Spiritualita jednoty

Slovo života – február 2020

Foto: Flickr/Julien Chatelain

Chlapcov otec hneď vykríkol: ,Verím. Pomôž mojej nevere!“ (Mk 9, 24)

 

Ježiš, sprevádzaný učeníkmi, bol na ceste do Jeruzalema. Už ich začínal pripravovať na rozhodujúci okamih: na odmietnutie zo strany náboženskej vrchnosti, na odsúdeniesmrť zo strany Rimanov na ukrižovanie, po ktorom bude nasledovať vzkriesenie.

Pre Petra a ostatných, čo ho nasledovali, to bola ťažká téma na pochopenie. Evanjelium podľa Marka nás však sprevádza týmto postupným odkrývaním Ježišovho poslania: zavŕšiť definitívnu spásu ľudstva cez slabosť utrpenia.

priebehu svojho pôsobenia sa Ježiš stretolmnožstvom ľudíkaždému pomáhaljeho ťažkostiach. Teraz ho vidíme, ako reaguje na krikpomoc otca, ktorý ho žiadaluzdravenie vlastného vážne chorého dieťaťa, pravdepodobne epileptika.

Na to, aby sa zázrak stal, Ježiš od tohto otca žiadal jednu vec: mať vieru.

 

Chlapcov otec hneď vykríkol: ,Verím. Pomôž mojej nevere!

 

Otcova veľmi hlasná odpoveď, vyslovená pred celým zástupom, ktorý sa okolo Ježiša zhromaždil, sa javí protirečivá. Tento človek, podobne ako často aj my, zakúsil krehkosť viery, neschopnosťplnosti dôverovať Božej láske, jeho plánu šťastia pre každéhonás.

Na druhej strane Boh dôveruje človekunič nespraví bez jeho prispenia, bez jeho slobodného áno. Žiada si našu časť, aj keď malú: musíme vo svojom svedomí rozpoznať jeho hlas, dôverovať mu a milovať, keď príde naša chvíľa.

 

Chlapcov otec hneď vykríkol: ,Verím. Pomôž mojej nevere!

 

Veľká časť kultúry,ktorej žijeme, vyzdvihuje najrozličnejšie formy agresivity ako úspešný nástroj na dosiahnutie úspechu.

Evanjelium nám však predkladá paradox: máme uznať svoju slabosť, svoje obmedzenia či krehkosť ako východiskový bod na nadviazanie vzťahuBohomním sa podieľať na jednom z najväčších víťazstiev, akým je univerzálne bratstvo.

Ježiš nás celým svojím životom učil logike službyvoliť si posledné miesta. Je to najlepšia pozícia, aby sme mohli zdanlivú prehru premeniť na víťazstvo, nie však na egoisticképrchavé, ale na spoločnétrvalé.

 

Chlapcov otec hneď vykríkol: ,Verím. Pomôž mojej nevere!

 

Viera je dar,ktorý môžememusíme vytrvalo prosiť, potom môžemeBohom spolupracovať na otváraní ciest nádeje pre mnohých.

Chiara Lubichová napísala: „Veriť znamená cítiť, že Boh na nás hľadí a miluje nás, znamená vedieť, že nič, žiadna naša modlitba, žiadne slovo, pohyb, radostná, smutná alebo bezvýznamná udalosť, žiadna choroba alebo čokoľvek… neunikne Božiemu zraku.ak Boh je Láska, jediným logickým dôsledkom je úplná dôveraneho. Môžeme mať teda takú dôveru, ktorá vediečastému rozhovoruním, môžeme mu predkladať svoje zámeryplány. Každýnás sa môže odovzdať do jeho láskybyť si istý pochopením, útechoupomocou. (…) Môžeme ho požiadať: ,Pane, daj mi zostaťtvojej láske. Daj, aby som nikdy žiadny okamih neprežíval bez toho, aby som cítil, uvedomoval sivďaka viere alebo aj skúsenosti vedel, že ma miluješ, že nás miluješ.potom, keď milujeme,zápale lásky sa naša viera stane rýdzoupevnou. Nielenže budeme veriťBožiu lásku, ale budeme ju hmatateľným spôsobomnašej duši aj cítiť a uvidíme,ako sa okolo nás dejú ‚zázraky‘.“

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Slovo života – marec 2020

Letizia Magriová

Ak sa človek dotkne Boha a povie mu svoje áno, nemusí mať z ničoho strach

Zuzana Hanusová

Etapy charizmy: Zrodí sa časopis Nové mesto

Oreste Paliotti

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies