedieť sa o všeobecnej politickej nálade v prieskumoch je občianske právo. Aj na základe takýchto informácií dokážu voliči zodpovedne zvážiť, koho voliť. Vo svojom základe však nejde ani len o otázku, či prieskumy v skutočnosti potrebujeme. Svojím aktuálnym správaním Róbert Fico ukazuje, že demokracia je pre neho viac nástrojom, ako sa dostať k moci, než hodnotou.

Ak chceme lepšie Slovensko, musíme si ho obrániť pred tými, ktorí nám chcú vziať náš hlavný nástroj v jeho dosiahnutí – našu demokraciu.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Výber NM: Európania pomáhajú Libanonu a philadelphské chudobné rodiny budú mať internet zadarmo

Michal Lukáč

Prezidenta si človek nevyberá. Lukašenko „vyhral“ voľby v Bielorusku

Christian Heitmann

Nová misia. Dokáže Európa vysloviť: „Všetci sme Libanončania“?

Michele Zanzucchi

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies